V 90. rokoch praskla realitná bublina vo Švédsku, čo viedlo k zoštátneniu dvoch bánk či k devalvácii meny. Krajina následne upadla do hlbokej recesie. Z tej sa nakoniec Švédku podarilo dostať, preto teraz chce oprášiť scenár, ktorý krajinu vyviezol z krízy a naštartoval ju k hospodárskemu rastu.
Do trhu s nehnuteľnosťami prvý raz Švédsko zasiahlo už v 80. rokoch, kedy zrušilo prísne obmedzenia poskytovania úverov, čo viedlo ku kolapsu trhu. Krajina s desiatimi miliónmi obyvateľov upadla do recesie. Ekonomika sa neskôr opäť rozbehla a ceny nehnuteľností vyleteli.
Čítajte viac Nepracujú ani neštudujú. Európu zaplavila vlna neaktívnych ľudí, ktoré krajiny sú na tom najhoršie?
Len pre ilustráciu cena jednoizbového bytu v Štokholme stojí v prepočte takmer 380-tisíc eur. Realitný trh zamrzol a Švédi s obavami hľadia do budúcnosti. Vysoké dlhy, rastúce úrokové sadzby a slabý rast ekonomiky predstavujú pre švédske realitné firmy toxický koktail.
Realitné firmy v problémoch
„Trh je takmer na mŕtvom bode,“ povedal pre agentúru Reuters Jens Henriksson, generálny riaditeľ jednej z najväčších bánk v krajine, Swedbank. Tamojšie banky teraz pozorne sledujú prevažne realitné firmy, ktoré sú zaťažené dlhom, ktorý vznikol v období nízkych úrokových sadzieb a lacných peňazí.
V problémoch sa ocitla napríklad skupina SBB s majetkom v prepočte za 13 miliárd dolárov. Požičala si na nákup verejného majetku vrátane sociálneho bývania, vládnych úradov, škôl, nemocníc a policajných staníc. Teraz skupina rýchlo prichádza o hotovosť.
Čoraz viac sa hovorí o tom, že Švédsko si vyberie rovnaký scenár, ktorý už má odskúšaný z 90. rokov. Banky vtedy zabavili veľké množstvo nehnuteľností, na ktorých boli založené pôžičky, čo dalo krajine plán na zvládnutie krízy. Švédske realitné spoločnosti, ktoré majú problémy, sú tak v súčasnosti pod prísnym dohľadom.
„Ak by sme sa dostali do problémov, samozrejme by sme prevzali nehnuteľnosti a predali ich na trh,“ povedal Henriksson zo Swedbank. Rovnaký scenár pripúšťa aj druhá banka. „V bankovej kríze v 90. rokoch sme zábezpeky v podobe nehnuteľností vzali,“ pripomenul Carl Cederschiold, finančný šéf Handelsbanken. „Vytvorili sme spoločnosť, do ktorej sme peniaze vložili a viedli ju ako realitnú spoločnosť,“ povedal. „Tiež sme všetko so ziskom predali,“ dodal Cederschiold.
Pre lepšiu predstavu, ak si beriete úver na bývanie, zábezpekou za úver môže byť váš vlastný majetok. Ten sa dlžník zaviazal odovzdať veriteľovi, teda banke v prípade nesplácania úveru. Rezort financií to na svojej stránke vysvetľuje nasledovne: „Ak si beriete hypotéku na byt z banky, musíte dať banke nehnuteľnosť ako zábezpeku. Ak v budúcnosti nebudete hypotéku splácať, banka môže túto zábezpeku predať, čím si uspokojí pohľadávku z úveru, ktorú má voči Vám.“
Pilier ekonomiky
K takémuto kroku sú švédske banky ochotné pristúpiť. Nehnuteľnosti sú jedným z pilierov švédskej ekonomiky a tvoria 80 percent dlhu domácností. Švédi, pod vplyvom úverov na bývanie, sú dvakrát tak zadlžení ako Nemci alebo Taliani. V dôsledku rastúcej inflácie švédska centrálna banka začala zvyšovať úrokové sadzby, ceny domov a bytov zmierili nadol a od svojho vrcholu sa prepadli o pätinu.
Niektorí investori uvažujú, či Švédsko nie je prvou kockou domina v rámci Európy. Ako uviedol európsky štatistický úrad Eurostat, práve Švédsko a spolu s ním Nemecko sú najviac zasiahnuté zhoršujúcou sa situáciou na európskom trhu realít.