V prvej pilotnej etape si štát stanovil podpísať 3 000 zmlúv do konca roka 2022. Realita však bola, že sa do začiatku marca podarilo podpísať len 102 zmlúv s potenciálnymi žiadateľmi o dotáciu. Budaj po skončení dvoch výziev priznal slabý záujem a avizoval prepracovanie podmienok. Nová, v poradí už tretia, výzva tak bude s viacerými novinkami.
Po novom už nebude potrebný v rodinnom dome trvalý pobyt. To bol jeden z najčastejších dôvodov, prečo boli žiadosti zamietnuté. Intenzita pomoci sa zvýši z pôvodných 60 až na 75 percent z oprávnených nákladov. Maximálna výška dotácie bude 15-tisíc eur a základnou požiadavkou bude úspora energie aspoň o 30 percent. Ak sa žiadateľovi podarí úspora energie aspoň o 60 percent, získa finančný bonus v sume 4 000 eur. Ten mu vyplatia až po realizácii obnovy. Minister Budaj zdôraznil, že nová výzva je pripravená tak, že na vyplnenie žiadosti bude stačiť len občiansky preukaz, list vlastníctva a potvrdenie o veku stavby. So zmenenými podmienkami bude zverejnená 27. marca. Záujemcovia budú môcť žiadosti posielať do konca apríla.
Aj napriek snahe o zjednodušenie podmienok a proaktívnemu prístupu sa objavujú riziká, že ohrozené skupiny nebudú mať možnosť na dotácie z novej výzvy siahnuť. „Určite je pre nízkopríjmovú rodinu problém nájsť z vlastných zdrojov 25 percent potrebných na spolufinancovanie, na druhej strane dostať 75 percent nenávratne je veľká príležitosť zveľadiť si svoje bývanie. Takisto všetky opatrenia by mali viesť k nižším nákladom na kúrenie či energie a k tomu dôjde k výraznému nárastu hodnoty nehnuteľnosti,“ tvrdí pre Pravdu Andrej Lednár, konateľ spoločnosti Prvá energetická.
Denník Pravda pripravil ohľadom nových podmienok výzvy sériu otázok a odpovedí.
1. Prečo sa menia podmienky?
Obnovu domov zastrešuje Agentúra životného prostredia (SAŽP). Program predstavili v novembri 2021. Prípravy trvali viac ako rok. Následne si ľudia mohli podávať žiadosti. Pre prvé dve pilotné výzvy bolo vyčlenených 40 miliónov eur. Žiadosti bolo možné podať do konca februára. Prijatých bolo celkom 3 581 žiadostí. Agentúra podpísala zmluvu so 102 žiadateľmi. Títo ľudia už dostali dotácie vo výške od pár tisíc až do 20-tisíc eur. Ich zoznam agentúra zverejňuje na webe.
Čítajte viac Slováci si ničia zdravie prácou v noci, ukazujú štúdie. V únii sme rekordérmi
Vyše sto žiadateľov tak tvorí približne 0,3 percenta z naplneného cieľa. Doteraz sa tak podarilo minúť zo 40 miliónov len 1,2 milióna. Budaj po pilotnej fáze vyhlásil, že začiatky ukázali, že veľa ľudí má problém s hotovosťou a tiež s výškou spoluúčasti na rekonštrukcii. Ak nechceme, aby nám európske peniaze prepadli, musia podpísané žiadosti pribúdať rýchlejšie. Týždenne by mal štát schváliť viac ako 144 žiadostí, aby sa do roka 2026 podarilo obnoviť 30– tisíc rodinných domov.
2. Aké sú podmienky v novej štandardnej výzve?
Nová výzva prinesie zvýšenú dotáciu na úrovni 75 percent z oprávnených nákladov. Maximálna výška pomoci bude 15-tisíc eur, pričom bude potrebná úspora energie aspoň o 30 percent. Na dosiahnutie cieľa stačí, ak žiadateľ zrealizuje aspoň jedno opatrenie zo skupiny povinných opatrení A. Je to napríklad zateplenie obvodového plášťa, výmena okien a dverí či zateplenie podlahy alebo stropu. Ak sa žiadateľovi podarí zrealizovať obnovu domu s úsporou energie aspoň 60 percent, dostane finančný bonus v celkovej výške 4 000 eur. Ten mu vyplatia po rekonštrukcii. Čiže dokopy môže získať až 19-tisíc eur.
„Ak žiadateľ zrealizuje opatrenia na úsporu primárnej energie nad 60 percent, má nárok na bonus vo výške 4000 eur a môže takto získať finančný príspevok až do výšky 19-tisíc eur. O túto sumu sa navýši maximálna výška pomoci, pričom podiel dotácie bude stále stropovaný na 75 percent,“ vysvetľuje tlačové oddelenie SAŽP.
3. Ako bude vyzerať podávanie žiadostí po novom?
Na vyplnenie žiadosti stačí občiansky preukaz, list vlastníctva a potvrdenie o veku stavby. Potvrdenie o veku stavby bude možné získať z troch dokladov. Ide o kolaudačné rozhodnutie, znalecký posudok o veku stavby alebo potvrdenie od mestského či obecného úradu o veku stavby. Žiadatelia tiež nebudú musieť vypĺňať technické údaje z energetického certifikátu alebo z projektového energetického hodnotenia. Stačí ich doručiť do troch mesiacov od podpísania zmluvy. V praxi to bude znamenať, že žiadateľ môže najskôr podať žiadosť a až potom sa môže venovať vybavovaniu certifikátu.
Po novom sa od žiadateľa nebude vyžadovať doklad o trvalom pobyte v danom rodinnom dome ani doklad o tom, že nemá dlžoby voči štátu. Poslednou kľúčovou zmenou je to, že nebude potrebné stavebné povolenie a ohlásenie drobnej stavby. Nahradí ich čestné vyhlásenie žiadateľa. Je to práve stavebné povolenie, ktoré vie poriadne predĺžiť obdobie rekonštrukcie. Novinkou by sa tak mal celý proces výrazne urýchliť. Potenciál na úspešné vybavenie bude mať až 90 percent všetkých žiadostí, očakáva od nových zmien envirorezort. Cieľom je, aby do 30 dní od podania žiadosti dostal každý žiadateľ spätnú väzbu o splnení či nesplnení podmienok.
4. Dostanú sa k dotácii aj ohrozené skupiny?
Aj keď získať dotáciu bude jednoduchšie, ohrozené skupiny obyvateľstva si obnovu domu nebudú môcť dovoliť, kritizujú odborníci. Navýšenie príspevku zo 60 na 75 percent pre mnohé domácnosti stále nebude stačiť. Spoluúčasť zostáva, aj keď bude v menšej miere. Pri dotácii 15-tisíc vychádza spoluúčasť v prepočte na 3 750 eur.
Europoslanec Martin Hojsík (PS) kritizuje dostupnosť prostriedkov Európskej únie na podporu obnovy domov. Tie musia byť podľa neho dostupné pre všetkých obyvateľov Slovenska vrátane domácností s nízkymi a so stredne vysokými príjmami. „Domácnosti ohrozené chudobou by mali mať náklady na obnovu domu hradené na 100 percent. Doteraz bola zvýhodnená schéma dostupná nie na základe príjmov domácnosti, ale počtu detí. To je úplný nezmysel,“ tvrdí pre Pravdu.
5. Budú musieť Slováci siahnuť po úsporách?
Europoslanec tiež upozorňuje na to, že hlavný problém prvého kola bol v tom, že o dotáciu bolo možné požiadať výlučne spätne. V praxi to znamenalo, že si žiadateľ musel zohnať peniaze od banky či známych. Ak splní všetky komplikované podmienky, štát následne po obnove časť investície uhradí. Dodáva, že toto už je jasné diskvalifikačné kritérium pre ľudí z chudobných regiónov. Napríklad matky samoživoteľky či opustených dôchodcov, teda pre skupinu obyvateľov, ktorej musíme najviac pomáhať, pretože nemusia mať prístup k úverom ani nemajú hotovosť. „Verím, že sa táto podmienka v druhom kole zmení. Zatiaľ tomu však nič nenapovedá,“ vysvetľuje.
Z údajov Národnej banky Slovenska je napríklad vidieť, že Slováci čoraz vo väčšej miere siahajú na svoje úspory. Kým v čase pandémie pre zatvorené obchody, reštaurácie či kiná úspory rapídne narástli, nedávno nastal obrat. Len na porovnanie, na konci roka 2020 dokázali Slováci nasporiť 13,5 percenta z disponibilného príjmu. O dva roky neskôr klesla miera úspor na 3,5 percenta, ukazujú dáta za štvrtý kvartál minulého roka. Mnohí ľudia tak zvyšné peniaze na obnovu jednoducho nebudú mať odkiaľ získať.
6. Čo prinesie zrušenie podmienky trvalého pobytu?
V predchádzajúcich výzvach museli mať žiadatelia o dotáciu v rodinných domoch trvalý pobyt. Nesplnenie tejto podmienky bolo jedným z najčastejších dôvodov zamietnutia žiadostí. Táto podmienka mala logiku, keďže štát chcel primárne podporiť obnovu celoročne užívaných rodinných domov, a nie napríklad chalúp.
Zrušením podmienky trvalého pobytu zrejme dostanú šancu aj chalupári. „Trvalé bydlisko bolo vnímané ako problém pri prvej výzve, ale určite sa takto otvára priestor pre špekulantov, ktorí vedia takýmto spôsobom opraviť rekreačné objekty,“ tvrdí pre Pravdu Andrej Lednár. Podľa neho sa len ťažko bude určovať kontrolný systém, ktorý by tomu účinne zabránil a preukázal, že je daný dom využívaný na bývanie.
Nebudú zmeny odrádzať od väčších úspor energií?
Najväčšie záujmové združenie v oblasti výstavby a obnovy budov, platforma Budovy pre budúcnosť, upozorňuje na viaceré kontraproduktívne zmeny v dotáciách na obnovu domov. Od tvorcov programu žiada, aby sa vrátila motivácia realizovať komplexnú obnovu. Inak podľa združenia hrozí, že program bude podporovať čiastkové obnovy, kde sa nedosiahne celý potenciál úspor energie. „Oceňujeme snahu Slovenskej agentúry životného prostredia upraviť výzvy proklientsky a zjednodušiť viaceré podmienky.
Nové nastavenie výziev by však nemalo znížiť motiváciu ľudí robiť ambiciózne obnovy. Zrušenie motivačného prístupu, zníženie maximálnej podpory z 19-tisíc na 15-tisíc eur pre komplexné projekty v konečnom dôsledku povedie k menej ambicióznym obnovám. Pritom z nášho prieskumu z januára 2023 vyplýva, že hlavnou bariérou pre realizáciu komplexných obnov je pre viac ako polovicu vlastníkov nedostatok financií,“ uviedla Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy.