V roku 2024 budú tiež chýbať kandidáti. Riaditeľ personálnej agentúry Grafton a gi Group Martin Malo upozornil na to, že vláda sa musí rozhodnúť, ako zmení pravidlá pri ekonomickej migrácii. „Pokiaľ v tejto téme nenastane posun smerom k zjednodušeniu a zlepšeniu flexibility, budeme oproti okolitým štátom strácať ešte viac než doteraz. S podobnou situáciou v nezamestnanosti, ktorú ovplyvňuje negatívna demografická krivka, sa boria všetky krajiny V4,“ uviedol Malo.
Čítajte viac Chýbajú šoféri, pekári aj železničiari. Masové odchody do predčasnej penzie ohrozujú chod štátu, varujú zamestnávatelia
Zmena má podľa neho nastať najmä v prístupe firiem. Budú investovať do nových technológií, predovšetkým do automatizácie a robotizácie. Interné procesy budú redukovať pomocou umelej inteligencie. Má to priniesť novovznikajúce pozície na pracovnom trhu.
V roku 2023 ovplyvňovala trh práce najmä nízka nezamestnanosť a vysoká inflácia. Kombinácia týchto dvoch javov priniesla pozitíva pre zamestnancov, no negatívne dôsledky mala na zamestnávateľov. Naprieč všetkými odbormi chýbali kandidáti a situácia sa podľa personálnej agentúry v blízkej budúcnosti nezmení.
Inflácia a nedostatok pracovníkov nútili zamestnávateľov v tomto roku zvyšovať mzdy. Tie rástli vo všetkých odboroch a krajoch. Najvýraznejší nárast miezd pocítili zamestnanci vo výrobe, stavebníctve a v logistike. K sektorom s minimálnym rastom miest patrili IT, bankovníctvo a finančné služby.
„Vysoká miera inflácie prirodzene zvyšovala mzdové požiadavky zamestnancov, čo však zároveň znamenalo aj vyššie náklady pre zamestnávateľov. Jedným z dôsledkov bol nárast počtu situácií, kedy sa mzdové očakávania kandidátov nestretávali s možnosťami zamestnávateľov,“ priblížil Juraj Polák z Graftonu.
Narástol zároveň počet ľudí, ktorí boli ochotní zmeniť prácu, ak dostali zaujímavejšiu ponuku. Zamestnávatelia sa tak museli naučiť flexibilnejšie reagovať na zmeny trhu práce a museli hľadať spôsoby, ako si zamestnancov udržať.