Slováci si ničia zdravie prácou v noci, ukazujú štúdie. V únii sme rekordérmi

V noci pracujú častejšie muži, konkrétne 13,3 percenta zamestnancov. V prípade žien je podiel nižší a v roku 2021 bol na úrovni 8,5 percenta. Ukazujú to dáta Európskeho štatistického úradu. Ak to porovnáme s krajinami s podobne silným zastúpením priemyslu v ekonomike, tak podiel nočnej práce je u nich len polovičný.

Aj pri porovnaní s okolitými krajinami je na tom Slovensko pomerne zle. Pre porovnanie, v Maďarsku pracuje v noci len 4,8 percenta, v Česku 4,2 percenta a v Poľsku len dve percentá z celkového počtu zamestnancov.

Čítajte viac Kilo papriky aj za sedem eur, uhorka za 1,8 eura. Prišla ďalšia vlna zdražovania zeleniny

Slováci sú v tomto smere skutočne nočné sovy. Existujú povolania, v ktorých si charakter práce vyžaduje prácu v noci. Je to napríklad zdravotníctvo, bezpečnosť či energetika. Druhý dôvod práce v noci, predovšetkým v priemysle, je ekonomický. Práca vo viaczmenných prevádzkach umožňuje intenzívnejšie využívať výrobné kapacity, skrátiť dodacie lehoty a podobne.

Zatiaľ čo pri prvej skupine je práca v noci nevyhnutná a nie je možné ju eliminovať, v druhej skupine je vecou verejnej diskusie, nakoľko sa bude tolerovať. V súčasnosti totiž tisíce zamestnancov odchádza každú noc do práce aj v takých odvetviach, kde by sa stroje mohli vypnúť a nič dramatické by sa nestalo. Ako bude z tohto textu vyplývať, ekonomický profit z nočnej práce zamestnanca nevyváži zdravotné a sociálne riziká, ktoré táto práca prináša zamestnancovi.

„Mieru ekonomickej výhodnosti využívania práce v noci môže spoločnosť regulovať rôznymi nástrojmi. Najefektívnejší je veľkosť príplatkov za prácu v noci,“ tvrdí pre Pravdu Viliam Páleník zo Slovenskej akadémie vied.

Denník Pravda pripravil sériu kľúčových otázok a odpovedí o tom, prečo je práca v noci pre ľudí nevhodná a spôsobuje zdravotné ako aj sociálne riziká.

1. V ktorom kraji sa v noci pracuje najviac?

Údaje spoločnosti Trexima Bratislava zo štatistického zisťovania o cene práce za rok 2022 dokonca uvádzajú ešte vyšší podiel zamestnancov pracujúcich v noci. Podľa nich približne 20 percent zamestnancov pracuje aj v nočných hodinách. To je zhruba 385-tisíc zamestnancov.

V Trenčianskom a Nitrianskom kraji je najvyšší podiel týchto zamestnancov (27,1 percenta a 23,2 percenta). Najnižší podiel je v Bratislavskom kraji (13,3 percenta).

Najviac ľudí, teda viac ako 150-tisíc, pracuje v noci v odvetví priemyselnej výroby. Najvyšší podiel ľudí pracujúcich v noci je v odvetví ťažba a dobývanie, kde každý druhý zamestnanec pracuje aj v noci.

2. Prečo nie je človek stvorený na nočnú prácu?

Negatívnemu vplyvu nočnej práce na zdravie a psychiku zamestnancov sa venujú viaceré výskumy a štúdie. Britskí vedci z Centra pre výskum spánku prišli na to, že nočná práca môže v tele spôsobiť chaos a narušenie organizmu až na molekulárnej úrovni. Biologické hodiny totiž nútia ľudské telo v noci spať a byť aktívny cez deň. Práca v noci takýto prirodzený rytmus narúša. Ovplyvňuje to potom hormóny, teplotu organizmu, mozog či náladu.

Je to práve cirkadiánny rytmus, ktorý nočnou prácou trpí najviac. Zjednodušene je to 24-hodinové tempo, ktoré pomáha napríklad rozlíšiť, kedy potrebujete bdieť a kedy spať. Neurovedec a autor knihy Prečo spíme Matthew Walker tiež upozorňuje, že kontroluje aj iné rytmické systémy. „Patrí sem čas, v ktorom zvyčajne jedávate a pijete, vaša nálada a emócie, množstvo vyprodukovaného moču, teplota telesného jadra, rýchlosť metabolizmu a vylučovanie množstvo hormónov,“ píše vo svojej knihe.

3. Aké sú zdravotné rizika práce v noci?

Nobelisti za medicínu Jeffrey Hall, Michael Rosbash and Michael Young zistili, že nočná aktivita má za následok narúšanie imunitného systému a zvýšené riziká kardiovaskulárnych chorôb, ale aj onkologických ochorení. „Keď si k tomu prirátame, že zamestnanci v slovenskom priemysle zväčša pracujú na rizikových pracoviskách, tak máme vážny problém,“ tvrdí pre Pravdu odborár Ján Košč z organizácie Pracujúca chudoba.

Na to, že človek nie je stvorený na prácu v noci, upozorňuje vo svojej publikácii aj Miroslava Kordošová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny. Človek pracujúci v noci musí totiž okrem záťaže z práce ako takej prekonávať i útlm vlastného organizmu. Takéto fyzické a psychické vyčerpanie organizmu potom vyúsťuje do chronickej únavy a chronických chorôb. „Medzi najčastejšie sa vyskytujúce fyzické prejavy patria najmä narušený spánkový režim, problémy so zaspávaním, poruchy príjmu potravy, bolesti hlavy, vznik srdcovo-cievnych ochorení, problémy s vyprázdňovaním, narušená činnosť žalúdka a čriev, ťažkosti s orientáciou v čase po zobudení,“ píše v publikácii.

4. Prináša práca v noci aj nežiaduce psychické stavy?

Práca v noci okrem fyzických ťažkostí prináša aj nežiaduce psychické stavy. Za zmienku stojí predovšetkým únava a vyčerpanosť, nervozita, podráždenosť, malátnosť, skleslosť, apatia až vyhorenie. Práca v noci narúša cirkadiánny rytmus a spôsobuje deficit spánku. Takéto pretrvávajúce nežiaduce účinky práce v noci môžu viesť k chronickej únave, poruchám nálady, neuroticizmu, ale aj k chronickej úzkosti alebo depresii.

„Na rozdiel od ľudí, ktorí pracujú cez deň, sa u pracovníkov na zmeny objavujú časté výkyvy nálad, podráždenosť, vnútorný nepokoj, úzkosť, bolesti hlavy a depresia,“ píše vo svoje práci Miroslava Kordošová.

5. Existuje súvislosť medzi nočnou prácou a zvýšením rizika pracovného úrazu?

Ďalšia štúdia opisuje vplyv kvality spánku na výkonnosť a úrazy v práci. Ak zamestnanec pracuje v noci alebo v skorých ranných hodinách, narúša mu to prirodzený biologický rytmus. Takýto systém práce vedie k skracovaniu či prerušovaniu spánku. To sa vzápätí odráža v chybných úkonoch pri práci, väčšom riziku zranení pri práci či zhoršovaní zdravotného stavu.

6. Je nočná práca na ústupe?

V celej EÚ bol v roku 2012 podiel práce v noci na úrovni 6,7 percenta a do roku 2021 klesol na 4,3 percenta. Na Slovensku bol tento pomer v roku 2012 až 16,3 percenta a do roku 2021 tvoril 11,1 percenta. Tento rozdiel medzi Slovenskom a priemerom európskej dvadsaťsedmičky v sledovanom období klesol z 10,3 percen­tuálneho bodu na 6,8 percentuál­neho bodu.

Čítajte viac Máte v garáži nevyužité veci? Ponúknite ich druhým a zarábajte, umožní to nová služba

Viliam Pálenik poukazuje na to, že Slovensko má v Európe dlhodobo a s výrazným náskokom najvyšší podiel práce v noci a tým, že výraznosť tohto náskoku sa v posledných rokoch síce znižuje, ale Slovensku toto prvenstvo zostáva.

Odborár Košč pripomína, že na celom svete sa podiel nočnej práce znižuje, no najviac tam, kde investujú do výskumu a vývoja a kde nočnú prácu redukujú alebo nahrádzajú technológie.

7. Je možné stroje v noci len tak vypnúť?

Slovensko dlhodobo patrí k najpriemysel­nejším krajinám sveta. Sme svetovým lídrom vo výrobe vozidiel na osobu. Na Slovensku sú štyri automobilky a piata má vyrásť pri Košiciach. Ak chcú uspokojiť vysoký zákaznícky dopyt, musia vyrábať vo viaczmennej prevádzke. To sa následne prejavuje aj vo vysokých číslach nočnej práce na Slovensku.

Priemyselníci upozorňujú na to, že ich výroba beží na viacerých technologických postupoch a úkonoch, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú. „Výrobný proces nefunguje spôsobom, ktorý by umožňoval večer tlačidlom vypnúť dopravníkový pás a ráno pokračovať vo výrobe. Ide o sofistikovaný súbor súbežných úkonov, ktorých prerušenie, hoci aj na nočnú zmenu, vyžaduje dôsledné plánovanie postupného utlmovania výroby či jej opätovného nábehu,“ vysvetľuje pre Pravdu Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.

Poukazuje tiež na to, že priemyselná výroba využíva množstvo technológií, ktoré musia ísť nepretržite, aby neprišlo k znehodnoteniu použitých materiálov či chemických látok. Ak by sa prestalo kontinuálna vyrábať, narušilo by to dodávateľské reťazce. Priemyselní výrobcovia by museli znížiť objem svojich dodávok. „Znamenalo by to pokles ich konkurencieschop­nosti, prinieslo zníženie počtu potrebných zamestnancov a nižšie príjmy do štátneho rozpočtu,“ dodáva Lasz.

8. Ako sa dá znížiť objem práce v noci?

Firmy by mali využiť všetky dostupné vedecké poznatky k tomu, aby minimalizovali dosahy nočnej práce na svojich zamestnancov. Zmena je možná napríklad obmedzením legálnosti práce napríklad od 22.00 do 6.00 pre určité odvetvia či činnosti. Do úvahy môžeme zobrať aj dodatočné odvodové zaťaženie pre zamestnávateľa, ktorú využíva prácu v noci.

Jedným z odporúčaní, ktoré by mali firmy prijať je, aby zabezpečili dostatočne dlhé obdobie medzi jednotlivými nočnými službami, aby sa vedel organizmus zregenerovať. Inštitút pre výskum práce a rodiny vo svojom materiáli uvádza, že by nočná zmena mala nasledovať aspoň po uplynutí piatich či šiestich dní.