Exminister pôdohospodárstva Samuel Vlčan si hneď na začiatku opatrenie, s ktorým obchody prišli, pochvaľoval. „Som pyšný na to, že sa na Slovensku zapojili všetky relevantné reťazce. Keď niečo podobné organizovali vo Francúzsku, tak sa najväčší tamojší reťazec do iniciatívy nezapojil. U nás všetky reťazce prejavili svoju mieru spoločenskej zodpovednosti,“ povedal ešte v marci. Dodal tiež, že opatrenie nepovažuje za marketingový ťah zo strany obchodov a až po nejakom čase uvidíme, či sa potravinovú infláciu podarí skrotiť.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK)naopak hovorila o podraze. „Odmietali sme, aby sa cenový tlak takýmto spôsobom prenášal priamo na plecia potravinárov. Upozorňovali sme na našu obavu z toho, že cenový tlak počas najbližších troch mesiacov budú znášať samotní potravinári,“ pripomenula SPPK. Stropovanie cien potravín sa oficiálne skončilo pred mesiacom a nastal čas na zhodnotenie výsledkov.
Pri prechádzaní sa medzi regálmi v niektorých prevádzkach však napriek tomu môžete natrafiť na menšie či väčšie ceduľky, ktoré upozorňujú na to, že daný produkt patrí medzi tie najlacnejšie. Reťazce si totiž svoju stratégiu, podobne ako v prvej polovici marca pri zavádzaní opatrenia, stanovujú aj teraz samy.
Čítajte viac Smer pretlačil zákony, ktoré majú zatočiť s cenami potravín. Podporu dostali aj od matovičovcov
Denník Pravda sa preto spýtal veľkých reťazcov, či budú v iniciatíve pokračovať. Do uzávierky však neodpovedali. Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič, ktorá zastupuje obchodníkov ako Lidl, Kaufland, Billa či Terno, hovorí, že všetko je na reťazcoch, ako sa rozhodnú. „Tak, ako bolo individuálnym rozhodnutím každého obchodníka zapojiť sa do protiinflačnej garancie, kde na základe vlastného uváženia vybral produkty a aj určil zastropovanú cenu, tak aj prípadné pokračovanie bude individuálnym rozhodnutím obchodníkov,“ hovorí Krajčovič.
Ako stropovanie pomohlo?
Pozitívne výsledky vníma aj Bírešov rezort. Podľa ministerstva garantované ceny potravín ľuďom skutočne pomohli a dokonca prispeli k celkovému zníženiu potravinovej inflácie, ako aj medzimesačnému zníženiu cien potravín. „Znamená to, že ceny potravín sa ustálili,“ zhodnotilo ministerstvo výsledok opatrenia.
Nie všetky strany sú však rovnako nadšené. Napríklad Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív kritizuje kroky reťazcov už od začiatku. „Ako som uviedol v minulosti, toto „ukotvenie“ je klasická predajná technika obchodníkov, kde obchodník vytvorí dojem výhodnej ceny za určitý výrobok, pritom ide o vyššiu cenu, nie najnižšiu, ktorá má vytvoriť dojem, že ostatné vyššie ceny sú pre zákazníka výhodné,“ zosumarizoval pre Pravdu šéf inštitútu Martin Halás, podľa ktorého opatrenie reťazcov nesplnilo zamýšľaný cieľ.
Dokonca tvrdí, že obchody mohli dlhodobo uvádzať svojich zákazníkov do omylu tým, že vytvorili dojem nízkych cien. Halás pritom upriamuje pozornosť na ministerstvo financií, ktoré podľa neho mohlo na nekalé praktiky obchodníkov upozorniť.
Čítajte viac Ako bojujú s drahými potravinami iné krajiny EÚ? Každá má iný recept
Krajčovič, naopak, pripomína, že reťazce sa k tomu kroku odhodlali práve v reakcii na vtedajšiu neistú situáciu na trhu. „Vo všeobecnosti to hodnotíme pozitívne, pretože v tom čase bolo potrebné upokojiť verejnosť, aby mala istotu, že niektoré produkty nebudú cenovo rásť. V tej dobe bola situácia na trhu oveľa neistejšia, ako je dnes, keď sa trhy upokojujú,“ tvrdí šéf aliancie moderného obchodu.
Analytik maloobchodu Ľubomír Drahovský tiež hovorí, že stropovanie cien potravín bolo v prvom rade politickým marketingom. „Politici chceli ukázať, že chcú pre ľudí niečo urobiť. Čo sa týka potravinárskeho maloobchodu, toto opatrenie nezohralo veľkú úlohu. Naopak, maloobchodníci museli posúvať svoje ceny, aby sa vyrovnali konkurencii, čo spôsobovalo chaos. Išlo o marketingový ťah politikov, na ktorý obchodníci pristúpili,“ zhodnotil spätne pre Pravdu odborník.
Tvrdí to aj napriek tomu, že išlo o krok, s ktorým prišli samotné reťazce, pričom nešlo priamo o návrh zo strany vlády. V tejto súvislosti pripomenul, že vtedajší minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan opatrenie považoval za dobrý krok. „Prišlo tak k akejsi dohode medzi ministrom pôdohospodárstva a reťazcami,“ doplnil Drahovský.
Čo pomôže znížiť ceny
Podobne ako ministerstvo pôdohospodárstva, aj Krajčovič hovorí, že zastropovanie potravín prispelo k tlmeniu inflácie. Podľa hlasov kritikov to však nie je také jednoznačné. Napríklad člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster pripomína, že vysokú infláciu tu máme už od leta 2021 a za rast cien potravín môžu najmä externé faktory, ktoré na Slovensku nie je možné ovplyvniť. Spomína pritom vojnu na Ukrajine, neistotu na trhu či vysoké ceny nafty a hnojív. Otázkou teda je, či stropovanie cien vybraných produktov v obchodoch mohlo skutočne prispieť k zmierneniu dosahov inflácie.
Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík zároveň upozorňuje na to, že korene celého problému je potrebné hľadať úplne inde. „Problémom Slovenska je najmä nízka parita kúpnej sily Slovákov. Za naše príjmy si kupujeme najdrahšie v rámci krajín EÚ. Určite nie je riešením nič nerobiť a čakať, tak ako vidíme na Slovensku už dva roky,“ prízvukuje Halás s tým, že ideálnym receptom, ako znížiť ceny potravín v obchodoch, je kombinácia viacerých opatrení naraz.
Čítajte viac Obchody využili zmätok u zákazníkov a zvýšili ceny potravín. Napraví to Krajniak?
Dôležité podľa neho je, aby ceny potravín neboli ukotvené príliš vysoko. Tvrdí tiež, že je potrebné preskúmať marže potravinárov, a to nielen u nás, ale aj v okolitých krajinách. „Dôležité by bolo posilniť inšpekciu a pravidelne kontrolovať ceny, marže aj kvalitu a to najmä v tomto období. Je potrebné nielen kontrolovať, ale aj porovnávať cenové úrovne základných potravín v rámci okolitých krajín. Určite pomôžu aj opatrenia prijaté na podporu prvovýroby v oblasti odpustenia odvodov, uvidíme, ako sa k tomuto postaví EÚ,“ priblížil Halás.
Ministerstvo pôdohospodárstva kontruje a tvrdí, že vývoj cien potravín vyhodnocuje a monitoruje na mesačnej báze. „Podľa Štatistického úradu SR bol medzimesačný nárast cien potravín v mesiaci máj 2023 iba o 0,4 percenta. Medziročne bol nárast cien potravín 21,9 percenta, pričom v apríli to bolo 26,1 percenta, ide teda o pokles –4,2 percentuálneho bodu,“ vyhodnotil aktuálnu situáciu v oblasti cien potravín rezort, podľa ktorého by potravinová inflácia mala postupne klesať.
Podľa SPPK spočíva ideálne riešenie aktuálnej situácie s cenami potravín v podpore spracovateľského priemyslu na Slovensku. „Zníženie odbytových cien potravín dosiahneme trvalou a vysokou finančnou podporou potravinárskeho odvetvia a rôznymi formami daňovo-odvodových úľav. Tu pozitívne hodnotíme prijatie zákona o sociálnom poistení, vďaka ktorému potravinárom a chovateľom hospodárskych zvierat od 1. augusta na pol roka klesnú odvody za zamestnancov,“ vyjadrila sa pre Pravdu potravinárska komora.
Plošná regulácia sa nechystá
Analytici, obchody, ale napríklad aj ministerstvo pôdohospodárstva na čele s Jozefom Bírešom sa zhodujú v tom, že v súčasnosti je už potravinová kríza zažehnaná a situácia je stabilizovaná. Všetko tak nasvedčuje tomu, že reťazce, rovnako ako kľúčové rezorty v tejto oblasti, nechystajú zavádzanie žiadnych výraznejších zmien, ktoré by mali s cenami potravín pomôcť.
Bírešov rezort, podobne ako rezort financií, ktorý poslanci len nedávno zaviazali k tomu, aby si posvietil na ceny základných potravín, sa zhodujú, že regulácia nie je tou správnou cestou. „Takéto opatrenie by narušilo celú vertikálu a poškodilo by to náš trh. A celoplošnú reguláciu cien, prípadne ich stropovanie ako opatrenie, odmietlo aj ministerstvo pôdohospodárstva,“ ozrejmil pre Pravdu rezort pôdohospodárstva.
Správu sme aktualizovali v piatok 21. 7. o 12:12 hodine o vyjadrenie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.