Chovatelia nosníc považujú návrh za poslaneckú iniciatívu motivovanú blížiacimi sa voľbami. Zdôrazňujú, že európska legislatíva nezakazuje chov nosníc v tzv. organických klietkach, ktorý prevažuje na Slovensku. Tá sa v únii uplatňuje od roku 2012 a bola reakciou Bruselu na kritiku ochranárskych organizácií, ktoré žiadali lepšie životné podmienky pre nosnice chované v halách.
Slovenskí hydinári na rozdiel od chovateľov nosníc starých aj nových členských krajín (Taliansko, Francúzsko, Španielsko či Poľsko) včas, teda k 1. januáru 2012 zrekonštruovali farmy. Požiadavku na ďalšie zlepšovanie životných podmienok zvierat, ktoré sú v súlade s platnou eurolegislatívou, nepovažujú za najšťastnejšiu.
Argumentujú jednak ekonomikou chovu, jednak tým, že organické klietky garantujú sliepkam dobré životné podmienky.
„Vajcia z klietkových chovov sú najlacnejšie. Cena je momentálne kľúčové kritérium pre deväť z desiatich slovenských kupujúcich. Pre porovnanie, podstielkové vajcia sú drahšie o 20 až 25 percent,“ povedal podpredseda Únie hydinárov Slovenska Ladislav Birčák.
Návrh, s ktorým v rámci novely zákona o veterinárnej starostlivosti prichádza poslanec Šudík, považuje podstielkové chovy za lepšie ako klietkové. Hydinári preto požiadali o výklad Európsku komisiu. Tá v stanovisku uviedla, že zlepšenie životných podmienok nespočíva jednoducho v prechode na podstielkové chovy, ale lepšie životné podmienky znamenajú zníženie počtu chovaných nosníc o 20 percent. Zatiaľ sú v Európe len tri členské štáty, ktoré sú proaktívne v otázke životných podmienok – Luxembursko, Rakúsko a Česká republika.
Čítajte viac Vajíčka vyprázdňujú peňaženky ako nikdy predtým. Desať ich stojí toľko, čo kurča
Všetky ostatné sú zdržanlivé. Náladu, ktorá pri prerokúvaní tejto otázky vládne medzi predstaviteľmi členských štátov v Európskej komisii, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš charakterizoval vetou: „Poďme do toho, ale európski farmári to bez podpory EÚ a národných štátov sami nezvládnu.“
Treba nájsť 75 miliónov
Teraz prichádza ďalšia vlna podnetov na prechod od organických klietok na podstielkové a voľnovýbehové chovy hydiny. Má to však hneď niekoľko úskalí. Tým každoročne sa opakujúcim je epidémia vtáčej chrípky, ktorá sa nevyhla ani Slovensku, pričom oveľa viac postihla Holandsko, Veľkú Britániu, ale aj Českú republiku, Poľsko či Maďarsko.
Pri masovom prechode na podstielkové chovy sa vynára aj otázka zdravotnej neškodnosti vajec, najmä pokiaľ ide riziko nebezpečnej salmonely. „Veci sú v pohybe, ale treba vyčkať, do čoho vlastne vyústia,“ apeluje profesor Bíreš. „Európsky parlament zaviazal Európsku komisiu pripraviť do konca marca návrh ako ďalej v Európskej únii pokračovať v chovoch nosníc. Treba diskutovať o budúcnosti chovov a prihliadať aj na to, čo hovoria chovatelia,“ dodal Bíreš.
Ešte počas ministrovania Gabriely Matečnej podpísali hydinári s predstaviteľmi obchodu memorandum, v ktorom hovorili o prechode na alternatívne chovy nosníc do roku 2030. Bolo však jasné, že tempo prechodu určia peniaze na investície do chovov. "Na prerobenie všetkých klietkových chovov bude treba investovať 75 miliónov eur, ktoré však chovatelia nosníc nemajú k dispozícii,“ povedal podpredseda Únie hydinárov Slovenska Ladislav Birčák. Napriek tomu, že na tento problém upozorňujú už štyri roky, doteraz neboli na prerobenie klietkových chovov vyplatené zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR žiadne finančné prostriedky.
Pes je zakopaný v peniazoch
Ministerstvo uviedlo, že „ročne chovatelia prerobia chovné priestory na alternatívne spôsoby na úrovni 5 percent. Predpoklad upustenia od klietkového chovu je reálny, no v dlhodobom horizonte“.
Pes je zakopaný, samozrejme, v peniazoch. Ide o to, komu ich zobrať a komu dať, teda zobrať ich chovateľom dobytka, oviec a dať hydinárom? Na prechod k podstielkovým chovom tlačia, ako uviedlo ministerstvo, aj zahraničné obchodné reťazce. Už od roku 2019 avizujú, že po roku 2025 nebudú predávať vo svojich prevádzkach v SR žiadne slovenské vajcia z klietkových chovov.
Čítajte viac Ceny potravín za rok zdraželi o vyše štvrtinu. Chlieb stojí 2 eurá, rožok 10 centov, vrchol len príde
Lenže môže sa stať, že ak nebudú odoberať slovenské vajcia, budú na Slovensko prúdiť podstielkové, v skutočnosti však klietkové vajcia zo zahraničia. Poľsko, najväčší producent vajec, sa podľa slovenských hydinárov vôbec neponáhľa s rekonštrukciou klietkových fariem nosníc. Neponáhľalo sa ani v roku 2012, vymohlo si prechodné obdobie a z dlhodobého – trhového hľadiska bolo napokon víťazom.
"Máme už skúsenosti z rýchleho prechodu na organické klietky. Poliaci vyčkali a potom všetci nadávali, že máme drahé slovenské vajcia. Návrh a časovanie prechodu musí byť premyslené,“ povedal na margo návrhu poslanca Šudíka predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta (Sme rodina).
Keď sa Karahuta pred rokom opýtal Šudíka, kde na to poslanec chce vziať peniaze, dostal odpoveď, že "to má vybavené na ministerstve financií“. Dnes už je Šudík nezaradený poslanec a sotva môže rátať s tým, že pri súčasných výdavkoch štátu sa nájdu desiatky miliónov eur na realizovanie návrhu, s ktorým prichádza. Bez podpory štátu je návrh sotva realizovateľný. Zakázať chov v organických klietkach je podľa Karahutu rovné minimalizovať sebestačnosť vo výrobe vajec zo súčasných 85 percent na jednu štvrtinu.