Ústredie práce eviduje 3,65 milióna ľudí v produktívnom veku. Od konca januára do konca septembra však táto populácia klesla o 16 337 osôb, čo by predstavovalo ročné tempo 0,7 percenta. Upozornili na to ekonómovia Zdenko Štefanides a Michal Lehuta z VÚB.
Počet obyvateľov v produktívnom veku klesá na Slovensku dlhodobo už od roku 2011. Miera nezamestnanosti tak nemusí byť najlepším ukazovateľom vývoja na trhu práce. Nezamestnanosť totiž pri takomto nastavení môže stagnovať, ale zamestnanosť aj klesať. Eurostat, ktorý do miestnej populácie zrejme započítava aj ukrajinských utečencov, vyčíslil, že počet obyvateľov Slovenska vo veku 20 – 64 rokov v tomto roku mierne narástol. V ďalších rokoch by však mal opäť klesať, a to tempom 25-tisíc až 30-tisíc ľudí ročne, teda o 0,8 až 0,9 percenta.
Čítajte viac Mladí nepracujú, starí už nevládzu. Kto potiahne našu ekonomiku?
Aby dokázala ekonomická aktivita ľudí na Slovensku v počte osôb ďalej rásť, trh práce by musel prilákať veľké množstvo takzvaných neaktívnych osôb, teda ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, no aktívne si tiež nehľadajú prácu.
„Starnutie populácie so sebou čoskoro prinesie vplyvy na trhu práce, ktoré budú už oveľa citeľnejšie, než tomu bolo doteraz. Počet pracujúcich bude postupne klesať aj vzhľadom na značný odchod ľudí do dôchodku a len slabý prílev mladej pracovnej sily,“ uviedol analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Firmy bez dostatočného počtu zamestnancov budú mať obmedzené možnosti výroby či stratený potenciál pre spotrebu. Analytik predpokladá, že podniky budú v čo najväčšej miere napĺňať prázdne pracovné miesta pracovníkmi zo zahraničia a zapájať aj iné skupiny obyvateľstva, ktorých participácia sa na trhu práce bude zvyšovať. Pre firmy to však môže znamenať dodatočné náklady, či už ide o vyššie mzdy, programy na zácvik nových zamestnancov alebo ich mentoring. Slovenskí zamestnávatelia tak môžu mať problém s oslabením konkurencieschopnosti.
Čítajte viac Nepracujú ani neštudujú. Európu zaplavila vlna neaktívnych ľudí, ktoré krajiny sú na tom najhoršie?
„Na druhej strane však budú nedostatok zamestnancov a rastúce mzdové náklady motiváciou pre firmy na technologické úpravy a investície do zlepšovania procesov, ktorých cieľom bude znižovanie potreby pracovnej sily. V konečnom dôsledku tak budú protichodne pôsobiť tlaky na automatizáciu a robotizáciu,“ dodal Horňák.
Pre lepšie fungovanie tak budú musieť firmy v najbližších rokoch otvoriť trh aj pre zahraničných pracovníkov. Náklady na pracovné sily tak môžu po čase rásť rýchlejšie ako produktivita práce. To by prehĺbilo problémy s investičnou konkurencieschopnosťou Slovenska.
„Aj keď priemerná mzda v bežných cenách v krajine rýchlo rastie, reálne mzdy pre vysokú infláciu za ostatné dva roky výrazne poklesli. Spolu s klesajúcim rastom cien od 2. štvrťroka tohto roka priemerná reálna mzda síce znovu začala rásť, no svoju doteraz maximálnu úroveň z roka 2021 dosiahne zrejme až v roku 2025 či 2026,“ dodali ekonómovia VÚB.