Napriek mnohým mýtom a mylným predstavám, že naša krajina neprofituje z členstva, sa rozhodli analytici Národnej banky pozrieť, ako je to naozaj. Vypočítali, že je to naopak. Únia je pre Slovensko čistým pozitívom.
Slovensko je členom bloku od 1. mája 2004 a pohľad na vývoj ekonomiky od tohto okamihu ukazuje, že rozhodnutie vstúpiť do tohto spoločenstva prináša množstvo výhod. EÚ pomáha Slovensku rýchlejšie rásť či viac vyťažiť z výhod celosvetového obchodu.
Navyše sa zlepšila naša pozícia na medzinárodných svetových trhoch. To v zásade znamená, že peniaze, ktoré si na finančných trhoch Slovensko požičia, sú priemerne lacnejšie ako v prípade, že by sme súčasťou únie neboli. Za tieto peniaze môžeme teoreticky stavať cesty či financovať dôchodky. Bez nálepky členského štátu EÚ by Slovensko dosahovalo rádovo horšie výsledky, navyše by fungovalo v prostredí významnejších obchodných bariér. To by malá, mimoriadne otvorená slovenská ekonomika veľmi pocítila, keďže export tvorí výraznú časť slovenského hospodárstva.
Hlavné prínosy členstva v EÚ pre Slovensko
- Priame čisté platby z EÚ – ročne 1,1 % HDP.
Slovensko za obdobie od svojho vstupu do EÚ získalo viac ako 24 miliárd eur v priamych čistých platbách z EÚ (v cenách roku 2022). To predstavuje 4 500 eur na obyvateľa počas obdobia 19 rokov alebo 20 eur na osobu mesačne.
- Nepriame ekonomické prínosy transferov EÚ – ročne do 2,3 % HDP.
Ekonomický prínos týchto transferov bol pravdepodobne podstatne vyšší. Tento „multiplikačný efekt“ schopný zvýšiť potenciál rastu závisel a v budúcnosti bude závisieť od efektívnosti národných orgánov pri využívaní finančných prostriedkov EÚ.
- Nižšie náklady dlhovej služby – ročne 0,6 % HDP.
Členstvo v EÚ a prijatie pravidiel inštitucionálnej spolupráce s EÚ znižuje náklady na obsluhu verejného dlhu približne o 700 miliónov eur za rok.
- Kombináciou týchto troch priamo merateľných krátkodobých a strednodobých efektov môžeme konštatovať, že ročný príspevok členstva Slovenska v EÚ je približne na úrovni 4 percent HDP. V nominálnom vyjadrení predstavuje tento príspevok 830 eur ročne na osobu.
- Integrácia do medzinárodného obchodu – dlhodobý príspevok 15 % HDP.
Až 36 % HDP Slovenska je vystavených medzinárodnému obchodu v rámci EÚ. Po zohľadnení pridanej hodnoty súvisiacej s medzinárodným obchodom konštatujeme, že prístup k jednotnému trhu EÚ prispieva v dlhodobom horizonte 15 % k slovenskému HDP.
- Integrácia do EÚ prináša priemernej štvorčlennej domácnosti dodatočný blahobyt v objeme asi 16-tisíc eur za obdobie 5 rokov, čo je možné zreálniť do kúpy jedného menšieho osobného auta.
ZDROJ: NBS
Denník Pravda sumarizuje tri hlavné oblasti, ktoré priniesli našej krajine najväčší prospech.
1. Priame čisté platby priniesli miliardy
Od svojho vstupu pritieklo na Slovensko 24 miliárd eur vo forme priamych platieb. „To predstavuje 4 500 eur na obyvateľa počas obdobia 19 rokov alebo 20 eur na osobu mesačne,“ upozorňuje banka vo svojej analýze.
Zároveň zdôrazňuje, že väčšina zdrojov únie nepredstavuje trvalú podporu príjmu, ale „podporu investičných aktivít s cieľom zlepšiť strednodobý výhľad rastu členských krajín EÚ“. Vo všeobecnosti to znamená, že EÚ prispieva k tomu, aby ekonomika Slovenska bola dlhodobo výkonnejšia a v budúcnosti dokázala sama generovať viac.
Peniaze, ktoré z únie prichádzajú, teda majú aj nepriame efekty. Zvýšenie možností hospodárstva znamená, že v budúcnosti vytvorí ešte viac, ako priamo do krajiny prišlo. Veľkosť tohto takzvaného multiplikačného efektu analytici odhadujú na 2,3 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Bohužiaľ, v podmienkach Slovenska platí, že zdroje z EÚ nahrádzajú domáce investície. To v zásade znamená, že európske peniaze na Slovensku nemajú taký významne pozitívny efekt, ako by mohli mať. S pomocou európskych peňazí sa podľa dát Európskej komisie podarilo na Slovensku medzi rokmi 2014 a 2020 postaviť napríklad 133 kilometrov rýchlostných ciest a diaľnic. Tieto peniaze však smerovali do omnoho širšieho spektra oblastí spoločenského života v krajine.
„Ekonomický rast Slovenska vďaka harmonizácii legislatívy, ekonomickým reformám, otváraniu trhov a prílevu investícií postupne silnel a v nasledujúcich troch rokoch po vstupe neuveriteľne akceleroval. V priebehu roka 2007 dosiahol dvojciferné hodnoty,“ zhodnotil pozitíva analytik ČSOB banky Marek Gabriš.
Čítajte viac Dane platia najmä pracujúci. Ódorova vláda to chce zmeniť, priplatia si bohatší
2. Slovensko si požičiava lacnejšie
Slovensko je malá a otvorená ekonomika. To znamená, že do veľkej miery ju ovplyvňujú okolnosti, ktoré sa dejú za jej hranicami. To, že naša krajina je súčasťou EÚ, znamená o čosi vyššiu stabilitu krajiny v očiach zahraničných investorov. Výsledkom je, že slovenská vláda si môže požičať relatívne lacnejšie. „Členstvo v EÚ a prijatie pravidiel inštitucionálnej spolupráce s EÚ znižujú náklady na obsluhu verejného dlhu približne o 700 miliónov eur za rok,“ upozorňujú analytici NBS. Znamená to úsporu na úrovni 0,6 percenta HDP.
Analytici tvrdia, že po vstupe do únie si Slovensko požičiava lacnejšie ako napríklad Srbsko, ktoré nie je v EÚ. Slovensku sa ale darilo lepšie aj ako Maďarsku, ktoré má v očiach EÚ oslabené inštitúcie a horšie spolupracuje. To, že si krajina dokáže priemerne lacnejšie požičiavať, virtuálne znamená, že každému obyvateľovi ostane za rok o 130 eur viac.
3. Zapojenie do medzinárodného obchodu
Slovensko sa na začiatku 21. storočia výrazne zlepšovalo už len preto, že sa pokúšalo do EÚ dostať, čo sa napokon podarilo. To krajine poskytlo veľké výhody. „Dobiehanie akcelerovalo vďaka reformnému nastaveniu na prelome milénia, vstupu do EÚ a eurozóny, ale aj bohatému prílevu zahraničných investícií. Dialo sa tak jednak v dôsledku mzdovej výhody slovenských zamestnancov oproti rozvinutejšiemu Západu, ale aj vďaka širšiemu otvoreniu sa našej ekonomiky zahraničnému kapitálu, keď západné spoločnosti expandovali na nové trhy postkomunistického sveta. Kľúčovým prvkom úspechu Slovenska je naše zapojenie sa do medzinárodného obchodu,“ bilancujú analytici Slovenskej sporiteľne.
Medzinárodný obchod je kľúčovým motorom slovenskej ekonomiky. „Až tridsaťšesť percent HDP Slovenska je vystavených medzinárodnému obchodu v rámci EÚ. Po zohľadnení pridanej hodnoty súvisiacej s medzinárodným obchodom konštatujeme, že prístup k jednotnému trhu EÚ prispieva v dlhodobom horizonte pätnástimi percentami k slovenskému HDP,“ hovoria analytici NBS.
Za uplynulých päť rokov si tak podľa záverov centrálnej banky prilepšila priemerná štvorčlenná rodina o 16-tisíc eur. To je suma, ktorá stačí na solídne auto, prípadne to môže znamenať, že táto rodina býva v nehnuteľnosti, ktorá je zhruba o šesť štvorcových metrov väčšia.