Zatvorenie obchodov v nedeľu si môžeme pamätať ešte počas pandémie, kedy z hygienických dôvodov tento deň patril sanitácii a nie zákazníkom. Mnoho ľudí sa sťažovalo a ďalší si na to rýchlo zvykli.
Aké by to bolo dnes a kto na to najviac doplatí? Okrem toho, že obchody prídu o zisky z nedeľného predaja, tak aj zamestnanci prídu o príplatky za nedele, ktoré predstavujú 100 percent na hodinu z minimálnej mzdy. Dokonca od júna by mali byť ešte vyššie.
„Najviac na to doplatia brigádnici,“ uviedol pre Pravdu prezident Slovenskej asociácie moderného obchodu Martin Krajčovič.
Upozorňuje na tom vo svojom príspevku aj Študentská rada vysokých škôl SR (ŠRVŠ). Tá sa stavia proti návrhu. „Prekladaná novela môže mať negatívny dopad aj na finančné zabezpečenie rodín a domácností, ktoré sekundárne ovplyvňujú životy študentov, podporovaných z príjmov týchto rodín," dodali.
Čítajte viac Budú obchody v nedeľu zatvorené? Matovičovi poslanci prišli s novým návrhom
Brigádnik Ondrej, ktorý pracuje pre potraviny v Brezne, by bol veľmi sklamaný, keby mu zatvorili práve v nedeľu. Pracuje častejšie cez víkend ako cez týždeň, pretože navštevuje školu. „Môj príjem by bol nižší, keby sa zatvoria prevádzky v nedeľu, keďže sú tam 100 percent príplatky. V ten deň sa oplatí robiť omnoho viac ako cez týždeň,“ argumentuje Ondrej.
Podotýka tiež, že aj jeho kolegyne, ktoré majú doma deti, chcú pracovať v nedeľu, pretože je lepšie finančne ohodnotená ako bežné dni. „Myslím si, že sa mi viac oplatí robiť cez víkend, keď je lepšie zaplatený ako za dni v týždni,“ vysvetlil.
Podobný názor na zatváranie má aj Martina, ktorá brigáduje v Topoľčanoch. Tá svoju prácu väčšinou prevádzkuje cez týždeň po vyučovaní. Rada by brigádovala viac cez víkendy, no nemôže mať toľko hodín. Avšak jej kolegyne, ktoré majú doma aj deti, v nedeľu pracujú. „Sú aj také, čo chcú tráviť doma čas s rodinou a celkom ich chápem. No väčšina aj tak rada chodí do práce aj v nedeľu za ten príplatok,“ vysvetľuje Martina.
S tým, že by nebola rada keby sa obchody zavreli. „Nám brigádnikom to celkom pomáha. Najmä v lete alebo v období Vianoc nám stačí dostať 4 víkendy v mesiaci a máme takú výplatu, ako keby sme pracovali celý mesiac bez víkendov,“ uviedla brigádnička v potravinách.
Do tretice sa pre Pravdu vyjadril aj brigádnik z Bratislavy Michal. Popri svojej primárnej práci si sem tam privyrobí aj v potravinách. Preferuje skôr víkendy, keďže sa mu oplatia viac. „Ak by sa v nedeľu potraviny zavreli, určite by to môj príjem ovplyvnilo, keďže zdražovanie zasahuje do peňaženiek každého. Tento bočný príjem slúži ako peniaze navyše do rozpočtu domácnosti,“ vysvetľuje Michal.
Na zatvorenie obchodov v nedeľu však nemá jednoznačný názor. „Niektorým ľuďom to vezme značnú časť príjmu, iným je to ľahostajné a vedia si víkendové dni nahradiť dlhším pracovným dňom cez týždeň,“ podotkol.
Strata impulzívnych predajov
Obchodné reťazce nemajú ucelený názor na zatváranie obchodov v nedeľu. Mnohé menšie obchodíky to už tak praktikujú, iné si to nevedia predstaviť. Tento zákon by im však značne sťažil prácu. „V podstate by to bolo ako počas štátnych sviatkov, keď už dnes sú obchody zavreté. Prispôsobiť by sa k tomu muselo aj zásobovanie, najmä čerstvých potravín, keďže by sa táto zmena dotkla aj nákupného správania spotrebiteľov,“ uviedol Krajčovič.
Taktiež sa nedá ani povedať, či by boli obchody kvôli návrhu v strate. „Sú modely predaja, pre ktoré to bude strata, pretože aj keď sú obchody zavreté, tak chladiace a mraziace zariadenia, centrálne sklady a podobne musia byť v prevádzke nepretržite, čo pri súčasných cenách energie je vysoká nákladová položka, ktorú tým pádom nebude mať čo v nedeľu vyvážiť,“ vysvetľuje Krajčovič.
Avšak na druhej strane sa po poslednej zmene Zákonníka práce zdvihnú od júna výrazne náklady na mzdy, kvôli vysokým príplatkom za prácu v nedeľu. To znamená, že neprevádzkovaním obchodov v nedeľu sa ušetrí značná časť prostriedkov na platy, ktoré v niektorých prípadoch nevedia nedeľné tržby vykompenzovať.
Kým však v prípade esenciálnych tovarov ako potraviny, hygiena, či drogéria sa spotreba môže presunúť do iných dní, v prípade ostatného nepotravinárskeho tovaru príde pravdepodobne k poklesu predaja, minimálne stratia tzv. impulzívny predaj, ktorý je najsilnejší práve cez víkend, kedy ľudia trávia oveľa viac času v nákupných centrách, vysvetľuje Krajčovič.
Ľudia by sa prispôsobili
Všetko je o zvyku a aj na zákaz nedeľného predaja počas pandémie si ľudia zvykli. Vie o tom svoje aj pracujúca Simona. „Som v práci od pondelka do piatku. V sobotu si chcem oddýchnuť a áno nedeľu využívam na nákup na celý týždeň. Prežijem to, ak ju zavrú, ale nechcem si predstaviť tie preplnené obchody v sobotu,“ uviedla.
V prípade obmedzenia predaja potravín v nedeľu by sa nákupné správanie spotrebiteľov iba prispôsobilo daným podmienkam a spotrebitelia by nakupovali potraviny počas šiestich dní, vysvetľuje Jana Kuklová, hovorkyňa COOP Jednoty.
Preto by dôsledkom nemal byť rapídne znížený obrat predajcov, keďže nákupom potravín sa zabezpečujú základné životné potreby.
Čítajte viac Drahé potraviny? Pozrite sa, čo sa deje v Maďarsku
Navyše, podľa Kuklovej tak z ekonomického hľadiska patria nedele podľa štatistík na základe e-kasy v rámci predaja potravín medzi najmenej ziskové dni v týždni. V súčasnosti čelia energetickej kríze, navrhovaná zmena tak môže priniesť pozitívny vplyv aj na úsporu energií. V COOP Jednota dnes pracuje viac ako 14-tisíc zamestnancov, z čoho ženy predstavujú až 85 percent.
Hovorca pre spoločnosť Kaufland Samuel Machajdík verí, že pri rozhodovaní sa budú brať do úvahy predovšetkým odborné argumenty všetkých dotknutých strán. „Táto zmena by sa však určite dotkla nákupného správania spotrebiteľov a prispôsobiť by sa muselo zásobovanie prevádzok, najmä pokiaľ ide o čerstvé potraviny,“ dodal.
S ním súhlasí aj Mária Zerzanová, hovorkyňa Tesca, kde sú presvedčení, že tak zásadnej reštrikcii ako je zákaz nedeľného predaja by mala predchádzať dlhšia a odborná diskusia s dotknutými, ako aj širokou verejnosťou.
Zákaz negatívne ovplyvní možnosť zamestnancov si privyrobiť počas nedele, pričom ich záujem o prácu v tento deň aj vzhľadom na aktuálne ekonomickú situáciu stále narastá. „Rovnako tým zhoršíme možnosti nákupov zákazníkov, napríklad takých skupín ako zdravotníkov, pre ktorých môže by náročné nakúpiť si v iných časoch. Zároveň tým podporíme cezhraničné nakupovanie v nedeľu,“ tvrdí Zerzanová.
Diktatúra pre podnikateľov
Opačný pohľad na kauzu s nedeľami oproti COOP Jednote má spoločnosť Terno. „Zákaz nedeľného predaja nastavuje „diktatúru“ pre podnikateľov na trhu a zaniká ním časť slobody podnikania,“ uviedol Marek Koštrna, marketingový manažér spoločnosti TERNO real estate.
Ako sa vyjadril, tak pre niektorých majiteľov menších obchodov bude likvidačný, iní budú musieť prehodnotiť štruktúru fungovania a nastavené podnikateľské ukazovatele. „Namiesto pomoci dostávame ďalšiu ranu v podobe znemožnenia predaja v nedeľu, a teda znemožnenia voľného podnikania. Prekonali sme koronavírus, vojnu na Ukrajine, extrémne zdražovanie energií, tepla, surovín. Štát však nemôže očakávať, že vstrebeme všetko,“ poukazuje na problém Koštrna.
Taktiež tvrdí, že si treba uvedomiť, že prevádzkovateľom tak neklesnú náklady na fungovanie. Náklady na prenájom, elektrinu či vykurovanie musia platiť aj vtedy, keď je predajňa zatvorená.
Čítajte viac Vyššie príplatky za soboty, nedele a nočné. Potravinári rozčarovaní, firmy tiež. O koľko sa môže zvýšiť výplata?
Ak prídu obchody o časť obratu a marží na prevádzkovanie spoločnosti, budú nútení hľadať riešenia ako tento výpadok korigovať, aby sme boli schopní zachovať fungovanie spoločnosti. „Jedným z efektov, ktorý môže zákaz nedeľného predaja vyvolať, je ďalšie zdražovanie a prepúšťanie časti zamestnancov v menších predajniach ako sú brigádnici, študenti a zamestnanci na skrátený úväzok, ktorí si touto formou privyrábajú na živobytie,“ varuje zástupkyňa Terna.
V Terne neprevažujú prácou len matky s deťmi. Zamestnávajú aj ľudí bez detí a rodín, vrátane brigádnikov, pre ktorých je víkendová služba možnosťou privyrobiť si. Zamestnanci v predajniach pracujú mesačne v priemere 20 dní. Majú teda rovnaký počet voľných dní ako zamestnanci v iných sférach podnikania.
O prácu by prišla stovka ľudí
Poslanecký návrh prepočítalo aj ministerstvo financií. Zavretím obchodov v nedeľu by stúpli ceny tovarov, mzdy by klesli a prepustili by sa zamestnanci. „Nákupy by sa úplne nepresunuli na iné dni a zamestnanosť by sa znížila o 1 740 osôb,“ uviedol v stanovisku Alexander Cirák, generálny riaditeľ sekcie financií.
S ekonómami súhlasia aj obchodníci. „Táto strata by sa ďalej prehĺbila existujúcou nákupnou turistikou, a to jednak chýbajúcou tržbou, ktorú tvoria zahraniční návštevníci z Rakúska alebo Poľska, kde je v nedeľu zatvorené, a tiež ušlou tržbou našich obyvateľov, ktorí za nákupmi v nedeľu vyrazia do Maďarska alebo Čiech,“ vysvetľuje Krakovský z Iniciatívy slovenských maloobchodníkov.
Upozorňuje tiež, že podobnú snahu mali v Maďarsku a dopadlo to zle. „Zatvorenie obchodov v nedeľu ovplyvnilo aj Maďarsko, ktoré od experimentu odstúpilo po roku – počet zamestnancov v maloobchode sa znížil o 4 000 ľudí a priemerná mzda v sektore narástla o 18 eur, pričom v ostatnej súkromnej sfére o 87 eur,“ uzavrel Krakovský.