Skúmali päť oblastí, v ktorých nás najviac tlačí topánka. Slovensko sa umiestnilo v celkovom hodnotení na 23. mieste celkovo z 27 krajín. Česko sa v rebríčku umiestnilo na 14. mieste.
Jedno prvenstvo predsa len máme. Sme krajina, kde sú rozdiely v príjmoch medzi bohatými a chudobnými najmenšie. „Z dát vyplýva, že sme najrovnostárskejšia spoločnosť. Rovnosť príjmov je na Slovensku jedna z najvyšších,“ vysvetľuje Mária Valachyová, hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne. Tam sa však dobré správy končia. Viaceré ukazovatele hovoria, že Slovensko zaostáva. Za posledných desať rokov sme urobili len veľmi málo štrukturálnych reforiem. Model ekonomického rastu založený na lacnej pracovnej sile sa vyčerpal a na to, aby sme sa posunuli vpred, treba naštartovať výraznejšie zmeny.
Čítajte viac Tisíckam ľudí sa zdvihnú od roka 2024 minimálne výplaty. Pozrite sa, v ktorom ste stupni a koľko dostanete
Hlavným motorom zlepšovania prosperity má byť ekonomický rast. Ten je podľa hlavného ekonóma Českej sporiteľne Davida Navrátila úplne kľúčový pre zvyšovanie životnej úrovne. „Neexistuje žiadna iná politika, ktorá by bola schopná zdvojnásobiť životnú úroveň počas jednej generácie,“ vysvetľuje.
Denník Pravda pripravil v bodoch päť kľúčových zistení z analýzy.
1. K priemeru ekonomiky EÚ sa nepribližujeme
Slovensko stagnuje a nedarí sa nám približovať k priemeru ekonomiky únie. V roku 2004, keď sme vstupovali spolu s Českom do EÚ, sme mali rýchly ekonomický rast a dobiehanie. „Dobiehanie akcelerovalo vďaka reformnému nastaveniu na prelome milénia, vstupu do Európskej únie a eurozóny, ale aj bohatému prílevu zahraničných investícií,“ píše sa v analýze. Prichádzali sem nové investície vďaka našej lacnej pracovnej sile a snahe expandovať západných firiem na nové postsovietske trhy.
Foto: SĽSP
Od roku 2009 naše dobiehanie zastalo. Impulz z reforiem sa postupne vytráca a nové neprichádzajú. Dôsledkom je, že trajektória konvergencie, teda dobiehania, u nás stagnuje, respektíve klesá. Slovenská ekonomika podľa prepočtov Slovenskej sporiteľne dosahuje v súčasnosti asi 81 percent výkonnosti európskeho bloku, čo je približne o desať percentuálnych bodov menej ako Česká republika. Analytici upozorňujú, že problémom nie je to, že by sme nebohatli alebo sa nemali lepšie. Ide skôr o to, že okolité krajiny bohatnú rýchlejšie a pocit našej relatívnej prosperity sa znižuje.
2. Rovnosť príjmov je jedna z najvyšších
Prosperita krajiny sa nemeria len pomocou ekonomickej výkonnosti. Zahŕňa tiež prístup k demokracii, občianskym slobodám až po zdravotnú starostlivosť či počet rokov dožitia v zdraví. Aj tieto atribúty boli v Indexe prosperity zahrnuté. Sme krajina, kde rozdiel v príjmoch medzi bohatými a chudobnými je najmenší.
Distribúcia príjmov medzi obyvateľov, resp. domácnosti, je rozdelená najrovnomernejšie zo všetkých štátov Európskej únie. Analytici však upozorňujú, že to nemusí byť úplne žiaduci stav, keďže prosperujúce ekonomiky majú zväčša vyššiu mieru nerovnosti. Príjmová rovnosť totiž nemotivuje byť lepším. Dobrou správou je aj posun v Indexe šťastia. Za vyše sedem rokov si Slovensko v rebríčku výrazne polepšilo. Aktuálne sme na 29. mieste, hoci ešte v roku 2016 sme celosvetovo boli na 45. priečke. Aj tu však zaostávame za Českom, ktoré je celosvetovo na 18. mieste.
Foto: SĽSP
3. V zdraví žijeme prikrátko
Len 57 rokov. To je vek, ktorého sa priemerne dožívame zdraví. V porovnaní so Švédskom si podľa Eurostatu užívame zdravý život až o 13 rokov kratšie. Ak by sme sa porovnali so susedným Českom, je to o päť rokov menej. Zdravie je pritom ovplyvnené naším bohatstvom a tiež ovplyvňuje pocit šťastia. Stredná dĺžka života je na Slovensku 75 rokov. „Zodpovedná a najmä efektívna zdravotná politika akoby chýbala,“ upozorňujú tvorcovia analýzy s tým, že zatiaľ nedokážeme efektívne modernizovať naše zdravotníctvo.
Foto: SĽSP
4. Štvrté najhoršie školstvo v únii
Bez vzdelanej spoločnosti sa nikam neposunieme. V oblasti vzdelávania sme sa umiestnili štvrtí od konca. Horšie sú na tom už len Grécko, Bulharsko a Rumunsko. Naopak, najlepšie sa už tradične na čele rebríčka umiestnili severské krajiny. Žiaci dosahujú len priemerné výsledky v matematike a v čítaní. Nevedia, naopak, čítať s porozumením, ukazujú to výsledky testovania žiakov PISA, ktoré boli realizované v roku 2018.
Foto: SĽSP
Výsledky naznačujú, že je potrebné viac investovať do vzdelávania a zlepšiť podmienky pre žiakov z prostredia s nízkou socioekonomickou úrovňou. „To môže zahŕňať vyššie financovanie školstva, postupné zlepšovanie prístupu k vzdelaniu pre deti z rodín s nízkymi príjmami a podporovanie kvalifikovaných učiteľov a moderných učebných metód,“ odporúčajú bankoví analytici.
5. Nečistý vzduch zabíja
Na Slovensku zomrie na znečistený vzduch 2 000 ľudí ročne, upozornila v súvislosti s poslednou oblasťou, ktorou je udržateľnosť, analytička banky Mária Valachyová. Ako ukazuje rebríček krajín, ani v tomto ukazovateli sa nám nepodarilo prehupnúť do „lepšej“ polovice. Brzdí nás nerovnosť príjmov medzi mužmi a ženami a kvalita ovzdušia, ktorá spôsobuje u nás o 90 percent viac úmrtí, ako je priemer EÚ. Lepšie sme na tom v narábaní s odpadom. Menej ho vyprodukujeme a prebieha aj jeho dobrá recyklácia, kde sa nám darí držať v prvej desiatke. V kombinácii ukazovateľov produkcie a recyklácie odpadu patríme spolu so Slovinskom a s Bulharskom k premiantom Európy.
Foto: SĽSP