Čo ukázal rok po Putinovej invázii? Kreslili sme čierne scenáre, ale toto čakal asi málokto, tvrdia analytici

Európa mala v zime bez ruského plynu zamrznúť. Nestalo sa tak. Ceny nafty a benzínu mali prekonať dve eurá. Nestalo sa ani to. Najčernejšie scenáre sa presne rok od ruskej invázie na Ukrajinu, našťastie, nenaplnili. Slovenské a európske domácnosti prežili studené mesiace v relatívnom pokoji.

23.02.2023 09:00
SR Bratislava vláda 131. schôdza BAX Foto:
Na snímke zľava štátny tajomník ministerstva financií SR Marcel Klimek dočasne poverený premiér a minister financií SR Eduard Heger (OĽANO) počas tlačovej konferencie po rokovaní vlády SR 16. januára 2023 v Bratislave. FOTO TASR - Pavel Neubauer
debata (164)

Presne na to upozorňuje bankový analytik Tibor Lörincz. „Ešte v septembri sa kreslili čierne scenáre, ako nebude mať Európa dosť plynu, budeme mrznúť alebo nám hrozia výpadky elektriny či priemyslu. Nič také sa nestalo.

Plyn z Ruska sa podarilo vo veľkej miere nahradiť, zásobníky sú plné, priemysel funguje a úsporné opatrenia sa podarilo prijať bez toho, aby sme videli negatívne dôsledky na nejakých makro dátach. Dnes to možno až také zaujímavé nepríde, ale v marci 2022 by sme takýto scenár označili za jednoznačne optimistický,“ myslí si ekonóm Tatra banky.

SR Bratislava MPSVR prezidentka KOZ kríza sociálne BAX Čítajte viac Čaputová zvolala okrúhly stôl, Krajniak sľubuje novú pomoc. Ako pomôcť najchudobnejším?

Pozitívne situáciu rok od invázie vidí aj energetický analytik spoločnosti JPX Ján Pišta. „Rok vojny predovšetkým ukázal, že Európa nie je vôbec slabá a dokáže zvládnuť aj mimoriadne nepriaznivé udalosti. Zvlášť pre ustráchaných Slovákov je to povzbudením a jednoznačným odkazom: spoločne to zvládneme, spoločne sme silní,“ tvrdí.

Na druhej strane však vojna priniesla zdražovanie, ktoré sme tu nemali viac ako dvadsať rokov. Ceny potravín, stavebných materiálov, energií a ďalších komodít vystrelili do dlho nepoznaných výšin. No podľa nových čísiel sa zdá, že vrchol inflácie máme za sebou. „Chvíľu ešte bude trvať, kým šok z rastu cien úplne strávime, ale vidno, že ak je to potrebné, vieme sa prispôsobiť aj niečomu takémuto. A to by pred rokom asi ťažko niekto povedal,“ hovorí ekonomický analytik ČSOB banky Marek Gábriš.

Ekonomika to podľa analytikov vcelku zvládla. Nekonalo sa žiadne masové prepúšťanie ani zatváranie fabrík. Drahé energie však mnohé firmy preniesli na zákazníkov. Vojna tak okrem tisícok obetí zanechala stopy najmä v slovenských peňaženkách. Hlavnou správou je, že ekonomická katastrofa sa nekonala.

Denník Pravda pripravil prehľad oblastí, ktoré vojna ovplyvnila najviac.

1. Benzín a nafta sa vrátili na predvojnovú úroveň

Presne pred rokom stál liter najpoužívanejšieho 95-oktánového benzínu 1,56 eura, nafta 1,46 eura. Potom sa postupne ceny šplhali a v lete atakovali hranicu dvoch eur za liter. Následne sa situácia upokojila a ceny začali padať dole. Nafta však odvtedy zostávala drahšia ako benzín a otočilo sa to iba v posledných týždňoch nového roka. Aktuálne stojí benzín 1,57 eura a nafta 1,55 eura.

Je to vďaka cene ropy na trhoch, že sa situácia upokojila. A to aj napriek tomu, že na Rusko Európska únia a najvyspelejšie štáty pod hlavičkou združenia G7 uvalili embargo na vývoz ropy a ropných produktov. Katastrofické scenáre sa nenaplnili najmä vďaka dodávke ropy z iných svetových krajín.

2. Bez ruskej ropy a plynu sme zimu prežili

Vpád vojsk Vladimira Putina na Ukrajinu ukázal, aká je Európa energeticky závislá od ropy a plynu z Ruska. Obnažil tak jej slabosť. Dvojnásobne to platí o Slovensku, ktoré je od ruskej ropy Urals totálne závislé. Jeho jediná rafinéria Slovnaft aktuálne investuje milióny na premenu technológií, aby mohla spracovávať inú ako ťažkú ruskú ropu.

Oveľa väčšie obavy boli spojené s plynom. Tento vzácny plyn využíva veľa domácností v Európe, ale aj na Slovensku na vykurovanie. Ruský exportér plynu Gazprom dokonca vydával propagandistické videá, ako Európa zamrzne, keď uzatvorí kohútiky. Nič podobné sa však nestalo, aj keď ho Rusko dodáva na starý kontinent iba minimum. Zo 40 percent klesol dovoz na pár percent.

Pred pár dňami napríklad Česko ohlásilo, že z Ruska už nedováža žiadny plyn. Európske štáty sa museli rozhýbať a hľadať nových dodávateľov najmä skvapalneného plynu. Vybudovali sa a stále sa budujú nové plávajúce terminály, kam tankery z celého sveta dovážajú skvapalnený plyn. Ten následne putuje aj do krajín, ako je Slovensko či Česko.

Analytik Finlord Boris Tomčiak hovorí, že vojna odhalila až príliš veľkú závislosť od energetických komodít z Ruska. Už v minulosti sa mala Európa viac zaujímať o dovoz energií z iných oblastí ako z Ruska. Diverzifikácia zdrojov je dôležitá pre národnú bezpečnosť. Zároveň sa malo viac dbať na úsporu energií, myslí si o roku vojny. No posledný rok podľa neho ukázal, že starý kontinent spravil veľké pokroky v hľadaní nových energetických zdrojov.

V súčasnosti sú zásobníky Európskej únie (EÚ) naplnené na úrovni 64 percent. Slovensko malo v polovici februára v zásobníkoch takmer 64 percent plynu. Je to úplne iná situácia ako pred rokom. Vtedy boli naše a európske zásobníky naplnené iba na 32 percent. Aj to svedčí o tom, ako sa Európa prispôsobila. Treba však dodať, že má veľkého spojenca – počasie. Také vysoké teploty, aké boli od novembra až po február, história nepamätá.

Rovnako klesli aj ceny plynu a elektriny na burzách. Extrém bol v lete 2022, keď cena elektriny na burze narástla takmer na tisíc eur za megawatthodinu. V súčasnosti je na úrovni pod 160 eurami. Na takejto úrovni bola tiež pár dní pred začiatkom invázie.

Podobné to bolo s plynom. Cena plynu atakovala na konci augusta hranicu 340 eur, v súčasnosti klesla už pod 50 eur. Pred rokom bola na úrovni 80 eur. „Ceny energií aktuálne poklesli na predvojnovú úroveň, hoci vojna stále trvá. Očakávam, že situácia sa nebude významnejšie zhoršovať. Dá sa teda povedať, že to najhoršie máme už za sebou. Ekonomiku čaká po rokoch covidu a vysokých cien energií kvôli vojne oživenie,“ myslí si Pišta.

Gábriš verí, že sa Európa poučila a taká závislosť od Ruska sa už nikdy nezopakuje. „Hádam sme sa konečne poučili a výsledkom bude viac a bezpečnejších a stabilnejších ciest a zdrojov energonosičov a celkovo výroby energie. Európa prejde postupným procesom prechodu jednak na zelenú energiu, ako aj na iné trasy dovozu plynu, prípadne ropy,“ hovorí analytik. Až najbližšie mesiace ukážu, či sú optimistické názory analytikov oprávnené.

3. Vrchol inflácie je už za nami

15,2 percenta. To je medziročná výška rastu cien za január 2023. Kým pred rokom stál nákupný košík 100 eur, dnes za rovnaký výber položiek zaplatíme 115 eur. Takú infláciu Slováci nezažili vyše 20 rokov. Vojna spustila veľkú vlnu zdražovania naprieč celou ekonomikou. Hnali ju najmä drahé energetické komodity – tie sa preliali ako vlna celou spoločnosťou. Či to boli potraviny, stavebné materiály, alebo služby a ceny v reštauráciách.

Za celý vlaňajšok narástli ceny takmer o 13 percent. Zdá sa teda, že z najhoršieho sme vonku. Ekonómovia predpovedajú rast cien pre tento rok vo výške „iba“ desať percent. S tým, že ku koncu roka by mal rast cien spadnúť na jednociferné úrovne. Na nízke úrovne z posledných rokov by sa mal vrátiť niekedy v polovici roka 2024. Horšou správou je, že ekonómovia neočakávajú návrat „lacných“ rokov – drahšie potraviny či energie s nami zrejme už zostanú.

4. Zdražovanie najviac zasiahlo potraviny

Najvyššiu daň si vlna zdražovania vybrala na potravinách. Tie medziročne zdraželi takmer o 30 percent. Najviac z toho tuky, oleje, mlieko, maslo, chlieb a obilniny. Na potraviny a nealkoholické nápoje míňa priemerná domácnosť takmer každé štvrté euro. Mlieko, syry a vajcia zdraželi o viac ako 37 percent, oleje a tuky o 35,5 percenta, mäso o 30 percent, chlieb a obilniny o 27,5 percenta.

Kým posledné mesiace ťahali ceny drahé agrokomodity – teda suroviny, z ktorých sa potraviny vyrábajú, posledné týždne sú to už drahšie energie pre firmy, ktoré si neužívajú takú štedrú pomoc od vlády ako domácnosti.

Proti vysokej potravinovej inflácii vyrazili do boja o zákazníka slovenské reťazce. V posledných dňoch zaujal akciou Lidl – rozhodol sa zastropovať ceny niektorých potravín. A tak ponúka napríklad 250-gramové maslo za 1,99 eura. Podobné akcie na prilákanie zákazníkov využívajú aj iné reťazce a ponúkajú časovo obmedzené zľavy. Tak môžu ľudia nakúpiť potraviny za veľmi výhodné ceny.

5. Problém drahých energií vláda zasypala peniazmi

Aj štátni predstavitelia hovorili ešte pred pár mesiacmi, že na domácnosti sa valí „energetické cunami“ v podobe vysokých faktúr za plyn a elektrinu. Preto sa vláda rozhodla, že rodinám v bytoch a domoch zaplatí celé zvýšenie. Použije na to niekoľko miliárd eur. Z cunami sa tak stane iba vlnka, ktorá sa po príchode na breh iba postupne rozplynie. Aj vďaka tomu rok 2023 prežijú slovenské domácnosti v relatívnom bezpečí.

Horšie to bude v ďalšom roku. Dovolí si totiž nová vláda opäť použiť niekoľko miliárd eur na zaplatenie drahých faktúr? Analytici na ministerstve financií preto odhadujú, že nárasty cien na trhoch sa premietnu v ďalších rokoch aj do peňaženiek obyčajných ľudí. Vo dvoch či v troch rokoch sa tak účty za energie môžu predražiť aj o 40 či 60 percent.

Odborníci kritizujú takúto štedrú a masívnu pomoc. Najmä preto, že nemotivuje ľudí šetriť. Pišta poukazuje na odvrátenú stranu masívnej vládnej pomoc pre domácnosti. Myslí si, že v časoch krízy je potrebné sa zomknúť a pripraviť sa aj na horšie časy, napríklad šetrením. To sa však u nás až tak nestalo, keď vláda zastropovala ceny energií. „Zostali sme v pozícii slabých jedincov, ktorí sa sami o seba nevedia postarať a stále budú potrebovať nejakého politika, ktorý sa o nich postará,“ dodáva.

Vedúcemu Katedry procesnej techniky na Technickej univerzite v Košiciach Miroslavovi Rimárovi prekáža, že sme nedokázali využiť situáciu a nedokázali sme sa naučiť šetriť energiami. To, že klesla potreba plynu, je podľa neho najmä zásluhou celkového ekonomického útlmu, a nie šetrenia. „V omnoho bohatšom Francúzsku vláda prijímala mnoho opatrení na zníženie spotreby elektriny a plynu už od leta minulého roka. Neurobili sme nič proaktívne pre zníženie našej spotreby energií v žiadnom odvetví hospodárstva. Štedro a neadresne sme rozdávali inflačné peniaze na krytie výdavkov spojených s nárastom cien energií,“ kritizuje Rimár. „Dotovanie cien pre obyvateľstvo v takom meradle a takým spôsobom, ako to urobila vláda, nevedie k žiadnym zmenám v správaní ľudí, ktorí nemajú dôvod šetriť v časoch, ktoré si úspory nevyhnutne vyžadujú,“ dodáva.

odkaz
Rok vojny na Ukrajine

Podľa prieskumu agentúry Stem/Mark pre finančnú spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika až 45 percent domácností vynakladá úsilie na zníženie spotreby a využívanie alternatívnych zdrojov. Napriek kritickým analytikom ministerstvo hospodárstvo vyhlásilo, že Slováci šetria. V januári poklesla spotreba plynu oproti referenčnému obdobiu o 23,1 percenta. Krajina tak splnila cieľ EÚ znížiť spotrebu plynu od augusta 2022 do marca 2023 minimálne o 15 percent v porovnaní s päťročným priemerom za roky 2017 až 2022.

6. Recesia nebola, nezamestnanosť je rekordne nízka

Po roku vojny sa prepisujú aj negatívne scenáre makroekonómov. Slovensko sa vyhne recesii – teda ekonomickému prepadu. Rovnako sa nezhorší ani nezamestnanosť, ani firmy nie sú také pesimistické, ako sa čakalo. „Domáca ekonomika zatiaľ šok z vojenského konfliktu v našom susedstve zvládla relatívne dobre. Treba asi zdôrazniť slovo relatívne. Neprepadli sme sa do technickej recesie, ako niektorí naši susedia,“ tvrdí Gábriš.

Aktuálne máme 5,82 percenta nezamestnaných ľudí schopných pracovať. Ide takmer o 181-tisíc občanov. Ani pandémia, ani vojna neovplyvnili tento dlhodobý problém. Firmy sú stále hladné po pracovnej sile, ktorú Slováci nevedia uspokojiť.

Platy budú priemerne rásť o desať percent, preto za tento rok mierne porazia predpokladanú infláciu. To znamená, že priemerne ľudia zarobia viac, ako narastú ceny. S tým sa pred niekoľkými mesiacmi ani nepočítalo.

© Autorské práva vyhradené

164 debata chyba
Viac na túto tému: #energie #plyn #elektrina #zdražovanie #Vladimir Putin #vojna na Ukrajine #Rok vojny proti Ukrajine