Pre Slovensko ako malú otvorenú ekonomiku závislú na medzinárodnom obchode s podielom exportu a importu na HDP okolo 200 % je veľmi dôležité byť členom takéhoto zoskupenia,“ povedal Gábriš.
Ekonomický rast Slovenska vďaka harmonizácii legislatívy, ekonomickým reformám, otváraniu trhov a prílevu investícií postupne podľa ekonóma silnel a v nasledujúcich troch rokoch po vstupe akceleroval. Počas roka 2007 dosiahol dvojciferné hodnoty. Dôležité však podľa Gábriša bolo, že tento rast generoval nové pracovné miesta a postupne prišiel výrazný pokles nezamestnanosti.
Miera nezamestnanosti bola podľa meraní Eurostatu na konci predvstupového roku 2003 na úrovni 18,4 %. Teda takmer každý piaty ekonomicky aktívny obyvateľ bol bez práce. Počas nasledujúceho štyri a pol roka sa nezamestnanosť podarilo skresať na dovtedajšie minimum 8,7 % v októbri 2008. Klesla teda takmer o 10 percentuálnych bodov. Ani v nasledujúcich rokoch po finančnej kríze nenarástla na rekordné hodnoty z prelomu tisícročia, kedy atakovala takmer 20 %. „V predcovidovom období sme v októbri 2019 zaznamenali nové historické minimum 5,6 %, ku ktorému sa teraz postupne vraciame, vo februári 2023 na úrovni 6 %,“ povedal Gábriš.
Čítajte viac EÚ hlási veľký míľnik. Komisia predstavila nové riešenie pre lacnejší plyn
Inflácia dosahovala v predvstupovom roku 2003 takmer 10 %. Do konca roku 2004 klesla na 5,9 %. V nasledujúcich niekoľkých rokoch bola takmer trvalo pod úrovňou 5 % a zároveň na klesajúcej trajektórii. Dokonca v rokoch 2014 až 2016 to bola mierna deflácia. Následne už inflácia neprekročila 3 % až do polovice roka 2021. „Momentálne sa javí, že inflácia ktorá na najvyššie úrovne za viac ako 22 rokov vyskočila pre ruskú agresiu proti Ukrajine, začína klesať. A snáď sa v horizonte pár mesiacov dočkáme jednociferných hodnôt,“ poznamenal Gábriš.
Zaujímavý je podľa neho aj pohľad na to, čo sme si mohli dovoliť zo svojej výplaty vtedy a teraz, ako jeden z ukazovateľov životnej úrovne. „Najmä pri spotrebnom tovare bol rozdiel v životnej úrovni západných krajín a bývalého východného bloku viditeľný najviac. Otvorenie a zbližovanie ekonomík prispelo aj k postupnému rastu životnej úrovne,“ pokračoval ekonóm. Napriek tomu, že pri krátkom pohľade nazad to nemusí byť podľa neho na prvý pohľad zjavné, tak pohľad na dlhšiu históriu hovorí pomerne jasne. V priemere sme si za svoju mzdu mohli dovoliť kúpiť väčšie množstvo tovarov.
Napríklad, kým v predvstupovom roku 2003 sme na najpredávanejšie osobné auto potrebovali 24,5 priemerných platov, tak v roku 2022 to bol 12,4 priemerných mesačných miezd. V prípade chladničky s mrazničkou sme si za priemernú mzdu mohli v roku 2003 kúpiť podľa Gábriša 1,09 kusov. V predchádzajúcom kalendárnom roku 2022 to bolo už 2,83. No a v prípade televízora sme si v roku 2003 mohli kúpiť 1,20 a v roku 2022 to bolo 2,23, teda o jeden televízor viac.
„Pri potravinách bol vývoj tiež zaujímavý napriek tomu, že v ostatných dvoch rokoch poriadne zdraželi,“ povedal Gábriš. Napríklad v roku 2003 sme si za svoju priemernú mesačnú mzdu mohli kúpiť 581,5 kg chleba, alebo 794,7 litrov mlieka alebo 433,5 desaťkusových balení vajíčok. V roku 2022 to bolo v prípade tmavého chleba takmer 690 kg, v prípade mlieka niečo vyše 1 344 litrov a v prípade desaťkusových balení čerstvých vajec to bolo 636 balení.