Ani iné strany ale jasne nehovoria, ako presne chcú šetriť. Hovoriť voličom pred voľbami nepríjemné pravdy nebýva víťazná stratégia. Už je ale po voľbách a vláda, nech už vznikne v akomkoľvek zložení, bude musieť šetriť.
Čítajte viac Dvestotisíc ľudí môže prísť o prácu, keď sa bude „upratovať“ až príliš. Ekonómovia otvorene vyzývajú vládu na činy a hovoria o bankrote
Smer hovorí, že sporiť nebude dosť
Po septembrových predčasných voľbách je najsilnejšou politickou silou v krajine opäť strana Smer na čele s Robertom Ficom, ktorý bol premiérom doposiaľ trikrát. Práve strana Smer je priamo zodpovedná za to, že Slovensko nemalo vyrovnaný rozpočet ani v časoch výrazného hospodárskeho rastu a výrazne pokojnejších čias v porovnaní s tými, ktoré žijeme dnes. Napriek tomu sa v predvolebnej kampani nechal počuť, že výrazné šetrenie nechystá. Konsolidovať nebude rýchlejšie ako tempom 0,5 percenta HDP ročne. To je zhruba 500 miliónov eur ročne.
„Na zlepšenie verejných financií je potrebný hospodársky rast, ktorý chceme dosiahnuť za pomoci masívnych verejných investícií a prilákaním zahraničných investorov. Slovensko potrebuje krízový manažment v oblasti zanedbaného čerpania eurofondov a plánu obnovy, s cieľom šetriť toľko potrebné a vzácne zdroje zo štátneho rozpočtu. V oblasti investícií chceme viac využívať PPP projekty, ktoré šetria prostriedky zo štátneho rozpočtu, pričom nemajú taký silný a okamžitý vplyv na verejný dlh Slovenskej republiky,“ avizuje.
Toto číslo nie je náhodné. Určujú ho takzvané výdavkové limity, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR. Na splnenie tohto záväzku tak boli naviazané európske peniaze. Slovensko už výdavkové limity v roku 2022 skutočne prijalo. Fico teda v predvolebnej kampani povedal jasne, že nebude šetriť viac, ako nevyhnutne musí. Riešenie vidí v zdanení veľkých firiem. Tiež ohlasoval, že uvalí päťdesiatpercentnú daň na zisky bánk. Tie sú podľa neho nadmerné. Fico sa po voľbách k plánu, čo s verejnými financiami, nevyjadril.
Jasný plán neponúkli ani ďalší
Ani Progresívne Slovensko, druhá najúspešnejšia strana vo voľbách, nehovorila v kampani jasne, akým tempom chce šetriť. Strana hovorí o podpore hospodárskeho rastu. „Sústrediť sa potrebujeme na ekonomický rast, pre ktorý je podpora domácich inovácií a podnikavosti základným predpokladom. Jedným z efektívnych opatrení je nižšie daňovo-odvodové zaťaženie práce, ale ponúkame aj sadu ďalších adresných opatrení ako vylepšený superodpočet na vedu a výskum, podpora investícií do slovenských firiem, upratanie v investičnej pomoci, ale aj mikropodnikanie od 16 rokov,“ hovorila strana v kampani.
Rovnako chce presadzovať flexibilnejší systém zamestnávania. Koncept podpory hospodárskeho rastu v tomto prípade počíta s tým, že ak bude ekonomika výkonnejšia, nominálne rovnaký dlh a deficit bude v pomere k HDP menší. Krajina tak bude svoje verejné financie fakticky konsolidovať.
Okolo hranice 0,5 percenta HDP sa točí aj Hlas, tretia najúspešnejšia strana septembrových predčasných volieb. Hlas má mimoriadne postavenie vzhľadom na to, že každý realistický náčrt budúcej koalície s ním počíta. „Uvedomujeme si, že podľa európskych pravidiel bude nevyhnutné konsolidovať minimálne o 0,5 percenta HDP ročne. Slovensko však potrebuje najmä rozvojové impulzy, premyslenú politiku a pohľad za horizont jedného volebného obdobia. Odmietame zvyšovať daňovo-odvodové zaťaženie,“ avizoval Hlas pre denník Pravda v kampani.
Aj v programe táto strana hovorí o konsolidácii verejných financií nekonkrétne. „Konsolidačný mechanizmus bude treba nastaviť tak, aby jeho sociálne dôsledky boli minimálne. Nie sme ani za obmedzovanie investícií. Naopak, efektívne vynaložené investície dočasne môžu zvyšovať deficit, ale v priebehu niekoľkých rokov zabezpečia rast hospodárstva a zamestnanosti, zvýšia príjmy štátu a pomôžu dlh znížiť,“ píše strana Hlas v programe.
Šetriť treba viac, ako hovoria politici
Avizované šetriace plány pritom Slovensku jednoducho stačiť nebudú. „Fakt je ten, že úplné minimum šetrenia – konsolidácia 0,5 percenta HDP ročne – čo nám odporúča aj Pakt stability a rastu, je do dobrých časov. Lenže my sme krajina, ktorá má dvojnásobný deficit v tomto roku oproti priemeru EÚ.
Budeme ho mať najvyšší spomedzi krajín EÚ. Čiže povedať si, že nám stačí konsolidovať 0,5 percenta, to nestačí. V neštandardných časoch je potrebné vyvinúť nadštandardné úsilie. Len aby dlh nerástol, potrebujeme v priemere ušetriť 0,75 percenta ročne, čo sú tri percentá za celé volebné obdobie,“ poznamenal v rozhovore pre denník Pravda Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Ministerstvo financií v auguste odhadlo, že deficit rozpočtu v tomto roku dosiahne 6,85 percenta HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na tento rok očakáva deficit na úrovni 5,7 percenta, teda výrazne menej, ako očakáva rezort financií. Napriek tomu RRZ odkazuje, že šetrenie musí byť výrazne razantnejšie, ako je deklarovaný Ficov strop.
Reči o tom, že politici nechcú siahať na sociálny štandard obyvateľstva, sú v podstate politickým heslom bez reálneho obsahu. „V eurách sa rozprávame o tom, že štát potrebuje znížiť deficit o približne 7 miliárd trvalých výdavkov a príjmov. Pre porovnanie, celkové výdavky na starobné dôchodky, čo je najväčšia položka štátneho rozpočtu, sú približne 8,3 miliardy. Potreba konsolidácie je veľmi veľká, a preto je nepredstaviteľné, že by sa dotkla len vybraných. Konsolidácia sa bude musieť v nejakej miere dotknúť všetkých,“ hovorí analytik Tatra banky Tibor Lörincz.
V praxi to znamená, že vláda bude musieť jednoducho rozdávať menej. „Na perinu, ktorou sa teraz prikrývame, nemáme. Nová vláda bude takmer určite musieť znížiť niektoré dávky, ktoré zaviedli posledné dve vlády,“ dodáva.
Fico síce v kampani tvrdil, že takmer celú konsolidáciu, ktorá je potrebná, pokryje drakonická daň pre bankový sektor, podľa Lörincza takéto opatrenie stačiť nebude. Je to najmä preto, že Slovensko musí šetriť viac. „Veľa sa hovorí o zdanení mimoriadnych ziskov, to ale prinesie v najlepšom prípade pár stoviek miliónov eur, pričom v rozpočte chýbajú miliardy. Na stole je tak zvyšovanie DPH a pravdepodobne aj daní z príjmu,“ hovorí. Ak by sa zaviedli opatrenia oboch druhov naraz, napríklad pre občanov by to znamenalo, že štát im z príjmov vezme viac a zároveň tovar v obchodoch bude drahší.
Ideálne zdaniť bohatších, nie pracujúcich
Vo všeobecnosti platí, že úspešné konsolidácie stoja predovšetkým na škrtaní výdavkov štátu. Tie budú musieť prísť aj teraz. „Aj nezávislé inštitúcie, napríklad ratingové agentúry, zdvíhajú varovný prst a hovoria, že Slovensko – v prípade, ak si chce zachovať súčasnú úroveň ratingu – musí ukázať, že to s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií myslí vážne. Čím skôr je preto potrebné začať hľadať úspory v rozpočte, a to najmä na výdavkovej strane,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Ak sa bude rating Slovenska zhoršovať, krajina si bude požičiavať peniaze na svoje fungovanie ťažšie, nakoniec schopnosť požičať si na trhoch môže stratiť úplne. Ak sa tak stane, pre ekonomiku to bude katastrofa.
Politické strany jednoducho doposiaľ nepresvedčili, že majú dôveryhodný plán. „Vo volebných programoch jednotlivé slovenské strany úsporné opatrenia v podstate približovali len veľmi obmedzene a opatrne. Podobne ako Česi, aj Slováci si v uplynulých rokoch zvykli na zvýšený prísun rôznych sociálnych dávok, o to politicky náročnejšie je pre zástupcov jednotlivých strán presviedčať ľudí, že si budú musieť uťahovať opasky,“ poznamenal český ekonóm Lukáš Kovanda, analytik Trinity Bank.
Ak by na Slovensku vznikla koalícia Smeru, Hlasu a Slovenskej národnej strany, podľa Kovandu by táto zostava Slovensko ďalej zadlžovala. „Zatiaľ majú z čoho. Podiel verejného dlhu na HDP je na Slovensku zhruba 58 percent, pričom v rámci EÚ ako celku je priemer na úrovni približne 84 percent, v prípade eurozóny je to dokonca 91 percent,“ dodáva. Pripomína, že Slovensko je na tom pri pohľade bez kontextu relatívne dobre. Ratingové hodnotenie hovorí o tom, že pravdepodobnosť bankrotu je v súčasnosti okolo jedného percenta.
Problém je samozrejme tempo, ktorým na situácia zhoršuje, aj preto slovenskí ekonómovia upozorňujú, že ak nezačneme šetriť, situácia sa nám môže vymknúť spod kontroly. Zatiaľ stále platí, že si môžeme vybrať spôsob, akým verejné financie budeme chcieť ozdraviť. To sa ale môže zmeniť, ak k šetreniu nepristúpi už vláda, ktorá sa po voľbách sformuje.