„Samotná dlhová brzda bez výdavkových limitov nezabezpečovala dostatočnú ochranu dlhodobého zdravia verejných financií. Preto je modernizácia ústavného zákona vrátane zosúladenia sankcií dlhovej brzdy s nedávno prijatými výdavkovými limitmi kľúčová a nemala by sa odkladať,“ uviedol predseda RRZ Ján Tóth.
Čítajte viac Už nie je čas otáľať. Analytici varujú pred bankrotom Slovenska. Najviac by ublížil chudobným, deťom a chorým
K zlepšovaniu dlhodobej udržateľnosti by podľa RRZ malo prispieť aj efektívne zavedenie výdavkových limitov. „Je však potrebné dodať, že v najbližších rokoch samotné plnenie výdavkových limitov pri zákonom požadovanej úrovni zlepšovania deficitu nepostačí na stabilizáciu dlhu v strednodobom horizonte,“ dodala RRZ. Konsolidácia verejných financií by preto mala byť v najbližších rokoch ambicióznejšia než minimum, ktoré požaduje zákon.
Rada vo svojom hodnotení skonštatovala, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií zohľadňujúca aktuálny strednodobý odhad vývoja salda z mája 2023 nebola dosiahnutá. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol 5,9 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo znamená, že verejné financie sa nachádzajú v pásme vysokého rizika. Na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti by bolo podľa RRZ potrebné trvale zvýšiť príjmy a/alebo znížiť výdavky v objeme 7,6 miliardy eur. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa tak výraznejšie zhoršuje od prepuknutia vojnového konfliktu.
Podiel dlhu na HDP bol v rokoch 2021 a 2022 nad najvyšším, piatym sankčným pásmom dlhovej brzdy. Dlh na konci roku 2021 dosiahol na základe údajov, ktoré zverejnil Eurostat v októbri 2022, úroveň 61,0 % HDP a na konci roku 2022 bol na základe predbežných údajov z apríla 2023 na úrovni 57,8 % HDP. Keďže sa 24-mesačná výnimka z uplatňovania prísnejších sankcií ústavného zákona skončila 5. mája 2023, dosiahnutá výška dlhu za rok 2022 je v súčasnosti spojená so sankciami vyplývajúcimi z prekročenia všetkých piatich sankčných pásiem dlhovej brzdy.