„Výsledky našej analýzy poukazujú na to, že na dvojročnom horizonte bol negatívny vplyv rastu cien viac než kompenzovaný rastom disponibilného príjmu rodín. Odhadujeme, že kúpna sila priemernej rodiny za dva roky vzrástla o 10 % alebo 75 eur mesačne,“ zhodnotili analytici.
Kúpnu silu rodín v sledovanom období negatívne ovplyvnil celkový rast cien. Ak by si kupovali tie isté tovary a služby ako v roku 2021 a vláda by neprijala opatrenia, ktoré zastropovali ceny energií pre domácnosti, mesačné výdavky priemernej rodiny by boli po dvoch rokoch vyššie o 34 % alebo 250 eur. Po zastropovaní cien energií pre domácnosti čelila priemerná rodina miernejšiemu nárastu v mesačných výdavkoch, a to o 24 % alebo 174 eur, vyčíslili ekonómovia.
Čítajte viac V Japonsku sa rozhoduje o osude košickej huty s 9 000 zamestnancami. Trump môže zvrátiť megaobchod
Na druhej strane, rodiny zažili aj pozitívne zmeny na príjmovej strane, ktoré v uplynulých dvoch rokoch zvyšovali ich kúpnu silu. „Disponibilný príjem rodinám rástol jednak v dôsledku rastu pracovných príjmov, v dôsledku pravidelnej valorizácie sociálnych dávok a dôchodkov, ako aj v dôsledku vládnych opatrení – súvisiacich aj nesúvisiacich s inflačným šokom,“ pripomenuli analytici.
Rast pracovných príjmov zvýšil podľa nich disponibilné príjmy rodín hlavne vo vyšších príjmových kategóriách. Naopak, vládne opatrenia prijaté v uplynulých dvoch rokoch zvýšili výraznejšie príjmy rodín v nižších príjmových kategóriách.
Analytici rozdelili výslednú zmenu kúpnej sily rodín na príspevok inflačného šoku a príspevok bežného vývoja ekonomiky bez tohto šoku. „Vidíme, že vplyvy súvisiace s inflačným šokom viedli k poklesu kúpnej sily pozdĺž celej príjmovej distribúcie, v priemere o –2 % alebo 12 eur mesačne. Percentuálne najvyššiemu poklesu čelia rodiny s najnižším príjmom,“ konštatovali.
Naopak, vplyvy nesúvisiace s inflačným šokom viedli k nárastu kúpnej sily pozdĺž celej príjmovej distribúcie, priemerne o 12 % alebo 87 eur mesačne. K výraznému nárastu prispela podľa ekonómov najmä štedrá plošná podpora rodín s deťmi.
Zároveň však upozornili, že záver o zvýšení kúpyschopnosti neplatí pre všetky rodiny. V priemere 15 % rodín čelilo za uplynulé dva roky jej poklesu. „Rodiny, ktoré zaznamenali pokles kúpnej sily, sa nachádzajú v každej z desiatich príjmových kategórii. Najviac sa ich však nachádza v prvých štyroch kategóriách s nižším príjmom a prekvapivo aj v desiatej príjmovej kategórii,“ priblížili analytici. Takmer vo všetkých prípadoch ide podľa nich o rodiny bez detí alebo jednočlenné domácnosti. Ich príjem teda nebol podporený navýšením rodinných dávok.