Deficit, teda schodok rozpočtu, je rozdiel medzi výdavkami a príjmami štátu za rok. Zjednodušene sa dá povedať, že ak štát viac míňa, ako šetrí, tak vzniká deficit. Ak má krajina takéto vysoké deficity každý rok, nebezpečne rastie aj verejný dlh. Pre predstavu: verejný dlh v absolútnom vyjadrení stúpol na takmer 70 miliárd eur, čo v praxi znamená, že každý obyvateľ Slovenska vrátane novorodencov dlží sumu 12 704 eur. Neraz sa stalo, že krajina už nebola schopná svoj dlh splácať, a preto zbankrotovala. Preto by mala každá vláda dbať na zdravé verejné financie.
Len pre lepšiu ilustráciu: v rozpočte sa pre rok 2024 rozpočtuje deficit na úrovni 7,8 miliardy eur, čo je šesť percent celoročného výkonu našej ekonomiky. To je prognóza zaťatej sekery, ktorú budú musieť budúce generácie splácať. Vláda deklaruje, že zníži schodok z vlaňajších 6,5 percenta na šesť percent v tomto roku. Komisia však prognózuje, že v skutočnosti sa deficit nezníži, ale bude ďalej rásť. Potvrdzujú sa tak slová Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorá ešte v polovici decembra upozornila na to, že kabinet nesprávne započítal energopomoc z európskych peňazí, preto čísla vychádzajú rozdielne.
Čítajte viac Slovenský motor rastu šliape naplno: v ohrození sú desaťtisíce miest, predáci tvrdia, že situácia je alarmujúca
Opozícia hovorí o podvodoch, ďalšom zadlžovaní krajiny a porušovaní európskych pravidiel. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) v reakcii uviedol, že Európska komisia jasne deklarovala, že náš rozpočet odobrila aj napriek jej výhradám. „Absolútne odmietam to, že rezort financií robí účtovné triky a podvody, o ktorých hovorí opozícia,“ vyhlásil v stredu. „Nie je to súťaž krásy. Vieme, že verejné financie nie sú v dobrom stave,“ doplnil s tým, že vláda má plán, aby otočila vývoj dlhu do budúcnosti.
Denník Pravda v súvislosti s hodnotením rozpočtu eurokomisiou pripravil sériu otázok a odpovedí.
1. V čom je hlavný problém rozpočtu?
Slovenská vláda a Európska komisia sa nezhodujú v tom, aká bude výška deficitu pre tento rok. Ficov kabinet hovorí o tom, že ide upratovať verejné financie a postupne znižovať deficity o pol percenta. Vládny cieľ je na toto volebné obdobie taký, aby sa deficit postupne znižoval, ale nie radikálne, aby to neznížilo aj sociálne štandardy.
Od roku 2025 si dokonca budú európske fiškálne pravidlá pravdepodobne vyžadovať ďalšie znižovanie nominálneho deficitu, dokonca až o jedno percento hrubého domáceho produktu (HDP) ročne. Na rok 2025 je plánovaný deficit vo výške päť percent a v roku 2026 vo výške štyri percentá. „Od roku 2025 chceme znižovať deficit zhruba o jedno percento, až kým sa nedostaneme v roku 2027 na tri percentá deficitu,“ vyhlásil Kamenický.
Späť však k deficitu v tomto roku, čo je kameňom sváru. Schodok podľa vlády v tomto roku klesne z vlaňajších 6,5 percenta na šesť percent v tomto roku a dodrží sa tak sľub o polpercentnom šetrení. S týmto však nesúhlasí Európska komisia, ktorá v hodnotení rozpočtu upozorňuje, že deficit rozpočtu verejnej správy sa tento rok bude zvyšovať a zároveň bude vyšší, ako predpokladá rozpočet. Komisia vo svojom odhade hovorí, že deficit sa zvýši na 6,3 percenta z vlaňajších 6,1 percenta.
2. Prečo vznikli rôzne pohľady na deficit?
Hlavný rozdiel je v účtovaní energetickej pomoci, ktorá bola hradená z eurofondov. Nezhody nastali v tom, do ktorého roka sa má táto pomoc účtovať. Časť tejto pomoci totiž vláda zaúčtovala do roka 2023 a časť do doka 2024, čím navodzuje dojem, že sa deficit medziročne zníži. Kabinet tak umelo nafúkol vlaňajší deficit.
Na druhej strane eurokomisia je toho názoru, že celá pomoc má byť zaúčtovaná v roku 2023, pretože v tom roku príslušné výdavky aj vznikli. Ak by teda bola energopomoc správne zaúčtovaná do minulého roka, deficit v tomto roku vzrastie, vysvetľuje eurokomisia.
„Potvrdzuje sa predpoklad RRZ, že príjmy z eurofondov, ktoré slúžili na financovanie minuloročnej energopomoci, budú pravdepodobne započítané do výsledkov roka 2023. To znižuje deficit v roku 2023 o 0,4 % HDP a, naopak, zvyšuje ho o 0,3 % HDP v tomto roku,“ napísala v stanovisku na hodnotenie rozpočtu eurokomisiou rozpočtová rada.
Podľa Kamenického informácia komisie, že energopomoc sme zaznamenali aj v roku 2024, nie je korektná. „Peniaze sme zatiaľ neobdržali, ak ich dostaneme, tak budú zaúčtované do toho roka, keď prišli,“ vysvetľuje s tým, že podobné problémy majú aj iné krajiny. Upozornil tiež na to, že až v apríli má Eurostat rozhodnúť, do ktorého roka sa bude pomoc účtovať. „Ak Eurostat rozhodne, že to súvisí s rokom 2023 a zmenia sa tak pravidlá, tak to budeme rešpektovať,“ vyhlásil. Podľa neho len dodržiavajú pravidlá, ktoré tu platia 20 rokov.
3. Je to podvodné účtovanie?
Eurokomisia priamo nehovorí, že ide o podvod v účtovaní, hovorí skôr o odlišnom prístupe v zaznamenávaní energetickej pomoci. Opozičné hnutie Progresívne Slovensko upozorňuje na to, že hodnotenie komisie dokazuje, že rozpočet porušuje európske pravidlá. Bývalý šéf štátneho Útvaru hodnoty za peniaze a dnes poslanec Štefan Kišš (PS) hovorí, že okrem porušovania európskych pravidiel vláda nezodpovedným rozpočtom Slovensko tiež ďalej zadlžuje a podvádza. „Slovenská vláda znižuje deficit len vďaka podvodnému účtovaniu plošnej energetickej pomoci,“ povedal Kišš.
Na hodnotenie zareagovalo aj hnutie Slovensko. Podľa jeho poslanca Júliusa Jakaba Európska komisia odhalila účtovný podvod vlády a ťarbavé zakrývanie toho, že v skutočnosti nejdú šetriť, ale míňať najviac v histórii tejto krajiny.
Marián Viskupič zo strany SaS hovorí o úmyselnom zavádzaní a skreslovaní udajov. „Je to oklamanie občanov Slovenska,“ tvrdí pre Pravdu s tým, že v realite sa deficit zvýši. „Vláda chcela vyzerať dobre, teda že znižuje deficit. Avšak dokázala to zabezpečiť iba účtovným trikom. Takéto konanie je veľmi nebezpečné. V kombinácii s práve prijatou zákonnou zmenou znižujúcou nezávislosť Štatistického úradu sú to znaky, ktoré neveštia nič dobré,“ dodáva.
Šéf rezortu financií Kamenický hovorí o tom, že zlý stav verejných financií je dôsledkom bývalej vlády Matoviča. „Ja sa čudujem. Títo ľudia, ako je Matovič, Jakab a podobní, nech zalezú do myšacej diery,“ povedal Kamenický. „Pretože oni sú ten dôvod, že verejné financie sú v súčasnosti v takom stave, v akom sú,“ dodal.
4. Aké ďalšie veci v rozpočte eurokomisia vyčíta?
Komisia v hodnotení tiež kritizuje plošnú a drahú pokračujúcu energetickú pomoc, čo znamená riziko „nedosiahnutia súladu s odporúčaním Rady EÚ“. V nich sa napríklad píše, aby sa postupne zrušili vnútroštátne fiškálne opatrenia zavedené na ochranu domácností a podnikov pred energetickým cenovým šokom. Zároveň komisia uviedla, že ak by v dôsledku obnovených tlakov na ceny energie bolo potrebné predĺžiť podporné opatrenia, členské štáty by takéto opatrenia mali lepšie zacieliť na zraniteľné domácnosti a podniky. Inými slovami slovenská vláda by už nemala dotovať drahé energie všetkým, ale zacieliť by mala na najviac ohrozené skupiny.
Ako vyplýva z dát Štatistického úradu, slovenskí dôchodcovia nie sú ani zďaleka najohrozenejšia skupina. Podľa údajov z roku 2022 je riziko chudoby u nezamestnaných najvyššie a dosahuje vyše 50 percent. Za nimi nasledujú rodičia samoživitelia, kde je miera rizika chudoby približne 45 percent. Priemer Slovenska je asi 14 percent a pri dôchodcoch dokonca pod desať percent.
Iný pohľad má vláda aj na energetickú pomoc. „Sme jedna z mála krajín, ktorá tak robí a plne si za za tým stojíme,“ povedal minister Kamenický. Slovenské domácnosti podľa neho dobiehajú vysoké ceny z minulosti. „Je neakceptovateľné, aby domácnosti mali vyššie účty o viac ako 100 percent. Sme za to kritizovaní, ale ja tú kritiku budem znášať, lebo musíme pomáhať,“ dodal.
Ďalším problémom má byť podľa hodnotenia znižovanie príspevkov do druhého piliera. V ňom si ľudia zhodnocujú peniaze na investičných trhoch na dôchodok. Od začiatku sa znížila sadzba povinných príspevkov z minuloročných 5,5 percenta na štyri percentá z vymeriavacieho základu sporiteľa. Takýto zásah do druhého piliera môže znížiť dôchodky až o desiatky percent, hlavne mladým ľuďom.
Komisia varuje že v krátkodobom horizonte síce zníženie odvodov prinesie do dôchodkového systému viac zdrojov, ale v dlhodobom horizonte neprispejú k udržateľnosti verejného dôchodkového systému, keďže to znamená vyššie verejné výdavky do budúcnosti.