V Nemecku rozhádali politikov sociálne dávky. Pozrite sa, aké sumy dostávajú rodiny a nezamestnaní

„Kto pracuje, musí mať viac ako ten, kto nepracuje. Podľa súčasnej legislatívy dostáva štvorčlenná rodina sociálne dávky v priemernej výške 2 311 eur. Vďaka tomu má k dispozícii fakticky toľko ako priemerne zarábajúca rodina v Nemecku. Ak teraz sociálne dávky stúpajú viac ako platy mnohých miliónov zamestnancov, je to zlý signál,“ povedal Spahn pre bulvárny denník Bild.

Podporil ho aj šéf kresťanskodemo­kratickej frakcie v Bundestagu Friedrich Merz či predseda ich mládežníckej organizácie Mladá únia Nemecka Johannes Winkel. Koaličná vláda kancelára Olafa Scholza podľa neho robí politiku pre nezamestnaných, nie pre pracujúcich. Tým vraj verejnosti dáva najavo, že pracovať sa už neoplatí.

„Za rodinu s troma deťmi zaplatí štát takmer 40-tisíc eur ročne,“ zhodnotil Winkel. „Prečo by si mal človek namiesto toho nájsť robotu?“ citoval ho Bild.

Foto: SITA/AP, Markus Schreiber

Jens Spahn Opozičný politik Jens Spahn kritizuje štedré sociálne dávky v Nemecku, ktoré vraj ľudí nemotivujú k hľadaniu zamestnania.

Krivda voči pracujúcim?

Kritika sa týka nových sociálnych dávok, známych ako „bürgergeld“ (občianske peniaze). V Nemecku ich zaviedli len v januári, keď po 18 rokoch nahradili sociálnu podporu prezývanú Hartz IV, ktorá dostala meno podľa svojho tvorcu Petra Hartza.

„Bürgergeld“ je čosi ako dávka v hmotnej núdzi. Dostávajú ju ľudia, ktorí si dlhý čas nevedia nájsť zamestnanie alebo nemôžu pracovať. Jej výška pre dospelého poberateľa (slobodného a bezdetného) je v súčasnosti 502 eur mesačne, no už od budúceho roka sa zvýši na 563 eur, teda o viac ako 12 percent.

Minimálna hodinová mzda naproti tomu stúpne len o 3,4 percenta (41 centov) na 12,41 eura. To znamená, že zamestnanec, ktorý žije iba z minimálnej mzdy, na budúci rok v čistom zarobí len asi o 50 eur mesačne viac ako teraz.

Jeho príjem teda porastie menej ako sociálna dávka pre ľudí, čo celé roky nepracujú. Nehovoriac o aktuálnej inflácii vo výške 6,2 percenta. Aj na tento nepomer upozornili opoziční politici.

Čítajte viac Sociálne dávky namiesto práce. Ukrajincom v Nemecku sa nedarí zamestnať

Podľa štatistiky je dnes v Nemecku až 3,9 milióna ľudí, ktorí by mohli pracovať, no namiesto toho dostávajú „bürgergeld“. Ak sa prirátajú sociálne odkázané osoby, počet poberateľov týchto dávok stúpne na 5,5 milióna. Na druhej strane evidujú v krajine približne šesť miliónov ťažko pracujúcich ľudí, ktorí musia vyžiť z minimálnej mzdy.

Spahn preto vládu vyzval, aby bola tvrdšia voči tým, ktorí berú sociálne dávky, a pritom opakovane odmietajú pracovné ponuky. „Kto môže pracovať, by mal pracovať,“ zdôraznil s tým, že práve podľa tohto pravidla treba nastaviť celý sociálny systém.

Na jeho stranu sa postavili aj niektoré zamestnávateľské zväzy. „Nesmie byť lukratívnejšie prijímať sociálne dávky, ako ísť robiť,“ zhrnul pre Bild Michael Wippler, ktorý zastupuje nemeckých pekárov.

V podobnom duchu sa vyjadrila predstaviteľka hotelierskeho a gastrosektora Ingrid Hartgesová: „Musí sa oplatiť pracovať. Ak sa zmenšuje rozdiel medzi sociálnou podporou a čistou mzdou, ľudí to nemotivuje.“

Spochybnené tvrdenia

Je Spahnova kritika oprávnená? Aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, nemecké médiá a odborníci tvrdia, že údaje, z ktorých vychádzal, nie sú presné. Sporná je napríklad výška sociálnej pomoci, ktorú má dostávať priemerná štvorčlenná rodina (rodičia a dve deti).

Podľa Spahna ide o 2 311 eur, čo je však chybný výpočet. Čerpal ho síce z oficiálnych zdrojov ministerstva práce, kde sa uvádza, že pár s dvoma deťmi vo veku štyri až 12 rokov dostáva od štátu 2 311 eur, lenže v tomto prípade nejde iba o „bürgergeld“. Tieto dávky pre štyri osoby v skutočnosti predstavujú 1 568 eur. K tomu sa pripočítala podpora na bývanie (743 eur), s ktorou však nemôžu voľne manipulovať.

Čítajte viac Skoro 60 dávok prevalcuje inflácia, doplatia na to chudobní. Môže za to chyba v systéme

Experti spochybňujú i Spahnovo porovnávanie s rodinou žijúcou z minimálnej mzdy. Ak ju dostávajú rodičia dvoch detí, tak spolu mesačne zarobia 4 160 eur v hrubom, teda necelých 3 000 eur v čistom. Po pripočítaní detských prídavkov (250 eur na každé dieťa) sa celkový príjem tejto rodiny napokon vyšplhá na 3 500 eur, čo je takmer o 1 200 eur viac, ako dostáva rovnaká domácnosť odkázaná na sociálne dávky.

V prípade, že to rodine nestačí, môže ešte požiadať o finančnú pomoc na bývanie (zhruba do 340 eur) a pre deti (250 eur pre každé). A to je stále reč o rodičoch, ktorí zarábajú minimálnu mzdu, no priemerný hrubý plat v Nemecku je asi 4 100 eur. Podľa Spolkového štatistického úradu navyše priemerný príjem nemeckej domácnosti dosahuje zhruba 5 490 a v rodinách s jedným rodičom 2 560 eur v čistom.

Odborníci preto po preskúmaní Spahnových argumentov dospeli k záveru, že problém zveličuje, a zhodli sa na tom, že pracovať v Nemecku je stále výhodnejšie, ako byť odkázaný na sociálnu pomoc štátu.