Vláda na konci novembra minulého roka schválila pomoc pre ľudí, ktorým sa zvýšila splátka, keďže v priebehu roka a pol zdraželi úvery na bývanie v priemere štvornásobne. Za rok 2023 si môžu do maximálnej výšky 150 eur za mesiac a 1 800 eur za rok ľudia vypýtať späť formou daňového bonusu. V roku 2024 zase môžu pýtať uhradenie 75 percent zo zvýšenia ich splátky, teda 150 eur za mesiac od ministerstva práce, konkrétne od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
Čítajte viac Lacnejšie hypotéky v tomto roku? Slabé šetrenie zo strany vlády ich môže ešte predražiť, varuje odborník
Najnovšie ale aj sám minister financií Ladislav Kamenický (Smer), pod ktorého táto agenda spadá, priznáva, že v schéme sú chyby. Problémy vznikajú najmä vtedy, keď si dlžník prenášal úver z jednej banky do druhej preto, lebo si chcel refixovať, resp. zvýšiť objem úveru, priznal po minulom rokovaní vlády Kamenický. „Po prvé, je to účel. Mení sa účel toho úveru, lebo prvotný úver bol na danú nehnuteľnosť a pri refinancovaní už sa ten účel mení len na zmenu financovania tohto úveru.
Ďalšia vec, menia sa parametre tých úverov. Sotva prejdete z jednej banky do druhej, tak sa vám zmení výška úveru, zmení sa vám možno doba fixácie, dĺžka celkového úveru, zmenia sa rôzne iné parametre. Toto je obrovský problém na to, aby sa to dalo vôbec nastaviť,“ vysvetlil Kamenický.
Ďalším problémom sú podľa neho pravidlá ohľadom ochrany osobných údajov GDPR. „Je potrebné, aby dve banky medzi sebou komunikovali o osobných údajoch daného klienta, keďže prechádza z jednej banky do druhej, a s týmto majú samotné banky problémy,“ povedal Kamenický.
Čítajte viac Lacnejšie hypotéky v tomto roku? Slabé šetrenie zo strany vlády ich môže ešte predražiť, varuje odborník
Jeden z takých ľudí, ktorým zamietli pomoc, sa ozval televízii TA3. „Bol som na úrade práce so žiadosťou o vyplácanie mesačnej dotácie za navýšené úroky hypotéky. Ostal som zarazený, keď mi pani na úrade povedala, že nárok na dotáciu nemám, keďže som v roku 2023 hypotéku refinancoval. Moja hypotéka bola fixovaná do júna 2023 na 0,85 % a moja banka – Tatra banka – mi ponúkla novú fixáciu na 4,8 %. Tak som sa rozhodol refinancovať hypotéku v Prima Banke za „len“ 3,2 %,“ tvrdí divák.
Pokračuje, že nárast z 0,85 na 3,2 percenta mu dvihol splátku o 130 eur. „Prečo sa od začiatku pri podmienkach na schválenie neukázalo, že takáto pomoc nebude pre refinancované hypotéky? Vždy bolo povedané – každému, kto splní podmienky a úrok mu išiel hore, pomôže štát,“ sťažuje sa ďalej divák. Na úrade práce ho tak odmietli s tým, že si sadzbu refinancoval a nemá nárok na pomoc.
Ministerstvo financií tvrdí, že to bola jedna z podmienok. Inak vraj nebolo možné zabezpečiť spravodlivý prístup ku všetkým dlžníkom, pretože pri prenose úveru z jednej banky do druhej dochádza k zmene dĺžky splácania a aj výške úveru.
Denník Pravda sa pýtal Kamenického rezortu, či uvažujú o náprave a čo s problémami chcú robiť, ale na túto otázku neodpovedali. Z tlačového odboru iba odkázali, že podmienky čerpania pomoci má ministerstvo zverejnené na webe. „Uplatnenie daňového bonusu po refinancovaní hypoték obsahuje viacero podmienok a špecifických prípadov. Ministerstvo financií má podrobnosti zverejnené na svojej internetovej stránke, rovnako, ako aj príklady rôznych životných situácií,“ tvrdí rezort.
Kamenický si však stojí za tým, že pomoc od štátu je výhodnejšia ako prenos úveru z jednej banky do druhej. „Klient si bude musieť vybrať, či chce tú štátnu pomoc alebo chce preskočiť do inej banky, kde získa 0,2 až 0,3 percenta. Myslím si, že to je oveľa menej výhodné ako to, čo ponúka samotný štát,“ povedal minister.
Zisťovali sme aj od Ústredia práce, koľko ľudí si od Nového roka podalo žiadosť o uhradenie 75-percentného navýšenia splátky, no zatiaľ je príliš skoro na hodnotenie. Každopádne, úrad hovorí o zvýšenom záujme. „Zaznamenávame postupný nárast žiadostí o príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie. V súčasnosti zamestnanci úradov práce, sociálnych vecí a rodiny preberajú a evidujú žiadosti o poskytnutie príspevku na zvýšenú splátku úveru. Konkrétne čísla budeme komunikovať po uzavretí mesiaca,“ povedala Marianna Šebová z tlačového oddelenia.
Pomoc nedostanú tisícky ľudí
Otázkou je, koľko ľudí tak nedostane sľúbenú pomoc od štátu. Národná banka Slovenska, ktorá má detailné údaje o dlžníkoch, nechce komentovať, koľkí ľudia nedosiahnu na pomoc od štátu.
Tvrdí, že za roky 2023 až 2025 bude refixovaných 384-tisíc hypoték. Z toho je refinancovaných z inej banky bez navýšenia 46-tisíc hypoték, refinancovaných z inej banky s navýšením úveru je 40-tisíc hypoték, vo vlastnej banke si navýšilo alebo navýši úver 36-tisíc dlžníkov, o ďalších 53-tisíc refinancovaniach hypoték nemá Národná banka dostupné údaje. Vyše 200-tisíc úverov sa nebude podľa nej refinancovať vôbec.
Dá sa tak povedať, že pomoc nedostanú tisícky až desaťtisíce ľudí.
Problémy priznali aj banky
Denník Pravda oslovil aj slovenské banky, s akými problémami sa stretávajú pri pomoci s uhrádzaním splátky úverov na bývanie. Najväčší tunajší finančný dom – Slovenská sporiteľňa – ktorý dáva zhruba každú štvrtú až piatu hypotéku, tvrdí, že narýchlo prijatý zákon vyvoláva otázky a aj chaos. „Naša prax z uplynulých dní potvrdila, že nová legislatíva, ktorá bola prijatá extrémne rýchlo, aktuálne vyvoláva mnohé otázky a v niektorých prípadoch chaos. Samozrejme, aj klienti majú množstvo otázok. To iba potvrdzuje, že zmeny nie sú úplne zrozumiteľné, navyše mnohí ľudia sú zaskočení, že pomoc nedostanú, napríklad preto, že v minulosti úver refinancovali,“ hovorí Marta Cesnaková zo Slovenskej sporiteľne.
Tatra banka väčšie problémy neeviduje. „Vzhľadom na krátky čas od zavedenia zmeny zatiaľ neevidujeme výraznejšie komplikácie. Podľa nášho názoru môžu klienti narážať na legislatívne podmienky, podľa ktorých sa nekvalifikujú na potvrdenie,“ povedala hovorkyňa Tatra banky Simona Miklošovičová. Finanční odborníci, ktorí sa zaoberajú týmito problémami, už dlho kritizujú štátnu pomoc. Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko, hovorí, že dotovanie splátok len tých hypoték, ktoré zostanú v pôvodnej banke, jasne zdeformuje trh a prinesie nový impulz pre zvyšovanie úrokových sadzieb znovu prerokovaných úverov.
„Je pravdepodobné, že banky pri končiacich fixáciách ponúknu klientom vyšší úrok ako doteraz, keďže sa im pre dotáciu neoplatí preniesť úver do novej banky. Tým pádom si banky zvýšia príjem z úrokovej marže, ktorý zaplatí z väčšej časti štát. Trh refinancovania do inej banky tých hypoték, pri ktorých majú alebo budú mať dlžníci nárok na štátny príspevok na zvýšenú splátku, klesne takmer k nule, keďže preniesť takúto hypotéku sa oplatí len zanedbateľnej časti dlžníkov,“ hovorí Búlik.
Riaditeľka pre úvery spoločnosti FinGO.sk Eva Šablová si myslí, že vláda neposkytne pomoc tým, ktorí aktívne hľadali cesty, ako si svoju hypotéku zlacniť vo výročí fixácie, a vopred sa zaujímali o to, aké majú možnosti na trhu. „Svoju hypotéku refinancovali, aby mali nižšiu splátku. A teraz ich štát za to trestá, pretože pomoc sa nevzťahuje na úvery refinancované vo výročí fixácie, kde aj títo dlžníci čelia navýšeniu splátky. Navyše sa takto potlačí prirodzené konkurenčné prostredie medzi bankami.
Pôvodná banka si vďaka štátnej pomoci udrží existujúceho klienta aj pri vyšších úrokoch, pretože ten nebude motivovaný preniesť svoj úver do lacnejšej banky bez dotácie. To môže mať vplyv aj na obchodnú politiku bánk, ktoré majú veľké portfólio úverov pred výročím fixácie. Výsledkom je negatívny dosah na zdravé konkurenčné prostredie,“ tvrdí Šablová.