Rusko ničí svoju ekonomiku, peňazí na vojnu má napriek tomu dosť

Vojna ničí ruskú ekonomiku. Vedenie vojny totiž znamená vyššie nároky na príjmy štátu. Útok na Ukrajinu však znamená medzinárodnú izoláciu, ktorá by sa v budúcnosti mala prejaviť tak, že západný svet sa odstrihne od ruských fosílnych palív.

27.02.2023 05:00
Putin
Ruský prezident Vladimir Putin
debata (304)

To je logisticky veľmi náročná vec, preto EÚ doposiaľ kupuje ruské nerastné suroviny a paradoxne tak financuje aj vojnu proti Ukrajine. Aj preto má Rusko na vedenie vojny peňazí stále dosť. Ekonomické faktory tak Rusko nedonútia vojnu ukončiť ani v roku 2023. Sankcie proti Rusku síce fungujú, no nabiehajú postupne.

Rusko sa s dávkou nadhľadu označuje za ozbrojenú benzínovú pumpu, preto prípadný budúci pokles príjmov z predaja ropy a plynu bude znamenať pre Rusko veľký problém. Už v súčasnosti ruský minister energetiky Alexander Novak avizuje, že v roku 2023 Rusko 80 percent exportu bude smerovať do spriatelených krajín.

Export Rusku stále prináša dosť peňazí

V roku 2022 sa sankcie uvalené na Rusko neprejavili na poklese príjmov z predaja nerastných surovín, práve naopak. Môže za to nárast ich ceny a stále vysoké objemy, ktoré Rusko vyváža. Napríklad medzi januárom a novembrom minulého roka Rusko získalo z predaja ropy a zemného plynu 164,2 miliardy dolárov, čo je medziročne takmer o tridsať percent viac.

SR Bratislava vláda 131. schôdza BAX Čítajte viac Čo ukázal rok po Putinovej invázii? Kreslili sme čierne scenáre, ale toto čakal asi málokto, tvrdia analytici

Rusko podľa Novaka dokázalo v roku 2022 zvyšovať aj samotný objem exportu ropy. Ten vlani medziročne stúpol o 7,6 percenta na 242 miliónov ton. Export plynu stúpol podľa neho o dve percentá na 535,2 milióna ton.

Od začiatku vojny získalo Rusko podľa Centra pre výskum energie a čistoty vzduchu exportom nerastných surovín zhruba 296 miliárd eur, z EÚ pochádza takmer 140 miliárd eur.

Sankcie sa ale na poklese exportu začali mierne prejavovať v decembri minulého roku. Export ruskej ropy klesol o 200-tisíc barelov denne na 7,8 milióna barelov denne. Vyplýva to z údajov Medzinárodnej agentúry pre energetiku. Dôvodom boli práve sankcie. V decembri vstúpil do platnosti cenový strop, ktorý hovoril o tom, že krajiny EÚ za ropu z Ruska zaplatia maximálne 60 dolárov za barel.

Údaje o tom, koľko Rusko vyváža ropy, sa líšia, no napriek tomu je z týchto údajov vidno, že doteraz uvalené sankcie nemajú výrazný vplyv na objemy vyvážanej ropy, zemného plynu a ďalších nerastných surovín. Spoločnosť S&P prepočítala, že v januári objem ruského exportu ropy síce klesal, no znížil sa len na 9,85 milióna barelov ropy denne. Vo februári 2022, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, to bolo 10,11 milióna barelov denne.

Milan Krajniak, minister práce Čítajte viac Veľké presúvanie dôchodkových miliárd sa začína. Pozrite si, ako sa vás to dotkne

„Zavedené sankcie však nie sú šprintom, ale maratónom. A hoci sa krátkodobé dosahy na ruskú ekonomiku môžu zdať jemné, prijaté obmedzenia majú najmä dlhodobý charakter. Krajina je postupne odpájaná od dodávok najdôležitejších technologicky vyspelých západných komponentov a technológií, čo môže pri zachovaní sankcií spôsobiť dlhotrvajúce zaostávanie Ruskej federácie v produktivite práce a konkurencieschop­nosti na svetovom trhu,“ hovorí Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne.

Dosah sankcií na ruskú ekonomiku sa v plnej miere neprejavil práve preto, že ceny ropy a plynu počas roku 2022 stúpli a zabezpečili režimu Vladimira Putina dodatočné zdroje. Rusko ale v súčasnosti predáva svoju ropu výrazne pod cenu. Kým v marci 2022 bola cena barelu ruskej ropy Urals nad hranicou sto dolárov, v súčasnosti je to päťdesiat dolárov. Britská ropa Brent sa zároveň predáva za 81 dolárov za barel.

Rusko bude hľadať iné trhy, no v krátkodobom horizonte bude mať aj tak problémy. „A hoci si ruské energetické produkty nachádzajú aj iných odberateľov na svetovom trhu, kapacity sú výrazne obmedzené, keďže najdôležitejšie spojenia plynovodmi či ropovodmi má Rusko s Európou. Vybudovanie novej infraštruktúry zaberie niekoľko rokov,“ hovorí Horňák.

Výdavky Ruska raketovo rastú

To ale zďaleka neznamená, že Rusko vojnu necíti. Napriek tomu, že hlavný zdroj príjmov agresívneho režimu prezidenta Putina nevyschol, Rusko si vojnu nemôže dovoliť. Hoci Rusko na rok 2022 oficiálne naplánovalo prebytkový rozpočet, vojna výrazne vyčerpáva celú krajinu. Rusko tak podľa oficiálnych predbežných údajov vykazuje za celý rok 2022 rozpočtový deficit na úrovni zhruba 3,35 bilióna rubľov, čo je približne 42 miliárd eur.

Krajina dosiahla v minulom roku príjmy zhruba 27,83 bilióna rubľov, čo je 11,1 percenta nad pôvodným plánom. Výdavky krajiny však vyleteli na 31,13 bilióna rubľov (390 miliárd eur), čo je o 30 percent viac, ako Kremeľ počítal v pôvodnom rozpočte. Príjmy rozpočtu však ruský režim v podstate umelo nafukuje tým, že uvalil vyššiu daň na Gazprom, teda podnik, kde väčšinu vlastní štát. Ďalšie dodatočné príjmy štát do rozpočtu získal vďaka Národnému fondu bohatstva. Americká nadácia Jamestown predpokladá, že Rusko týmto spôsobom zvýšilo príjmy rozpočtu o 2,77 bilióna rubľov. Sú to teda peniaze, ktoré ekonomika nevygenerovala vlastným fungovaním.

odkaz
Rok vojny na Ukrajine

Peňazí na vojnu je dosť

S deficitným rozpočtom počíta Rusko aj v tomto roku. Príjmy krajiny by mali v tomto roku dosiahnuť 26,13 bilióna rubľov a výdavky by mali dosiahnuť 29,06 bilióna rubľov. Rusko je vo vojne, tieto údaje sú teda veľmi približné. Západný svet môže na Kremeľ uvaliť ešte tvrdšie sankcie, tiež nie je jasné, ako dlho bude vojna ešte trvať a s akým výsledkom by sa mohla skončiť. To všetko bude mať vplyv na to, s akou bilanciou Rusko rok 2023 napokon ukončí. Navyše pre dosiahnutie takéhoto deficitu potrebuje Rusko predávať ropu za 70 dolárov za barel, lebo s takou sumou rozpočtové plány rátajú. To Rusko v súčasnosti zďaleka nedosahuje, čiže ani príjmy z nerastných surovín nepokrývajú financovanie vojny tak, ako Kremeľ predpokladá.

Ruskej ekonomike môže s finančnou situáciu pomôcť napríklad Národný fond bohatstva, ktorý krajina postupne rozpúšťa. K 1. januáru tohto roka v ňom v rôznej podobe bolo viac ako 184 miliárd dolárov. Medziročne je to o zhruba 38 miliárd menej, keďže Rusko aj pomocou týchto peňazí pláta diery v rozpočte.

Nie je úplne jasné, koľko peňazí presne mohlo Rusko doteraz na voju minúť. Odhady nadácie Jamestown hovoria o tom, že do vlaňajšieho novembra minul režim Vladimira Putina na výdavky priamo spojené s napadnutím Ukrajiny zhruba 8,3 bilióna rubľov, teda viac ako sto miliárd eur. Aktuálne účet za vojnu pravdepodobne už prekročil desať biliónov rubľov, teda 132 miliárd dolárov.

No vzhľadom na to, koľko peňazí má Rusko k dispozícii napríklad v Národnom fonde bohatstva, nákladná vojna sa v sociálnej situácii Rusov nemusí prejaviť ani v nasledujúcich rokoch. Sankcie teda zatiaľ nemajú silu na to, aby okamžite zvyšovali nespokojnosť ruských občanov s kremeľským režimom. Putina stále podporuje zhruba osem z desiatich Rusov.

Ako sa správajú Slováci pri dramatickom zdražovaní a aké chyby robia?" Odpovedá expert na správanie sa zákazníkov Matej Šucha zo spoločnosti Mindworx. Premiéra 25. 11. 2022.

Veľké problémy zatiaľ nevidno, no prídu

Výrazné oslabenie ruskej ekonomiky na číslach zatiaľ nevidno. „Očakávaná kontrakcia ruskej ekonomiky v uplynulom roku sa pohybuje na úrovni od –2,2 percenta, to je odhad Medzinárodného menového fondu, do –3,5 percenta HDP, to je odhad Svetovej banky,“ upozorňuje Horňák.

Svetová banka očakáva pokračovanie kontrakcie na úrovni –3,3 percenta HDP, Medzinárodný menový fond predpovedá jemný rast o 0,3 percenta. „Môžeme však predpokladať, že tento výkon je do veľkej miery poháňaný masívnymi výdavkami na vojenské účely,“ dodáva Horňák.

Na makroekonomických číslach Ruska vojnu nevidno. Z údajov ruskej centrálnej banky vyplýva, že nominálne mzdy v roku 2022 mali vzrásť o 12,4 percenta, ceny vzrástli o 11,9 percenta. Aj v nasledujúcich rokoch by podľa aktuálnych odhadov miestnej centrálnej banky mal rast nominálnych miezd prekonať infláciu.

Samotná centrálna banka očakáva pokles exportu, no výrazne sa nezvýši ani miera nezamestnanosti a ani cenová hladina. Rast cien by sa mal podľa aktuálnych očakávaní v ďalších rokoch držať na úrovni okolo štyroch percent.

To však neznamená, že Rusko neničí vlastnú ekonomiku. „Rusko opustilo asi 100-tisíc IT špecialistov, produkcia v niektorých odvetviach, ako je napríklad výroba automobilov či farmaceutík, poklesla o polovicu a z krajiny odišlo asi 275 miliárd dolárov kapitálu,“ upozorňuje Horňák. Aj tieto peniaze budú krajine chýbať najmä v čase, keď ekonomiku nebudú poháňať vojenské výdavky. „Vojna a sankcie rozkladajú ruskú ekonomiku na roky dopredu,“ upozorňuje analytička fínskej centrálnej banky Heli Simolová.

Bilancia priamych zahraničných investícií hovorí, že ekonomika krajiny prichádza o peniaze. Z krajiny odchádzajú miliardy každý štvrťrok od vypuknutia vojny. Krajina navyše stráca zdroje, z ktorých by mohol plynúť jej budúci rast. „Potenciál rastu Ruska sa v súčasnosti odhaduje na 1,5 percenta ročne. Dlhodobý rast obmedzujú nepriaznivé demografické trendy, nízka miera investícií aj nízka produktivita ekonomiky. Demografickú štruktúru navyše Rusko zhoršuje tým, že vojna prináša obete, ľudí s trvalým hendikepom, mobilizáciu a tiež emigráciu z krajiny,“ poznamenala Simolová.

Vojnu cítiť napríklad na objeme importovaného tovaru. V roku 2021 sa jeho hodnota pohybovala na úrovni 380 miliárd dolárov, v roku 2022 to bolo 346 miliárd dolárov.

Pokles importu v kombinácii s rastom hodnoty exportu spôsobil, že Rusko v roku 2022 dosiahlo rekordný prebytok obchodnej bilancie na úrovni 227 miliárd dolárov. Výrazný prebytok obchodnej bilancie sa dá interpretovať aj ako znak sily ekonomiky, to však nie je prípad Ruska. Rusko takýto výsledok dosiahlo aj preto, že za energie platili viac aj západné krajiny.

Ukrajina je na tom horšie ako agresor

Vojna, ktorú rozpútalo Rusko, by mala znamenať pokles ukrajinskej ekonomiky o 35 percent. Odhadovaná miera inflácie dosiahla 30 percent v roku 2022, zvýšená by mala ostať aj v súčasnom a budúcom roku. Mala by dosiahnuť dvadsať, respektíve desať percent. Obrovské vojenské výdavky na obranu krajiny budú tlačiť nahor aj deficit štátneho rozpočtu, ktorý sa pre minulý rok odhaduje na úrovni asi 23 percent HDP, v súčasnom roku to môže byť o päť percentuálnych bodov menej.

„Očakáva sa, že v súčasnom aj budúcom roku bude už Ukrajina dosahovať ekonomický rast na úrovni troch až štyroch percent, ale z nízkych úrovní pod vplyvom razantného poklesu z minulého roka, čím sa celková úroveň ekonomickej výkonnosti posunula zásadne nadol,“ dodáva Horňák.

© Autorské práva vyhradené

304 debata chyba
Viac na túto tému: #ekonomika #Rusko #vojna na Ukrajine #Rok vojny proti Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy