Vlaňajšok priniesol 30-percentné zdraženie potravín. Pocítili ste zmenu v správaní spotrebiteľov? Veľa z vašich zákazníkov žije na vidieku a nezarába toľko ako ľudia z miest.
Minulý rok potvrdil trendy, ktoré boli zrejmé už niekoľko rokov. Pokračuje dopyt po výrobkoch predávaných v akciách. Ide najmä o múku, cukor, olej, ryžu či mliečne a mäsové výrobky. Druhým trendom je rast predaja našich privátnych – vlastných značiek. Sú lacnejšie ako brandové tovary a kvalitatívne sú porovnateľné. Kvalitu výrobkov vlastných značiek pravidelne kontrolujeme v akreditovaných laboratóriách na Slovensku i v zahraničí. Novým javom v spotrebiteľskom správaní je racionalizácia spotreby potravín. Pod tlakom celkových výdavkov nakupujú spotrebitelia iba to, čo naozaj potrebujú.
Aký podiel tvorí predaj potravín v akciách a aký privátnych značiek?
Spolu je to približne 50 percent. Vlastné značky predstavujú niečo vyše 20 percent a potraviny predávané v akciách sa na celkovom predaji podieľajú v rozpätí od 25 do 30 percent.
Čítajte viac Najväčší farmár v strednej Európe je zo Slovenska: zásobujeme východ, Prahu aj Budapešť. Expandujeme aj do Rumunska
Klesli vám tržby za minulý rok?
Tržby neklesli, ale objemy predaja. Je to dôsledok inflácie. Tržby nerastú takým tempom ako inflácia. Ľudia viac premýšľajú nad tým, čo si kúpia, a kupujú viac lacnejších potravín. Zvažujú, za čo vydajú svoje peniaze.
Zmenila sa aj frekvencia nákupov?
Nebadáme nijakú podstatnejšiu zmenu. Náš typický zákazník vždy chodil častejšie nakupovať. Nedá sa povedať, že by pred krízou nakupoval tri razy do týždňa a teraz päťkrát.
Na jeseň ste upozornili, že pokiaľ nedôjde k zastropovaniu cien energií, môže prísť k zatvoreniu až tristo vidieckych predajní. Ako to napokon dopadlo?
Keď na konci minuloročného leta prudko zdraželi energie, naozaj hrozilo zatváranie predajní. Cena elektrickej energie sa pohybovala na úrovni 500 až 600 eur za megawatthodinu (MWh) a vládne opatrenia ešte neboli prijaté. Po tom, čo sme spolu s ďalšími ohrozenými podnikmi upozornili na neudržateľnosť situácie, vláda zastropovala ceny na úrovni 200 eur za MWh a ceny energií postupne klesli. Napokon sme v roku 2022 zatvorili približne 30 predajní, súčasne sme však napriek nepriaznivým prognózam otvorili 14 nových predajní v rôznych vidieckych regiónoch.
Ako sa pozeráte do budúcnosti? Čo je dnes iné ako pred desiatimi, pätnástimi rokmi? Nepodišli sme k hraničnej situácii, ktorú bude treba riešiť?
Slovensko sa výrazne mení. Podľa kritérií OECD žilo pred rokom 2010 vo vidieckych regiónoch 44 percent obyvateľstva, v prechodných tiež 44 percent a v čisto mestských regiónoch len 12 percent obyvateľov. Odvtedy sa situácia dosť zmenila a v niektorých oblastiach sa vidiek vyľudňuje. Máme 20 málo rozvinutých okresov, z ktorých mladí ľudia odchádzajú za vzdelaním a prácou, žiaľ, naspäť sa už nevracajú. Chýbajú lepšie pracovné príležitosti, aj diaľnice, ktoré by ich priniesli.
Čítajte viac Odišiel poľnohospodár profesionál a srdciar. Svoju prácu miloval
Ako to poznačilo obchod?
Systém COOP Jednota je najväčšia domáca sieť, ktorá na rozdiel od nadnárodných reťazcov prevádzkuje aj vidiecke predajne. Množstvom predajní v malých obciach jasne deklarujeme náš verejnoprospešný záujem. Iste, bolo by pre nás ekonomicky výhodnejšie nechať si len najziskovejšie prevádzky, no družstevný obchod historicky plnil a plní nielen ekonomickú, ale aj spoločenskú, sociálnu rolu. Zabezpečenie prístupu k potravinám čo najväčšiemu počtu ľudí a zároveň podpora zamestnanosti v ekonomicky slabších regiónoch patria medzi naše hlavné ciele.
Všetko má však istú hranicu únosnosti. Koľko obchodov v malých obciach ste boli donútení zatvoriť za posledných 20 rokov?
V posledných 20 rokov sme boli nútení zrušiť vyše 200 predajní. Dlhodobo čelíme nepriaznivej demografii. Ak z malej obce do roka odíde 8–10 ľudí, nepochybne to cítiť na poklese tržieb. Z ekonomického hľadiska sa predajne v okrajových dedinkách stali neudržateľnými, prinášali veľkú stratu, ktorú sme už nedokázali kompenzovať.
V niektorých mestách a v priľahlých obciach, kam sa vysťahovalo veľa mestských ľudí, však obchody rýchlo pribúdajú. Konkurujú si tam aj dve-tri siete. Najnovšie sa hovorí o vstupe portugalsko-poľskej Biedronky. Pre koho z veľkej päťky reťazcov to bude najväčší konkurent?
Biedronka bude najväčším konkurentom pre slovenskú poľnohospodársko-potravinársku výrobu. Nadnárodné reťazce nikdy nemali problém s umiestňovaním zahraničných produktov na pulty svojich predajní. Teraz to budú mať slovenskí agropotravinári ešte náročnejšie. Ak naozaj príde Biedronka, v ponuke bude ešte viac potravín z Poľska. Severný sused má nielen výkonný agrosektor, ale takisto viac podporuje svojich farmárov a potravinárov prostredníctvom rôznych úľav.
Čo nový hráč prinesie kupujúcim a čo obchodu?
Viac obchodných hráčov na trhu prinesie ešte ostrejšiu súťaž o ceny. Na pulte sa ukáže, ako je ten-ktorý výrobok efektívny. V cene sa však prejavia aj pred kupujúcimi zamaskované národné podpory. Kúpna sila slovenského obyvateľstva klesla vplyvom krízy, preto sa zákazníci čoraz viac orientujú na cenu. Nemajú problém nakupovať v zahraničných reťazcoch so štvrtinovým podielom predaja slovenských potravín. My staviame na slovenských produktoch, no v obchode, ako v každom podnikaní, ide o profit. Keď sa stráca, je to zápas o holé ekonomické prežitie.
Potravinárska komora Slovenska nedávno upozornila na klesajúci podiel slovenských potravín na pultoch. Nevyhla sa mu ani COOP Jednota. Čo je za tým?
Hovorí sa, že na konci bič plieska. A na konci je v každej predajni registračná pokladnica. Dôležitejší ako podiel vystavených slovenských potravín v regáloch je preto ich skutočný predaj zaznamenaný v pokladničných systémoch. Dlhodobo dosahujeme vyše 70-percentný predaj potravín vyrobených na Slovensku. V druhom polroku 2022 dosiahol predaj slovenských potravín 71,5 percenta. To je pre nás relevantný údaj.
Je vôbec možné pri danej výkonnosti slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva zvýšiť predaj slovenských potravín nad 70 percent?
Úprimne, nanajvýš tak o dve-tri percentá. Okrem toho Slováci obľubujú aj iné ako slovenské výrobky, povedzme české pivo, becherovku. Radi si kúpia napríklad holandský syr. Zákazníci v mestách i v strediskových obciach sú náročnejší. Preto tvoríme ponuku tak, aby oslovila každého. Naozaj platí – náš zákazník, náš pán. Neboli by sme dobrí obchodníci, keby sme neplnili jeho priania vrátane ponuky luxusnejšieho tovaru.
Čítajte viac Smer pretlačil zákony, ktoré majú zatočiť s cenami potravín. Podporu dostali aj od matovičovcov
Máme tu teda iného, náročnejšieho vidieckeho zákazníka ako v minulosti?
Pravdaže, je podstatne náročnejší. Aj na vidieku mu chceme poskytovať a aj poskytujeme lepšie služby a pestrejší sortiment ako kedysi, aby nemal dôvod ísť za kvalitnejším nákupom do mesta. To je náš cieľ.
Sortiment, kvalita, pôvod, čerstvosť potravín sú dôležité, ale je to cena, ktorá rozhodne, do ktorého obchodu zákazník vkročí. Aká je cenová politika systému COOP Jednota?
Dlhodobo je naša stratégia založená na uprednostňovaní slovenských výrobcov a dodávateľov. Naša cenová politika stojí na centrálnych podporných aktivitách, ktoré prinášajú zákazníkom vo všetkých regiónoch výhodné akcie a zľavy. Samozrejme, každá regionálna COOP Jednota má svoju právnu subjektivitu a cenovú politiku prispôsobuje kúpnej sile obyvateľstva v jednotlivých regiónoch. Regionálne COOP Jednoty majú tiež svojich lokálnych dodávateľov. Tí ponúkajú špeciality regiónu, sortiment reagujúci na regionálne chute, čím sa do popredia dostáva podnikateľský potenciál daného územia. Z toho vyplýva rozdielnosť v ponuke, ale aj v cenách v jednotlivých regiónov.
Platí, čo kút Slovenska, to iný zákazník?
Globalizácia na jednej strane rozdiely odstraňuje, na druhej strane sa jej ľudia bránia volaním po potravinách, ktoré miznú z ponuky. Vyzdvihol by som ponuku Tempo supermarketov, ktoré obsluhujú hlavne väčšie mestá. Zákazník v meste je náročnejší, sortiment preto obohacujeme o rôzne špeciality. Šírku sortimentu ovplyvňuje, samozrejme, i veľkosť predajnej plochy. Bohatšia ponuka a napredovanie v poskytovaní čoraz kvalitnejších služieb zákazníkom sú prirodzeným impulzom ďalšieho rozvoja našej maloobchodnej siete. Preto posilňujeme formát Tempo a od júla prechádza viac ako 60 supermarketov po celom Slovensku do vyššieho formátu pod názvom Tempo Supermarket.
Aká je vaša pozícia v Bratislave?
Domáci maloobchodný reťazec COOP Jednota opäť otvára predajne aj v hlavnom meste. Prvou lastovičkou je predajňa COOP Jednota Nové Zámky na Mierovej ulici, ktorá bola po rekonštrukcii otvorená v máji tohto roka. Modernizácia predajne priniesla mnohé benefity v prvom rade pre zákazníkov, no nepochybne aj pre personál predajne. Začiatkom júna pribudla do portfólia novozámockej Jednoty ďalšia predajňa na Dulovom námestí v Bratislave. V septembri sa môžu zákazníci tešiť na očakávaný Tempo SUPERMARKET s predajnou plochou 1 800 m2 v rámci nákupnej zóny Národného futbalového štadióna. Bude to moderný „obchodný stánok“ s ukážkou kvalitnej slovenskej potravinárskej produkcie.
S blížiacimi sa voľbami prichádzajú politické strany s rôznymi nápadmi, ako pomôcť predaju slovenských potravín. Čo hovoríte na návrh Sme rodina vybudovať štátny potravinový obchod?
Dúfam, že je to iba súčasť predvolebnej politickej kampane a nie skutočný zámer. Diskutovali sme o tomto „projekte“ s niektorými poslancami a nemá podľa nás jasné a reálne kontúry. Ak chceme odstraňovať potravinové púšte, ktorých je na Slovensku podľa štatistík vyše 200, navrhujeme riešenie odskúšané v iných krajinách. Treba jednoducho podporiť podnikateľské subjekty – profesionálny obchod, ktorý presne vie, čo má robiť.
Ako by sa to dalo jednoducho urobiť?
Treba vyhlásiť výberové konanie na zásobovanie tých obcí, ktoré zostali bez obchodov s potravinami. Stanoviť podmienky, že predajňa bude otvorená napríklad štyri hodiny denne, obecný úrad poskytne priestory za symbolickú sumu, určiť sortiment predávaného tovaru s rozsahom 500 až 800 položiek atď. Do súťaže sa môžu prihlásiť všetky obchodné siete. Záujem podnikateľských subjektov treba podporiť určitými garanciami.
Teda dotáciou.
Áno. Bolo by to určite efektívnejšie, ako vytvárať za štátne prostriedky štátny potravinový obchod.
Minulý týždeň guvernér Národnej banky Slovenska oznámil, že na konci tohto roku by sa inflácia mohla dostať pod desať percent. Bude s tým korešpondovať aj vývoj potravinovej inflácie?
Ceny potravín začali klesať. Veľa napovie žatva. Máme tu však nielen vojnu na Ukrajine, ale aj neistú vnútropolitickú situáciu v Rusku. Obe krajiny patria k najväčším vývozcom obilia na svete. Okrem toho je tu faktor počasia, ktoré je plné zvratov. A hoci sa ukazuje dobrá úroda, múdrejší budeme na konci žatvy. Za normálnych podmienok by sa mali ceny potravín stabilizovať.
Chlieb ani rožky teda lacnejšie nebudú?
Časy, keď potraviny pôsobili ako deflačný faktor, teda brzdili infláciu, sú za nami. Nepredpokladám výrazný pokles cien. Žijeme v krehkom ekonomickom prostredí. Len samo zníženie cien obilia nestačí na zníženie cien chleba, kľúčové sú náklady na energie a mzdové náklady. Odvodové opatrenia štátu podľa pekárov povedú len k stabilizácii súčasných cien. A pokiaľ ide o náš maloobchodný systém, pri priemernej 1,5-percentnej ziskovosti nemáme priestor na výraznejšiu úpravu cien.
Skončilo sa obdobie hojnosti a začalo sa obdobie skromnosti?
V živote každého človeka i spoločnosti nastanú situácie, ktoré sú výkričníkom. Upozornením, že sa máme spamätať. Prežili sme obdobie pandémie, keď sme si uvedomili, že Slovensko nie je potravinovo sebestačné. Opatrenia zo strany vlády podstatne nezlepšili situáciu. Vlani skomplikovala situáciu v celej Európe ruská agresia na Ukrajine. Vojna naliehavo nastolila nielen otázku solidarity s Ukrajinou, ale aj otázku potravinovej sebestačnosti a vôbec ekonomickej konkurencieschopnosti Slovenska. Karty zamiešala vysoká inflácia. Ľudia na to zareagovali racionálnejšími nákupmi potravín. Bolo by dobré, keby sa toto rácio premietlo aj do slovenskej politiky po septembrových voľbách.
Patríte ku generácii, ktorá môže porovnávať zvyklosti obyvateľstva pred rokom 1989 a po ňom. Ako sa z tohto pohľadu zmenil slovenský človek?
V časoch socializmu bolo rozvinuté tzv. samozásobenie domácností zemiakmi, zeleninou a ovocím dopestovaným vo vlastných záhradách a mäsom či vajíčkami z drobnochovu ošípaných a hydiny. Tento spôsob zlepšovania si životnej úrovne, typický pre vidiek druhej polovice 20. storočia, takmer vymizol. V záhradách sú dnes trávniky, altánky a grily, ľudia už aj na vidieku nakupujú čerstvú zeleninu v našich predajniach. Nastal síce čiastočný návrat k pestovaniu zeleniny či ovocia, motívom je však zdravý spôsob života a relax. Bežné rodiny sa stále spoliehajú na obchod ako hlavný zdroj potravín, zeleninové záhony sú len vítanou doplnkovou aktivitou, nie nevyhnutným zdrojom, ako to bolo za socializmu.
Samozásobiteľský návrat na pôdu v podaní generácie tridsiatnikov sa teda nekoná?
Nie. Je evidentné, že ľudia sa chcú stravovať zdravšie, žiť aktívne. Vidíme to v podobe dopytu po zdravých potravinách. Ak si aj doma dopestujú rajčiny či inú zeleninu, neohrozuje to predaj v našich obchodoch. Viac ako práca v úžitkovej záhrade sa cení voľný čas, pestovateľským aktivitám konkurujú šport, najmä turistika, cyklistika a od obchodu sa čaká, že ponúkne čerstvé, chutné a kvalitné potraviny. V tom spočíva zmena, ktorou prešla spoločnosť. Ako obchod sme pripravení plniť túto objednávku, je však dôležité podporiť slovenských pestovateľov a chovateľov, aby práve ich produkty tvorili väčšinu z našej ponuky.
Foto: Archív spoločnosti COOP Jednota.