Mimochodom, jeden z reťazcov si objednal u pekárov namiesto 50-gramového rožka o 10 gramov ľahší a „seká“ kus po 13 centov, akoby sa nechumelilo.
Máločo tak priezračne ilustruje dôsledok rok trvajúcej vojny na Ukrajine na život obyvateľstva ako rastúce ceny základných potravín. Ceny obilia, ktoré je pilierom ľudskej výživy, začali po vypuknutí vojnového konfliktu dramaticky rásť. V polovici mája minulého roka cena pšenice prelomila na parížskej burze MATIF historický rekord, keď zdolala hranicu 400 eur za tonu, pšenica strednej kvality sa predávala po 360 až 380 eur za tonu.
Čítajte viac Exposlanec OĽaNO chce vyhnať sliepky z klietok. Hydinári sú proti, kto si potom priplatí za vajíčka?
Šialené tempo rastu cien nielen obilnín, ale aj repky a slnečnice, z ktorých sa vyrábajú rastlinné oleje, udávala vojna. Ukrajinské prístavy plné obilia a olejnín boli zablokované ruskými vojnovými loďami a celý svet zachvátila potravinová panika. Najdramatickejšie rástli ceny olejov, litrová fľaška sa z 2 eur dostala za pár mesiacov takmer k 4 eurám. Obdobným tempom sa zvyšovali ceny štvrtky masla, ktoré s výnimkou akcií atakovalo 4-eurovú hranicu.
Stačil jeden rok vojny a svetové potravinové diaľnice boli rozvrátené. Okamžite to pocítili krajiny ako Slovensko, ktorých potravinová bezpečnosť sa opierala a opiera o dovoz mäsa všetkých druhov, mliečnych výrobkov, zeleniny a ovocia. Svoju nepriaznivú obchodnú bilanciu v obchode s agrokomoditami (vlani cez dve miliardy eur) Slovensko roky ako-tak vyvažovalo vývozom pšenice, kukurice, repky, slnečnice a sóje.
Kde skončilo ukrajinské obilie
S odstupom roka vidno, že tento jednoduchý model sa vyčerpal. Miesto slovenských exportérov v Európe zaujala Ukrajina a jej produkty priamo či sprostredkovane konkurujú slovenskému obiliu a múke už rovno na domácom trhu. Túto zmenu si všimli nielen obchodníci, ale aj bežní ľudia, ktorí nesledujú burzy, zato pozorne vnímajú prúd informácií z médií, ktoré si často protirečia.
„Export slovenského obilia sa zastavil, naše sklady sú plnšie ako inokedy v rovnakom čase,“ opísal aktuálnu situáciu Jozef Rebro, ktorý sa vo Zväze výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností roky zaoberá obchodom s obilninami a olejninami. Rebro vysvetlil, že Nemecko a Rakúsko, tradičné trhy pre slovenské obilie a repku, obsadzuje ukrajinská konkurencia. Táto expanzia sa netýka len Slovenska, ale celej V4 ako aj Rumunska a Bulharska. Tieto krajiny naliehajú na Brusel, aby do obchodu s obilím, kukuricou a olejninami vniesol poriadok, monitoroval ho a analyzoval, čo vlastne z Ukrajiny do Európy prichádza.
Vážne pripomienky zaznievajú na adresu toho, že obilie z Ukrajiny bolo ošetrené prípravkami, ktoré sú v EÚ zakázané. Vojnou devastovaná Ukrajina dostala výhodu vyvážať obilie bez cla. Nezištne vytvorený stredoeurópsky koridor, ktorý mal pomôcť vývozu ukrajinskej pšenice do hladnej Afriky, sa minul cieľa. Časť obilia skončila v Poľsku či na Slovensku, Česku, alebo v Nemecku a Rakúsku. Vojna, zdá sa, utvára nové prúdenie tovarov na svetovom trhu. Aj malý slovenský trh je jeho súčasťou a dôsledky cítia všetci – od poľnohospodárov cez spracovateľov, obchodníkov až po spotrebiteľov. Komu to hrá do karát?
Prečo neklesá cena chleba a pečiva
„Myslel som si, že teraz, keď sa na Slovensko dostala pšenica z Ukrajiny a ceny obilia klesli, zníži alebo sa aspoň zastaví rast cien chleba či rožkov,“ povedal v Medzilaborciach učiteľ jednej z tamojších základných škôl Emilovi Machovi, predsedovi Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Emil Macho, ktorý sa s deťmi vybral na prázdniny do rodného kraja, musel svojmu priateľovi z mladosti vysvetliť, že napriek poklesu ceny pšenice o viac ako sto eur za tonu (teraz sa predáva po 250 – 260 eur) ťažko očakávať návrat k predvojnovým cenám.
Čítajte viac Čo ukázal rok po Putinovej invázii? Kreslili sme čierne scenáre, ale toto čakal asi málokto, tvrdia analytici
Cenu chleba a rožkov, práve tak ako ostatných potravín, totiž netvorí len obilie a z neho vyrobená múka. Tá sa podieľa na konečnej cene zhruba jednou tretinou. Do ceny pekárskych výrobkov treba zarátať aj energie – plyn, elektrinu, naftu, mzdy vrátane vysokých príplatkov za prácu v noci, cez víkendy a sviatočné dni. Všetky tieto položky v súčte prispievajú k rastu cien ešte viac ako neodmysliteľná základná surovina.
„Zlacnenie nepríde. Súčasná cena základného chlebíka okolo 1,50 eura je bázou pre budúce zvyšovanie cien,“ myslí si riaditeľ Zväzu pekárov cestovinárov a cukrárov Slovenska Milan Lapšanský. Dodal, že pekári sa nevedia vyrovnať s cenami vysokých energií. Väčšina z nich má nakúpenú 1 megawathodinu od 540 po 650 eur. Zmluvy sú nevypovedateľné a kompenzácie pekárom príliš nepomáhajú pretaviť náklady do cien, aké si predstavujú spotrebitelia.
Drahota a chuť na rožky
Ľudia na vývoj cien zareagovali pragmaticky, kupujú len to, čo naozaj potrebujú. Milan Lapšanský povedal, že spotrebitelia obmedzili nákup sladkého pečiva a zákuskov až o 50 percent, výrazne klesol predaj rôznych regionálnych špecialít. Znížil sa predaj špeciálnych – pochúťkových a zdravotných chlebov. „Bochník, ktorý prv stál 4 eurá, by teraz vyšiel na 7 eur, za túto cenu si ho nekúpia už ani solventní zákazníci,“ konštatoval Lapšanský.
Zaujímavo sa vyvíja predaj chleba a rožkov. Kým západné Slovensko preferuje chlieb, východné Slovensko rožky. Menej solventný východoslovenský zákazník robí malé nákupy, žije ako inde od výplaty do výplaty či od dôchodku po dôchodok, ale jednoducho má radšej rožky, hoci v prepočte na kilogram ho rožky vyjdú drahšie. S chuťou ani v núdznom čase nič nenarobíš.
Zmenu spotrebiteľského správania potvrdili aj obchodníci. „Zákazníci vyhľadávajú akciové ponuky, zľavy, bonusy a čoraz viac preferujú vlastné značky reťazca, majú už 20-percentný podiel z predaných potravín,“ charakterizoval správanie slovenských spotrebiteľov predseda predstavenstva COOP Jednota Slovensko Ján Bilinský.
Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu, len potvrdil, že cena sa stala kľúčovou pri nákupe a preferencii jednotlivých tovarov. Zároveň podotkol, že pri niektorých potravinách ako pri masle alebo múke sa už spotrebiteľská cena znížila. Prieskum Pravdy to potvrdil. Štvrtku masla reťazce už predávajú aj po 1,39 eura, ale na tom istom regáli ponúkajú značkové maslo po 3,99 eura. Kilogram múky je v ponuke za cenu 79 centov, pred vojnou stála pod 50 centov. Špeciálna špaldová múka stojí 2,09 eura. Doviezli ju českí importéri z Rakúska, kam často mieri pšenica vyššej kvality zo Slovenska. Pozorné čítanie etikiet teda hneď navodzuje otázku, kam prúdi obilie, kto zvyšuje jeho pridanú hodnotu a kto na tom všetkom profituje.
Vedzme, čo jeme
Dočká sa Slovensko nižších cien chleba a múky po žatve? To všetko ukáže ďalší vývoj vojny na Ukrajine a priebeh počasia. Nateraz sú však podľa Jozefa Rebra vo výhode skôr spracovatelia ako poľnohospodári, ponuka obilia totiž prevažuje dopyt. Lenže chlieb sa pečie prevažne z minuloročnej drahej pšenice. To, že je do nej primiešané aj lacnejšie ukrajinské obilie, na cene nič nemení.
Pekári však upozorňujú na zdravotnú neškodnosť múky ukrytú v tieni ceny. „Vieme, že sem prúdi otáznymi cestami múka z Ukrajiny a vieme aj to, že nie je štátnymi orgánmi kontrolovaná,“ povedal riaditeľ pekárskeho zväzu Milan Lapšanský. Dodal, že kontroly boli len na pšenicu, nie na múku. „Aktuálne spolupracujeme so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou, aby sme identifikovali subjekty, ktoré to sem pokútnou cestou dovážajú.“
V rachote vojny akoby dôsledný monitoring dovážanej produkcie stál bokom. Na to už dlhšie upozorňujú poľnohospodári aj potravinári. V popredí je otázka, koľko obilie a z neho vyrobené jedlo stojí. Vojna v konečnom dôsledku môže založiť množstvo problémov do budúcna.
Vlani poľnohospodári založili úrodu za lacné hnojivá a aspoň časť z nej nadpriemerne speňažili. Teraz narástli ceny výživy aj ochrany rastlín a vyzerá to, že lanské rekordne vysoké ceny sa nevrátia. Aj pre prúd ukrajinského obilia, ktoré mení pomer síl na Slovensku i v Európe. Ako však pripomenul šéf roľníckej samosprávy Emil Macho, pri prevažujúcom dovoze hotových potravín zo zahraničia domáci potravinári nevedia zásadne prehovoriť do vývoja cien potravín. Tvorí ich globálny trh so všetkými z toho plynúcimi dôsledkami pre slovenských výrobcov aj spotrebiteľov.