V praxi si tak o pár mesiacov mnoho ľudí na výplatnej páske prilepší. Pravda, iba o pár eur. Základná minimálna hodinová mzda sa zvýši zo 4,023 eura na 4,31 eura pre tých, ktorí cez týždeň odpracujú na plný pracovný úväzok 40 hodín. Najviac si vďaka príplatkom prilepšia tí, ktorí pracujú cez sviatky a nedele. Vtedy je až 100-percentný príplatok – 4,31 eura na hodinu. Za jednu 8-hodinovú zmenu si tak zamestnanec oproti súčasnému stavu prilepší o 2,3 eura v hrubom.
Čítajte viac Vďaka vyššej minimálnej mzde porastú aj ďalšie príplatky za nadčasy, soboty, sviatky a nedele
Za soboty je príplatok 50-percentný, čo bude znamenať, že oproti súčasnému stavu si za jednu 8-hodinovú zmenu zamestnanec prilepší o 1,15 eura.
„V prípade nočnej práce dostane zamestnanec príplatok najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy za hodinu, teda v budúcom roku 1,724 eura,“ dopĺňa ministerstvo práce výpočet vyšších príplatkov.
Všetky sumy zvýšených príplatkov si môžete pozrieť v prehľadnej tabuľke. Treba však brať na zreteľ, že ide o nezdanenú sumu. Čiže nie celý vyšší príplatok poputuje do vrecák pracujúcich.
Príplatky za prácu v neštandardnom čase sú tŕňom v oku zamestnávateľov a firiem. Dva roky boli totiž zmrazené, pričom rozmrazili sa iba od tohto júna. Podnikatelia tak museli zvýšiť náklady na výplaty svojich zamestnancov.
Prezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy a zároveň šéf Tatravagónky Poprad Alexej Beljajev vypočítal, že iba v budúcom roku vyššie príplatky budú stáť priemysel 180 miliónov eur, pričom polovica sumy neskončí vo vreckách zamestnancov, ale v pokladnici štátu. Túto sumu by podľa neho mal dať štát radšej pracujúcim.
Znovunadviazanie príplatkov presadili koncom roka 2022 opoziční poslanci Smeru Martin Nemky a Boris Susko s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a vtedajšou koalíciou. Za návrh vtedy hlasovalo celkovo 110 zo 137 prítomných poslancov. Táto zmena vtedy nešla cez riadny legislatívny proces. Podnikatelia sa sťažovali, že boli z procesu vynechaní. „Uvedená zmena bola prijatá prostredníctvom poslaneckého návrhu, a to bez riadneho pripomienkového konania a bez adekvátneho vyčíslenia dosahov,“ sťažovala sa Republiková únia zamestnávateľov.
Čítajte viac Zamestnancom štátu stúpnu platy tento rok historicky najviac. O koľko si polepšíte? (tabuľky)
Za ranu pod pás to považovala aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení. Slovami jej hovorkyne Miriam Filovej odkázala, že firmy sa len tak-tak spamätali zo šoku, ktorý spôsobil COVID-19, potom prišla ruská invázia na Ukrajinu a najnovšie im hodili poleno pod nohy aj poslanci parlamentu. Firmy by skôr privítali, aby im štát plošne neprikazoval, ako majú pridávať svojim ľuďom, ale aby si ony samy mohli vybrať, ako odmenia prácu svojich zamestnancov.
Ozvali sa najmä zamestnávatelia v potravinárskom segmente – tvrdili, že aj vďaka vyšším príplatkom nepôjdu dole ceny potravín, na ktoré dáva priemerná slovenská domácnosť zhruba každé štvrté až piate euro. Potravinári argumentujú, že ceny na pultoch reťazcov sú vysoké najmä preto, musia veľa peňazí vynaložiť na platy vrátane rôznych spomenutých príplatkov a najmä na energie.
Hore išla totiž cena elektriny, plynu, ale aj benzínu či nafty, ktoré spotrebúvajú kamióny a nákladné vozidlá, ktoré vezú potravinové výrobky k obchodníkom. „Až 80 percent práce pekárov prebieha práve v noci, cez víkendy a sviatky, keďže spotrebitelia majú radi čerstvý a voňavý chlieb a pečivo, ktoré si za ideálnych podmienok hneď ráno nájdu na pultoch. Ak sa na júnovej schôdzi nepodarí schváliť kompenzácie zvýšených príplatkov za prácu v noci, cez víkendy a sviatky v druhom a treťom čítaní, bude to mať závažné dosahy na rast našich nákladov,“ vyhlásil predseda predstavenstva združenia pekárov Milan Lapšanský.