Nová Ficova koalícia prišla s prvým sľubom. Ekonómovia jej odkazujú, že to bude ťažké splniť

Budúci štvornásobný premiér Robert Fico napríklad hovorí o tom, že ročne chce ušetriť iba pol percentného bodu hrubého domáceho produktu (HDP), čo je asi 600 miliónov eur. Je to v protiklade k tomu, čo mu odporúča súčasné ministerstvo financií pod vedením Michala Horvátha.

To v optimálnom scenári hovorí o šetrení 1,5 percenta v prvom roku vlády a celkovo o piatich percentách (6 miliárd eur) za jedno volebné obdobie.

Rovnako aj Národná banka Slovenska upozorňuje, že ideálne je ušetriť jedno až dve percentá HDP ročne. Nie hneď 4 až 5 percent, ale postupne jedno až dve percentá ročne. „Postupná konsolidácia umožní ochrániť zraniteľné skupiny obyvateľov a dáva priestor doplnkovým štrukturálnym politikám nadobudnúť účinnosť,“ vysvetľuje centrálna banka.

Prečo ekonómovia chcú rýchlejšie šetrenie? Pretože už teraz platíme jedny z najvyšších úrokov za existujúci dlh a preto, aby sa celkový dlh prestal zväčšovať. „Finančné trhy nás v súčasnosti zaraďujú medzi krajiny s jednou z najvyšších úrovní rizikových prirážok v EÚ. Postupná, no nekompromisná konsolidácia je preto nevyhnutná pre udržanie verejného dlhu na únosných úrovniach a udržania si dôvery investorov a ratingu krajiny,“ konštatujú analytici centrálnej banky.

Čítajte viac Zrušenie 13. aj rodičovského dôchodku. Škrtnutie sviatku, vyššie dane a prepúšťanie. Pozrite si 100 úsporných opatrení

Spomínaný Ficov zámer šetriť pol percenta nestačí, tvrdí centrálna banka. „Pomalé tempo konsolidácie vo výške 0,5 percenta HDP ročne nestabilizuje úroveň dlhu na strednodobom horizonte, čím predlžuje vysokú zraniteľnosť ekonomiky v prípade negatívnych neočakávaných šokov alebo negatívnej reakcie finančných trhov,“ konštatuje banka.

Koaličné trio zatiaľ verejne neoznámilo, ako cestou sa vydá v šetriacich opatreniach.

Ako to upratať bezbolestne

Ekonómovia okrem toho, že upozorňujú, že nestačí šetriť pol percenta ročne, si myslia, že bez nových daní to nepôjde. „Ja si myslím, že bude veľmi ťažké robiť opatrenia iba na strane výdavkov. Aj na strane príjmov máme možnosti, ktoré sú menej škodlivé pre ekonomiku, dokonca by naprávali spotrebu v oblastiach, ktoré sú škodlivé pre nás a naše okolie. Treba mať na pamäti aj to, že akýkoľvek konsolidačný mix si pripravíme, akékoľvek opatrenie si z neho vyberieme, vždy zasiahne inú skupinu ľudí,“ vysvetlil v rozhovore pre denník Pravda súčasný minister financií Michal Horváth.

Vyššie dane by mohli byť veľkým zdrojom príjmov. A práve tie by vedeli v budúcom roku vyzbierať vyše 40 percent z navrhovaných 10 miliárd. Ba čo viac, v rokoch 2025 a 2026 by nové dane vedeli vyzbierať až 60 percent cieľovej sumy.

Vo všeobecnosti politici neradi hovoria o nových daniach. A nehovorí o nich zatiaľ ani nikto z trojice strán Smer, Hlas či SNS.

Akou cestou sa teda vydať? Ekonómovia, ktorí sa k téme verejných financií vyjadrujú, hovoria, že ideálna cesta je mix opatrení – aj nových daní, aj šetrenia vo výdavkoch štátu.

Úspešná konsolidácia bude taká, ktorá sa v krátkodobom horizonte čo najmenej dotkne ohrozených skupín obyvateľov, v strednodobom horizonte čo najmenej obmedzí ekonomický rast a zároveň zlepší dlhodobý výhľad udržateľnosti verejných financií, odporúča NBS novej vládnej koalícii.

Konkrétne by ekonómovia z centrálnej banky zvyšovali dane najmä z tabaku, liehu a vína, hazardu, nezdravých, sladkých, mastných potravín a tiež dane z majetku. Takisto by zrušili rôzne výnimky na sadzbu DPH. Dokopy by takto vyzbierali miliardu. Ďalšiu miliardu by ušetrili škrtaním plošných sociálnych a rodinných dávok a tretiu miliardu by ušetrili na samotnom štáte. V každom prípade, v každej z týchto troch oblastí to ľudia pocítia.

Odborníčka na dane Silvia Hallová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton hovorí, že keď už by sa mali dvíhať dane, tak nie pracujúcim ani firmám, ale treba skôr zdaniť spotrebu. Kto by viac spotrebovával, ten by viac platil. A keďže viac spotrebovávajú bohatší, tí by aj viac štátu zaplatili. Preto je podľa nej vyššia DPH priechodná. „Zvýšenie DPH so zrušením znížených sadzieb a s paralelnou cielenou podporou najchudobnejších ľudí na základe ich špecifického spotrebného koša je opatrenie, ktorého dosah môže každý obyvateľ Slovenska regulovať svojou spotrebou. V tomto prípade ide o ekonomicky férový spôsob, ako rozložiť nutné zvýšenie príjmov štátu na plecia obyvateľov,“ vysvetľuje Hallová.

Tiež by viac zdanila neresti. „Príklad Rakúska ukazuje, že vyššie zdanenie rizikového správania s dosahom na rast výdavkov napríklad v zdravotníctve – tabak, alkohol, kardiovaskulárne ochorenia kvôli vysokému príjmu cukru – sa dá skombinovať s environmentálnymi daňami a poplatkami,“ dodáva Hallová. Ďalej je podľa nej priechodné aj zdanenie nehnuteľností podľa hodnoty, zrušenie rekreačných poukazov či zrušenie zvýhodnenia mikrodaňovníkov. Naopak, daňová odborníčka by nezaviedla dedičskú daň či vyššie, teda progresívne zdanenie bohatších firiem.

Odborári uznávajú, že verejné financie treba upratať, no išli by na to postupne a tak, aby to nemalo silný negatívny vplyv na málo zarábajúcich a chudobnejších. „Konsolidácia musí prebiehať nielen na výdavkovej, ale aj na príjmovej strane, efektívnym výberom daní a premyslením nového daňového mixu, vyhlásila v pondelok po rokovaní tripartity šéfka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová. „Poviem to veľmi jednoducho, treba zdaňovať tam, kde sú peniaze. Nie tam, kde príjmy alebo financie chýbajú,“ povedala Uhlerová.

Podnikatelia by radi videli škrtanie na strane štátu. „História nám vraví, že keď sa zvýšia dane, nie vždy to prinieslo viac peňazí do verejných financií,“ upozorňuje zástupca firiem a podnikateľov Miroslav Kiraľvarga z Republikovej únie zamestnávateľov.

Ekonomická veda nám dáva za pravdu, že v prvom rade sa treba zamerať na výdavky, hovorí ďalší zástupca firiem Rastislav Machunka z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Ten spomenul, že by bol za zrušenie dvoch štátnych sviatkov. Jeden by priniesol do štátnej kasy 150 miliónov, dva už okolo 300 miliónov eur. „Z dlhov sa vieme dostať iba dodatočnou prácou. Nijak inak,“ povedal Machunka.

Vyberú si banky a reťazce?

Ako už bolo spomenuté vyššie, peniaze z nových daní by vedeli poriadne pomôcť štátnemu rozpočtu. Fico s Pellegrinim v predvolebnej kampani nové dane spomínali iba v súvislosti s bankami a nadnárodnými reťazcami. Tie však analytici z ministerstva financií do odporúčaní nezahrnuli, preto je ťažké presne určiť, koľko by vybrali. Slovenské banky pritom od januára do júna zarobili 564,6 milióna eur. Aj keď ide o doterajší rekord, banky upozorňujú, že nejde o žiadne terno a ukazovateľ návratnosti kapitálu, ktorý sa používa ako ukazovateľ ziskovosti sektora, hovorí o podpriemernej úrovni v rámci EÚ.

V minulosti už platil špeciálny odvod, ktorý slovenské finančné domy odvádzali do rozpočtu. Ešte v roku 2021 hovoril Fico, že špeciálne zdanenie bánk prinieslo do rozpočtu 300 až 350 miliónov eur. V priebehu troch rokov by to bola miliarda eur.

Len na porovnanie, keď sa na jar tohto roku hovorilo o špeciálnej dani pre banky, šéf bankovej asociácie a riaditeľ Slovenskej sporiteľne Peter Krutil hovoril, že ak by banky ročne odviedli 80 miliónov eur, nemohli by poskytnúť pôžičky zhruba za miliardu eur, čo by malo za následok neposkytnutie hypoték pre viac ako 13-tisíc domácností.

Ďalším terčom pre novú vládnu koalíciu by mohli byť reťazce ako Lidl, Kaufland, Tesco či Billa. V predvolebnej kampani hovoril Pellegrini, že im „treba klepnúť po prstoch“. Tiež je otázne, koľko peňazí by od nich vláda vybrala.

Nech už sa koalícia vyberie akoukoľvek cestou, veľkým časovým luxusom počítať nemôže.