O výške platu na pohovore vyjednávame málokedy, od reakcie na pracovnú ponuku nás odradia najmä tri dôvody

Prieskum portálu Platy.sk na vzorke 4 300 respondentov zisťoval, čo uchádzačov a uchádzačky o prácu najviac odradí zareagovať na pracovnú ponuku, ktorá ich najprv zaujala. Zároveň ukázal, aké dôležité je uviesť detailný popis pracovnej náplne a akú úlohu hrá požiadavka o zaslanie motivačného listu.

06.09.2023 10:38
žena, muž, obývačka, účty Foto:
Ilustračné foto.
debata

Na ponuky, ak im vyhovuje ponúkaný plat, reaguje 68 percent Slovákov. Len 16 percent respondentov je pritom ochotných na pohovore vyjednávať o vyššej mzde. Zvyšní očakávajú, že by im plat stúpol po skúšobnej lehote či odpracovanom roku. Vo vyjednávaní sú najsmelší ľudia, ktorí patria do vysokopríjmových skupín – 18 percent z nich chce na pohovore žiadať vyššie ohodnotenie. Naopak, zamestnanci z nízkopríjmových skupín sú menej odvážni, v prieskume túto možnosť uviedlo len osem percent z nich. Tí v takmer 30 percentách prípadov očakávajú zvýšenie po niekoľkých mesiacoch.

žena, financie, peniaze, daňové priznanie Čítajte viac Tisícky ľudí dostanú nový príspevok od štátu, maximálna suma bude 19-tisíc. Po novom dostanete peniaze na viac oblastí

Niektorí považujú motivačný list za prežitok, no nie je to tak. Personalistom povie o motivácii uchádzača alebo uchádzačky veľa, odhalí, či má reálny záujem a text je prispôsobený danej firme, alebo kandidát rozosiela rovnako formulovaný list na rôzne ponuky. Dáta z prieskumu ukazujú, že požiadavka napísať motivačný list odradí reagovať na inzerát až 20 percent ľudí.

Podľa odpovedí respondentov je najdôležitejšie, aby boli v inzeráte uvedené naozaj všetky potrebné informácie o pracovnej náplni. Stručný opis, pod ktorým si uchádzači poriadne nevedia predstaviť, čo by vlastne na danej pozícii vykonávali, firmám môže odlákať záujemcov. Preto by si na tom mali dať záležať. Nedostatok informácií o pracovnej náplni odradí reagovať na ponuku až 43 percent uchádzačov. Takmer tretina ľudí nereaguje pre nevyhovujúcu lokalitu pracoviska, týka sa to najmä nízkopríjmových skupín.

Tretím najčastejším dôvodom, prečo Slováci a Slovenky nakoniec nereagujú na ponuku, ktorá ich podľa názvu zaujala, je nemožnosť práce z domu. V tomto prípade sa ukázal najväčší rozdiel pri príjmových skupinách. Zatiaľ čo ľudia z nízkopríjmových skupín uviedli tento dôvod len v ôsmich percentách, pri zamestnancoch s vysokými príjmami to je zásadná požiadavka pre viac ako tretinu – presne 38 percent. Závisí to aj od povahy práce. Niektoré pozície vo výrobe nie je možné vykonávať z domu, zatiaľ čo napríklad v prípade IT sektora, kde sú jedny z najvyšších ponúkaných platov, je veľké množstvo pozícií na prácu na diaľku či aspoň čiastočný home office.

debata chyba
Viac na túto tému: #práca #zamestnanie #platy #mzdy