Ľudia, ktorí boli zvyknutí objednávať rôzne tovary a služby cez internet, na ne zrazu museli čakať. Ak klesne ponuka, vzrastú ceny, tak hlása azda najzákladnejšia ekonomická poučka. O mesiace neskôr sa ceny začali v dôsledku prerušených dodávateľských reťazcov šplhať nahor.
No svet ešte netušil, čo príde onedlho. Keď sa už štáty aj svetová ekonomika otriasli zo šokov, ktoré epidémia priniesla, prišiel agresívny vpád ruských vojsk na Ukrajinu.
Čítajte viac Dve veľké dávky aj vyššie penzie. Aké zmeny čakajú dôchodcov v roku 2024?
Vojna spôsobila rast cien, o akom sa ani počas pandémie nikomu nesnívalo. Prakticky celý rok 2022 bol rast cien dvojciferný, gradoval na začiatku roka 2023. Presiahol 15 percent a ľudia, ktorí ešte rok predtým za svoj nákupný košík platili 100 eur, zaplatili 115 eur. Vyspelé štáty reagovali na veľkú infláciu rôzne – dotovali ceny energií alebo posielali vybraným skupinám domácností peniaze rovno na účet. Napríklad na Slovensku sa tak vládam podarilo uchrániť veľké množstvo ľudí od prepadu do chudoby. Celkom sa to, samozrejme, nepodarilo, počet ľudí ohrozených chudobou narástol. Masívna štátna pomoc tiež zvýšila zadlženie.
Čítajte viac Vyššia minimálna mzda aj viaceré dávky, ale aj dane. Čo prinesie rok 2024?
Keď v priebehu roka 2023 inflácia začala ustupovať, zdalo sa, že sme z najhoršieho vonku. Nová a štvrtá vláda Roberta Fica (Smer) opäť zastropovala ceny energií, rozdala dôchodcom vianočný bonus 300 eur a sľúbila „plné“ 13. dôchodky. Mnoho domácností tak pocítilo ochrannú ruku štátu, ktorý za cenu vyšších deficitov uhradí ľuďom stúpajúce životné náklady. Možno to teda vyzerá, že v roku 2024 už bude predsa len lepšie. Lenže ako pre koho. Vyspelé štáty – Slovensko nevynímajúc – zaplatili za masívnu pomoc ľuďom vyššími deficitmi a dlhmi. A práve tie budú musieť zredukovať.
Udržať verejné financie na uzde bude azda najväčšou výzvou slovenskej vlády v roku 2024. Okrem iného penzistov čakajú zmeny vo vyplácaní rodičovského dôchodku. Veľkou otázkou bude aj to, či po prudkom zdražení hypoték – vyše štvornásobnom v priebehu jedného roka – príde k nejakému zlacneniu úverov. Dobrou správou je, že ekonómovia prognózujú rýchly rast platov. Je to spôsobené tým, že firmy nemôžu nájsť pracovníkov a musia ponúkať stále vyššie mzdy, aby dokázali udržať, respektíve rozširovať výrobu.
1. Ako vláda skrotí deficity
Slovensko je na gréckej ceste, vyhlásil sám minister financií Ladislav Kamenický (Smer). Krajina aj vinou pandémie a správania sa predchádzajúcich vlád azda nikdy nečelila takému zlému stavu verejných financií. Slovensko má predpovedané najhoršie deficity spomedzi krajín Európskej únie. Len na ilustráciu, deficit vo výške viac ako 6 percent znamená, že za jeden rok minie zjednodušene štát o viac ako 7 miliárd viac, ako vyberie.
Práve preto je v roku 2024 absolútne kľúčové, ako vláda verejné financie „uprace“. Je to dôležité najmä preto, aby zahraničné inštitúcie, ktoré požičiavajú štátu peniaze na jeho chod, mu boli ochotné požičiavať aj naďalej. Ak by Slovensko stratilo dôveru a nikto by mu nebol ochotný požičať, hrozilo by, že štát nebude mať na vyplácanie dôchodkov, platov svojich zamestnancov a celkovo sa znefunkční jeho fungovanie.
Dve z troch renomovaných finančných agentúr ponechali vysvedčenie Slovenska na nezmenenej úrovni, no tretia z nich – agentúra Fitch – ho už zhoršila. V praxi to znamená, že Slovensko si bude zrejme drahšie požičiavať na svoje fungovanie od zahraničných inštitúcií. Už teraz za svoje dlhopisy – cenné papiere – platí zhruba 4-percentný úrok, čo nás radí k toľko kritizovanému Grécku.
Kamenický otvorene hovorí, že sa rútime k útesu a štátnu kasu prirovnáva k Titaniku, ktorý musí ukormidlovať, aby naň nenarazil. „Už aj na rok 2024, vzhľadom na smršť, ktorá bola v parlamente, nám zanechali deficit takmer deväť miliárd eur,“ skritizoval Kamenický predchádzajúce vlády na čele s Igorom Matovičom a Eduardom Hegerom v predvianočnej relácii Ide o pravdu. Musíme urobiť opatrenia približne za dve miliardy eur, tvrdí.
Bude rásť aj dlh Slovenska, keďže každoročný deficit sa prelieva do dlhu. Kamenický predpokladá postupnú konsolidáciu, dlh by mal vrcholiť na úrovni 61 až 62 % hrubého domáceho produktu (HDP), v roku 2027 by sa mala situácia otočiť a dlh v percentuálnom vyjadrení voči HDP začne klesať. „Mám pocit, že niekto mi tu spálil dom, ja tu mám teraz pozametať a znova postaviť dom,“ ilustroval zlú situáciu Kamenický.
Kamenického rezort preto už na konci roku 2023 predložil súbor 18 opatrení v objeme dvoch miliárd, ako chce konsolidovať verejné financie. Najviac nové dane doľahnú na banky, od ktorých štát vyberie okolo 340 miliónov eur, o percento viac zaplatia firmy na zdravotné odvody, čo ich vyjde na skoro 360 miliónov eur. Najviac štát vyberie na okresaní druhého piliera. Za to, že si sporitelia budú menej posielať na budúce dôchodky, štát ročne vyberie 365 miliónov eur. Slovnaft na predĺžení mimoriadnej dani zaplatí štátu viac o 180 miliónov eur. Viac zaplatia aj fajčiari či konzumenti alkoholu. Ekonómovia balíček kritizovali, že ide len o dvíhanie daní, v ktorom nie je žiadne šetrenie, pričom vláda masívne dotuje domácnosti dôchodcov.
Horšie však je, že ani tieto opatrenia nebudú stačiť. Situácia je taká vážna, že aj v roku 2024 a v roku 2025 bude musieť vláda už okrem schválených daní hľadať, kde nájde ďalšie peniaze. Buď vymyslí nové dane, alebo bude na sebe šetriť. Každé ministerstvo už dostalo za úlohu nájsť úspory na vlastnej réžii, a to v objeme 5 percent.
Presné detaily, respektíve plán, ako chce vláda upratať verejné financie, ministerstvo ešte neukázalo. No už teraz je jasné, že viac zdaní bohatších ľudí. Ako a koho sa to dotkne, nie je známe.
Foto: Martin Baumann
Kamenický sa bude musieť popasovať okrem nových daní alebo šetrenia aj s problémom výdavkových limitov. Tie sú totiž súčasťou reforiem pod hlavičkou plánu obnovy, z ktorého tečú na Slovensko miliardy eur. Výdavkové limity musí ministerstvo zaviesť, no zatiaľ tak neurobilo, pretože nesúhlasí s technickými detailmi, ktoré predstavila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. „Minulá vláda si tam dala výdavkové limity a sama s nimi mala problém,“ povedal na margo tohto problému Kamenický.
2. Aké novinky budú v dôchodkoch?
Zrejme neprejde rok, keď by nenastali zmeny v dôchodkovom systéme. Nečudo, iba starobných dôchodcov je vyše 1,1 milióna, čo robí z penzistov veľkú skupinu voličov. V roku 2024 sa penzisti dočkajú menšej valorizácie, ako tomu bolo v predošlom roku veľkej inflácie. V priemere vzrastú dôchodky o necelé 4 percentá.
Druhou novinkou bude zmena vyplácania rodičovského dôchodku. Ide o dôchodcovskú dávku, ktorú posielajú pracujúce deti svojim rodičom v penzii. Najprv tento typ dôchodku chcel minister práce Erik Tomáš (Hlas) zrušiť, no ustúpil po tom, čo sa proti tomu zdvihla vlna odporu na čele s SNS. Nakoniec sa bude vyplácať v jednorazovej dávke – a to v júni.
Penzisti sa tiež dočkajú plného 13. dôchodku v priemernej výške dávky, akú poberajú. Čiže starobný dôchodca dostane priemernú sumu starobného dôchodku (skoro 650), invalidný dôchodca do 70 % postihnutia dostane priemernú sumu invalidného (cca 290 eur) a trebárs vdovský dôchodca dostane priemernú výšku vdovskej penzie (cca 360 eur).
V neposlednom rade sa bude meniť spôsob odchodu do predčasnej penzie. V súčasnosti sa to dá už po 40 odpracovaných rokoch, čo mnoho ľudí aj využíva. Pre ekonomiku to spôsobuje problém, pretože nebude mať kto robiť a firmy ťažko zháňajú pracovnú silu. Minister práce Tomáš zvažuje, že krátenie za predčasný dôchodok bude väčšie, aby viac odrádzalo ľudí odchádzať do dôchodku. V súčasnosti sa kráti dávka o 0,3 percenta za každý predčasný mesiac odchodu do penzie.
Foto: Martin Baumann
3. Klesnú úroky na hypotékach?
Kým pred rokom a pol si mnoho záujemcov o bývanie vyrokovalo v banke často úver pod jedno percento, dnes sa situácia otočila. V priemere dávajú finančné domy úroky na nových hypotékach skoro 4 percentá. Zdražovanie hypoték spôsobilo tiež spomalenie rastu cien bytov a domov. Už si jednoducho toľko ľudí nemôže dovoliť zobrať si úver, čo tlačí ceny bývania dole.
Napriek tomuto prudkému zvýšeniu Slovensko nie je s výškou sadzieb na čele v regióne. Maďari, Česi a Poliaci – teda krajiny, ktoré nemajú euro – majú stále vyššie sadzby. Veľkou otázkou je, ako sa budú sadzby hýbať v roku 2024, keďže najväčšie centrálne banky prestali zvyšovať úrokové sadzby, ktorými bojovali proti inflácii. Tá je už, vyzerá to tak, utlmená a netreba už zdražovať peniaze a utlmovať ekonomickú aktivitu. Je možné, že banky o niečo zlacnie úvery, no na druhej strane katastrofálny stav verejných financií a nová banková daň môžu spôsobiť, že úroky aj tak neklesnú.
4. Budú pokračovať reformy z plánu obnovy?
Veľkou témou bude aj to, ako sa ešte stále nová vláda postaví k reformám z plánu obnovy. Reformy sú totiž podmienené stovkami miliónov až miliardami eur z Európskej únie. Nie je možné len tak vynechať niektorý míľnikov, ktorý má slovenská vláda naplánovaný. Aktuálne sa v súvislosti s rozpočtom hovorilo najmä o zavedení výdavkových limitov.
Tieto limity v praxi znamenajú, že štát si na seba ušije akýsi bič, teda limit, koľko môže míňať. Upozornila na to bývalá šéfka plánu obnovy Lívia Vašáková s tým, že keď sa nezavedú, hrozia krajine stámiliónové škody.
Nedávno Slovensko podalo žiadosť už o štvrtú platbu v objeme 924 miliónov eur. Dokopy ich je 9, čiže ešte ostáva 5 platieb. Reformy v piatej platbe v objeme 598 miliónov sa ešte len zavádzajú do praxe, respektíve plánujú sa zaviesť. Aktuálne na webovom semafore, ktorý ilustruje priebeh reforiem, svietia dve reformy v oranžovom. To znamená oneskorenie míľnika s predpokladom splnenia do predloženia žiadosti o platbu. Vláda Roberta Fica sa stihla prihlásiť k reformám a chce ich plniť, zatiaľ sa k plánu obnovy nevyjadrovala kriticky.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
5. Aké budú platy, ako sa bude vyvíjať nezamestnanosť
Jednou z veľmi pozitívnych správ, ktorá možno zanikla vo virvare negatívnych informácií, je tá, že platy v priemere utešene rastú. Samozrejme, nedvíhajú sa všetkým rovnako, niekto dostal, respektíve dostane pridané viac, iný menej. Každopádne, v priemere mzdy, ktoré meria Štatistický úrad, dosahujú dvojciferné hodnoty. Vo vzorke odvetví, ktoré štatistici sledujú, napríklad za október 2023 všetky mzdy prekonali rast cien. Stalo sa to po viac ako dvoch rokoch.
Je to dôsledok toho, že firmám chýbajú ľudia, a preto musia podniky zvyšovať platy, aby ich vôbec nalákali pracovať. Miera evidovanej nezamestnanosti, ktorú sleduje ministerstvo práce, klesla v novembri 2023 na 5,02 percenta. To znamená, že rezervoár ľudí, ktorí si hľadajú prácu, je veľmi malý, v podstate žiadny.
Oveľa horšie je to s kvalifikovanou pracovnou silou. Vyučený, zručný či skúsený pracovník je pre slovenské firmy nedostatkovým tovarom. Web rezortu práce eviduje asi 100-tisíc voľných pracovných miest od takmer 7 200 zamestnávateľov.
Ak nie sú voľní domáci pracovníci, štát musí robiť všetko pre to, aby sem nalákal zahraničných migrantov. Zhodujú sa na tom azda všetci podnikatelia a priznáva to už aj sám štát, ktorý nedávno schválil niekoľko tisíc víz pre zahraničných pracovníkov. „Hlad“ firiem po pracovnej sile bude stále veľký – predpovedajú to aj personálne agentúry, ktoré sledujú vývoj na trhu práce. Dopyt po pracovníkoch nehlási iba priemysel, ktorý stále tvorí chrbtovú kosť slovenskej ekonomiky, ale aj firmy s oveľa vyššou pridanou hodnotou ako sú montážne linky.
6. Ceny energií – komu pomáhať?
Slovenské domácnosti si aj napriek prudkým nárastom cien energií na trhoch v roku 2023 užívali, že štát tieto nárasty celé uhradil. Zatiaľ čo v iných štátoch si ľudia priplatili za plyn, elektrinu aj teplo, na Slovensku ich pred touto realitou ochránila ako vláda Eduarda Hegera, tak aj vláda Roberta Fica, ktorá v tejto politike pokračuje.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Účet za rok 2024 si predbežne vyžiada 1,25 miliardy eur. O toľko sa zvýši deficit našej krajiny vďaka zastropovaniu cien energií. Aj vďaka tomu sa utlmí podľa Národnej banky Slovenska inflácia v celom budúcom roku na 2,5 percentách, čo spôsobí, že ľuďom ostane viac peňazí na míňanie. Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) vyhlásila, že plošne vláda pomohla všetkým preto, lebo nemali čas nastaviť štruktúru opatrení tak, aby sa to stihlo. Do budúcnosti však sľubuje, že pomoc s cenami energií pripravia tak, aby sa viac pomáhalo chudobnejším a menej bohatším. Ako to však bude v praxi vyzerať, zatiaľ nevedno.
Ak sa to vláde podarí, odborníci na energetiku ju pochvália. Experti totiž dlho hovoria, že sa nemá pomáhať bohatým ľuďom s veľkými domami a bazénmi, ale chudobnejším.
Aspoň približne však vieme, ako by mohlo vyzerať zdraženie cien na faktúrach za plyn, elektrinu a teplo v budúcich rokoch. V nedávnej zimnej prognóze tieto ceny predstavila Národná banka Slovenska. Plyn by mal zdražieť v rokoch 2025 a 2026 o takmer 22 percent v každom roku. Elektrina by mala zdražieť dokopy za tieto dva roky o 20 percent. Cena tepla by pre zmenu mala ísť dva roky po sebe o 15 percent vyššie.