Preto navrhuje minimálnu sadzbu 2 % na majetok miliardárov, ktorá by ročne vyniesla 250 miliárd dolárov. Vo svete je okolo 2 500 miliardárov, ktorých bohatstvo má dovedna hodnotu 13 biliónov dolárov, pripomína spravodajský portál BBC.
Čítajte viac Desiatky strojov a veľké práce. Križovatka na diaľnici D1 rastie. Pozrite sa, ako to tam vyzerá (video)
Observatórium, ktoré je súčasťou Parížskej ekonomickej školy, v danej správe skúmalo, ako úspešné boli snahy zabezpečiť, aby jednotlivci a spoločnosti platili svoj spravodlivý podiel daní za posledných 10 rokov. Ako zistilo, automatické zdieľanie informácií o účtoch bohatých vo viac ako 100 krajinách výrazne znížilo daňové úniky v zahraničí. Avšak miliardári boli schopní vďaka „častému využívaniu schránkových spoločností“ platiť dane zo svojho bohatstva len na úrovni 0 % alebo 0,5 %.
Americký laureát Nobelovej ceny za ekonómiu Joseph Stiglitz v úvode správy uvádza, že nespravodlivosť v zdaňovaní predstavuje riziko pre demokraciu.
„Ak občania neveria, že každý platí svoj spravodlivý podiel daní, a najmä ak vidia, že bohatí a bohaté korporácie neplatia svoj spravodlivý podiel, potom začnú odmietať zdaňovanie. Prečo by mali odovzdávať svoje ťažko zarobené peniaze, keď bohatí nie? Tento do očí bijúci daňový rozdiel podkopáva riadne fungovanie našej demokracie, prehlbuje nerovnosť, oslabuje dôveru v naše inštitúcie a narúša spoločenskú zmluvu," vyhlásil. Riešenie daňovej spravodlivosti je podľa Stiglitza pre spoločnosť kritické.
Správa tiež pochválila dohodu 140 krajín z roku 2021 o korporátnej dani na minimálnej úrovni 15 %, poukázala však na to, že plán odvtedy dramaticky oslabil „rastúci zoznam medzier“.