„Po prvé, je to účel. Mení sa účel toho úveru, lebo prvotný úver bol na danú nehnuteľnosť a pri refinancovaní už sa ten účel mení len na zmenu financovania tohto úveru. Ďalšia vec, menia sa parametre tých úverov. Akonáhle prejdete z jednej banky do druhej, tak sa vám zmení výška úveru, zmení sa vám možno doba fixácie, dĺžka celkového úveru, zmenia sa rôzne iné parametre. Toto je obrovský problém na to, aby sa to dalo vôbec nastaviť,“ vysvetlil Kamenický.
Čítajte viac Lacnejšie hypotéky v tomto roku? Slabé šetrenie zo strany vlády ich môže ešte predražiť, varuje odborník
Tretím problémom sú podľa neho pravidlá ochrany osobných údajov GDPR. „Je potrebné, aby dve banky medzi sebou komunikovali o osobných údajoch daného klienta, nakoľko prechádza z jednej banky do druhej, a s týmto majú samotné banky problémy,“ doplnil minister financií.
Nastavená pomoc štátu je podľa neho pre ľudí výhodná aj bez toho, aby prechádzali do inej banky. Napríklad pri úvere vo výške 93.000 eur môže jeho splátka pri raste úroku z 1 na 5 % vzrásť z 300 na 500 eur. Štát z navýšenia splátky vykryje tri štvrtiny, čiže 150 eur. „Klient si bude musieť vybrať, či chce tú štátnu pomoc alebo chce preskočiť do inej banky, kde získa 0,2 – 0,3 %. Myslím, že to je oveľa menej výhodné ako to, čo ponúka samotný štát,“ zdôraznil Kamenický.
Straty konkurenčného boja medzi bankami v oblasti hypoték sa neobáva. Avizoval, že ministerstvo financií bude monitorovať kroky bánk napríklad v čase, keď začne Európska centrálna banka (ECB) znižovať svoje sadzby a či to premietnu do svojich úrokov. „Budeme veľmi pozorne sledovať, čo budú robiť banky. My samozrejme nechceme pomáhať klientom s tým, že banky im potom zoberú tú pomoc, ktorú im dá štát,“ vyhlásil minister. Ak zistia nejaký problém, môžu osloviť aj Národnú banku Slovenska (NBS), ktorá vykonáva dohľad nad komerčnými bankami.