Vyplýva to z makroekonomickej prognózy, ktorú vo štvrtok zverejnilo Ministerstvo financií (MF) SR.
Čítajte viac Dvestotisíc ľudí môže prísť o prácu, keď sa bude „upratovať“ až príliš. Ekonómovia otvorene vyzývajú vládu na činy a hovoria o bankrote
Septembrová makroprognóza obsahuje simuláciu ďalšieho vývoja ekonomiky. V prípade postupnej konsolidácie, ktorú navrhuje súčasná vláda, by HDP v roku 2024 stúpol o 0,5 %. V ďalších rokoch by sa ekonomický rast mal podľa odhadov pohybovať medzi jedným a dvomi percentami. V prípade budúcoročného vyrovnaného rozpočtu by sa ekonomika prepadla o takmer 6,5 %, pokles miezd by bol o 4 % a nárast nezamestnaných o 130-tisíc osôb.
Najnovšia prognóza teda podľa rezortu financií priamo ukazuje, aký vplyv by mala na slovenskú ekonomiku potreba náhleho vyrovnaného rozpočtu. Štát by z roka na rok musel znížiť svoje výdavky o približne 7 % HDP. To by malo výrazne negatívny vplyv na životnú úroveň slovenského obyvateľstva.
Čítajte viac Rozpočtová rada varuje pred bankrotom a vyzýva politikov na upratanie spoločných financií
Domácnosti budú musieť po inflačnom šoku a vyčerpaní úspor začať šetriť a ich spotreba klesne. Cenové tlaky postupne podľa prognózy poľavujú a priemerná spotrebiteľská inflácia dosiahne v tomto roku podľa odhadov 10,7 %. V ďalšom roku by ceny tovarov a služieb mali zdražieť o 4,5 %, v roku 2025 odhady hovoria o poklese cien o 1,4 %.
Rezort financií zverejnil aj daňovú prognózu. Podľa nej medziročný rast daňovo-odvodových príjmov presiahne v tomto roku 9 %, vybrané výdavky sa zdvihnú o vyše 20 %. Vláda má záväzok predložiť vyrovnaný rozpočet. No takýto scenár by spôsobil podľa analytikov prepad daňových príjmov v roku 2024 o 8 %. Vplyv vyrovnaného rozpočtu na výdavky by bol o niečo miernejší a oneskorený. Zastavený rast cien by výrazne stlmil valorizáciu dôchodkových dávok. Naopak, v prípade, že vláda by v rokoch 2024 až 2027 vôbec nekonsolidovala rozpočet, tak by príjmy v roku 2024 rástli medziročne o 5 %.