Cieľom je, aby sa zrýchlila výstavba kľúčovej infraštruktúry, teda napríklad diaľnice či železnice. V súčasnosti nie je neobvyklé, že výstavba úsekov trvá bežne aj dlhých 14 rokov. Toľko na Slovensku trvá postavenie diaľnice od začiatku procesu až po odovzdanie do užívania.
Vládny materiál hovorí o veľkých projektoch nad 100 miliónov eur, ktoré budú vyhlásené za strategickú investíciu. V zásade ide hlavne o projekty diaľničných úsekov, rýchlostných ciest či železničných úsekov. Zahŕňa tiež výstavbu bezpečnostnej či vojenskej infraštruktúry.
Čítajte viac Slovenská pomoc Ukrajine patrí medzi najštedrejšie na svete. Pozrite si kompletný rebríček krajín
„Zákon o strategických investíciách by mal zo 14 rokov štandardných prípravných a povoľovacích procesov skrátiť proces len na dva či tri roky,“ povedal po rokovaní vlády minister dopravy Jozef Ráž. Podobnými krokmi sa podľa rezortu dopravy podarilo v zahraničí urýchliť výstavbu dopravných projektov. Spomína sa napríklad most v talianskom Janove, ktorý nahradil ten zrútený, ale aj dánsky tunel v Baltickom mori či diaľnice v Nemecku a Poľsku.
Opozícia varuje, že novinka nezvratne zasiahne do základných práv obyvateľov a ochrany životného prostredia. Ministerstvo dostalo k návrhu takmer 500 pripomienok, z toho 195 bolo zásadných. Minister Ráž hovorí, že v posledných dňoch absolvoval stretnutia, kde sa podľa neho vyjasnili mnohé nedorozumenia a dospelo sa ku konsenzom v texte zákona. „Práve vďaka diskusii s odbornou verejnosťou sme celý návrh ešte vylepšili,“ vysvetľuje. Rezort dopravy posiela novelu do parlamentu, kde by sa o nej malo rokovať v zrýchlenom konaní.
Denník Pravda pripravil v súvislosti so zmenami vo výstavbe sériu otázok a odpovedí.
1. Prečo vláda pripravila zmeny?
Zákon o strategických investíciách je súčasťou balíka viacerých noviel, ktoré postupne smerujú do parlamentu. Kabinet si dal za cieľ zrýchliť výstavbu. Pracujú na tom na viacerých ministerstvách. V balíku zákonov je okrem strategických investícií tiež zjednodušenie stavebného povolenia, takisto z dielne ministra Ráža. Novela stavebnej legislatívy, ktorú schválila ešte minulá vláda, mala začať platiť od apríla. Nakoniec ju odsunuli o rok a minister Ráž v nej plánuje urobiť ešte zmeny.
Naopak, zmeny vo verejnom obstarávaní chystá ministerstvo investícii Richarda Rašiho. Veľké zmeny v posudzovaní vplyvov na životné prostredie pripravuje šéf envirorezortu Tomáš Taraba. Ten už od verejnosti dostal ku zmenám vyše 700 pripomienok, z toho 400 zásadných. Vláda takto chce naštartovať výstavbu na Slovensku a podporiť tak ekonomický rast.
„Našou povinnosťou je v čo najkratšom čase schváliť v parlamente balík zákonov, ktorý nám pomôže v podpore hospodárskeho rastu,“ povedal premiér Robert Fico (Smer) vo videu na sociálnej sieti. Podľa neho musí vláda mobilizovať investície na Slovensku a podporovať tak rast ekonomiky. Fico vo videu hovorí, že „treba pripomienky v rozumnej miere zvážiť, ale netreba podľahnúť tretiemu sektoru, ktorý bude určovať tempo vládnutia“.
2. Čo sa zmení novým zákonom?
Prípravné konanie sa má skrátiť. Teda obdobie odvtedy, keď sa štát rozhodne niečo stavať, až do mementu, kedy sa bager prvýkrát zahryzne do zeme. Zákon sa významne dotkne aj skrátenia stavebných povoľovacích procesov. Zlučuje sa napríklad územné konanie so stavebným.
Minister Ráž vysvetľuje zmeny v troch bodoch. Ak bude strategická investícia v súlade s územným plánom, tak územné rozhodnutie sa nebude vyžadovať a hneď sa pôjde do stavebného povolenia. Druhá zmena sa týka verejného obstarávania, kde sa námietkové konania budú posudzovať separátnym úradom podpredsedu na Úrade verejného obstarávania. Posledná zmena je možnosť vlády sa rozhodnúť, že bude pri strategickej investícii požadovať hodnotenie od analytikov z Úradu hodnoty za peniaze. Tieto zmeny podľa Ráža budú znamenať, že sa výrazne skrátia povoľovacie lehoty.
3. Akých projektov sa zákon dotkne?
Pôjde o megaprojekty, ktoré sú drahšie ako 100 miliónov eur. Sú to projekty diaľničných či železničných úsekov, ale aj zdravotnícke zariadenia či objekty na obranu. „V zásade ide hlavne o projekty dopravnej TEN-T infraštruktúry, ako sú napríklad D1 Turany – Hubová, chýbajúce úseky D3, R4 od Prešova do Poľska, ale aj výstavba bezpečnostnej/vojenskej infraštruktúry,“ informuje rezort dopravy. Ďalšie projekty bude môcť vláda určiť svojím nariadením. Minister Ráž napokon ustúpil pripomienkam v novele a zúžil okruh projektov, ktoré budú spadať pod strategické investície. Pôvodne sa v novele hovorilo všeobecne o projektoch, ktoré by budovali dobré meno krajiny. Tam si vláda mohla predstaviť čokoľvek.
4. Pôjde o zásah do majetkových práv?
Opozícia či mimovládny sektor upozorňujú, že novela výrazne zasiahne do práv vlastníkov. „Tento návrh zákona neprimerane zasahuje do vlastníckych práv a obmedzuje procesné práva vlastníkov v rámci vyvlastňovacieho konania,“ upozorňuje poslanec Ondrej Dostál (SaS). „Idú vám zobrať váš majetok, idú vás vyvlastniť a vy prídete o možnosť odvolať sa proti tomu a budete mať možnosť iba mimoriadnych opravných prostriedkov alebo sa obrátiť na súd,“ pokračuje poslanec s tým, že je to neprijateľné v akomkoľvek konaní. Na záver hovorí, že neexistujú dôvody na to, aby bol zákon schvaľovaná v skrátenom legislatívnom konaní. Ku kritike sa pridalo aj opozičné Progresívne Slovensko, ktoré hovorí, že je to vládny stavebný valec. „Čoskoro bude možné, že vám začnú na pozemku bagrovať bez toho, aby ste s tým súhlasili,“ hovorí o zmenách poslanec Michal Truban (PS).
Mimoparlamentná strana Demokrati v stanovisku tvrdí, že síce podporujú urýchlenie výstavby, najmä dopravnej infraštruktúry, ale nemôže sa diať takto "bagrom” a na úkor obyvateľov Slovenska. „Tí by sa mali po novom obávať každého zasadnutia vlády. Ak vláda schváli nejakej stavbe postavenie strategickej investície, domovy a nehnuteľnosti obyvateľov sú okamžite v ohrození,” uvádza Michal Kiča, člen predsedníctva strany Demokrati a expert na právo životného prostredia.
Rezort dopravy sa bráni a hovorí, že nie je namierený proti právam obyčajného občana, ale obmedzuje priestor pre špekulantov, ktorí cez obštrukcie predlžujú proces prípravy stavebných projektov. „Štát má vždy záujem sa v prvom rade dohodnúť. Vyvlastňovanie je štandardný inštitút, ktorý spomína aj Ústava SR. Znenie zákona dáva garanciu, že sa nebudú porušovať ústavné práva občanov,“ informuje v stanovisku rezort dopravy.
5. Aká bude kontrola odborníkov po novom?
Zmeny sa dotknú aj dvoch kľúčových štátnych inštitúcií. Minister Ráž chce zmenami v strategických investíciách získať možnosť obísť štátnych analytikov z Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP). Vláda sa po novom môže rozhodnúť, či dá štúdiu na posúdenie ÚHP, alebo inej analytickej jednotke. Toto bola aj jedna z 27 pripomienok rezortu financií, pod ktoré ÚHP patrí. V pripomienke poukazovali na to, že priemerne našli v projektoch úspory na úrovni 26 percent. Pri projektoch za 26 miliárd eur by to bola možná úspora až 6,5 miliardy eur, ktoré by sa dali využiť na niečo iné. Štátni analytici z ÚHP vo všeobecnosti skúmajú investičné projekty z rôznych ministerstiev a hľadajú, kde by sa dali verejné zdroje ušetriť. Vďaka nim sa už ušetrili stámilióny eur daňových poplatníkov.
Novinka z dielne ministra Ráža sa dotkne aj Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO). Strategické investície bude mať na starosti po novom podpredseda úradu. Podpredsedu pre strategické investície bude vymenúvať vláda na návrh vedúceho Úradu vlády SR, ktorým je v súčasnosti Juraj Gedra.
Pôvodný návrh obsahoval tiež ustanovenie, ktoré umožňovalo odvolávanie podpredsedu ÚVO bez uvedenia dôvodu. „Toto ustanovenie sme vnímali ako problematické vzhľadom na politický vplyv na inštitúciu. V rámci rokovaní ministerstvo upustilo od tohto bodu,“ tvrdí pre Pravdu hovorca úradu Jozef Gabík. Vysvetľuje, že v rámci vytvorenia strategického postu podpredsedu bude dôležitá kredibilita budúceho podpredsedu, ktorú asi najviac ovplyvní spôsob jeho výberu a odborné skúsenosti. „Úrad preferuje obsadzovanie takto dôležitého postu prostredníctvom transparentného výberového konania,“ dodáva hovorca úradu.