Najprv sa debatovalo o zatvorení obchodov každú nedeľu. V novom návrhu sa hovorí o tom, že obchody by boli zavreté počas všetkých nedieľ okrem pár výnimiek. Ide o tri adventné nedele pred Vianocami a jednu nedeľu pred začiatkom školského roka.
Obchody by mohli byť namiesto toho otvorené aj vo sviatočné dni, ktorými sú 1. máj, 8. máj, 29. august a 1. september. Aj v tieto dni boli obchody zatvorené, ale poslanci chcú, aby boli namiesto nedieľ otvorené. Ak by však takýto deň padol na nedeľu, boli by zatvorené. Práve v týchto výnimkách majú obchody najväčšie zisky a poslanci ich nechcú o ne ukrátiť.
Návrh predložili zákonodarcovia do parlamentu minulý piatok. „Napríklad z 52 nedieľ by sme zatvorili 45. Vieme sa dohodnúť aj na iných otvorených nedeliach, je to na diskusiu,“ povedal pre Pravdu predkladateľ návrhu Vašečka.
V hre sú však stále ďalšie dva návrhy od nezaradeného poslanca Čepčeka, v ktorých sa výnimky nespomínajú. Čo znamená, že by boli obchody zavreté každú nedeľu. „Bola možnosť, tak som podpísal aj tretí návrh, ktorý predkladajú koaliční poslanci. Za prijatie takéhoto zákona bojujem od začiatku volebného obdobia ešte na klube OĽaNO, kde som mal dokonca kvôli hlasovaniu problémy. Vtedy bola situácia aj vďaka pandémii iná, obchody boli v nedeľu zatvorené kvôli sanitárnym dňom, preto bola ideálna šanca, aby ostali obchody zatvorené aj po skončení obmedzení,“ hovorí odídenec od Obyčajných ľudí Martin Čepček.
Koaličná Sme rodina hovorí, že tento návrh ešte musia prebrať. Či ho podporia, je otázne. Osud návrhu je však neistý. Koalícia je totiž nefunkčná. Po vyslovení nedôvery vláde Eduarda Hegera premiérovi nevyšiel ani pokus nájsť novú väčšinu, takzvanú sedemdesiatšestku. S najväčšou pravdepodobnosťou budú tento rok predčasné voľby. Otázkou je len čas ich konania.
Návrh kritizuje opozičná strana SaS. Niektoré predavačky pritom podľa liberálov prácu v nedeľu vyhľadávajú, pretože za ňu dostanú vyššie príplatky a deň voľna s rodinou si užijú inokedy. „Ak sa predaj zakáže, zarobia menej, čo ich vzhľadom na infláciu nepríjemne zabolí,“ poznamenal tímlíder SaS pre verejné financie a poslanec Marián Viskupič.
Čítajte viac Odborník na energie: Putin Európu testoval, koľko vydrží. Chýbal krízový plán, obchody na burze mali zastaviť
Podľa poslanca Jána Oravca (SaS) ide o negatívnu kombináciu vplyvu na podnikateľov, ale aj na spotrebiteľov. „Poslanec Čepček chce svojím návrhom obmedziť ľudí slobodne sa rozhodnúť, kedy môžu ísť do obchodu. Zároveň im chce absurdne v súlade so svojím ideologickým presvedčením prikázať, čo a kedy majú robiť, namiesto toho, aby im reálne v aktuálnej ťažkej dobe pomáhal. Výsledkom bude, že mnohé rodiny budú mať problém s nákupom, keďže nie každý to stihne cez týždeň či v sobotu, keď budú predajne preplnené,“ reaguje Oravec.
Patrí nedeľa iba rodine?
Hlavný cieľ návrhu je, aby sa ľudia venovali svojim rodinám. V nedeľu dokonca pracujú najmä ženy (80 percent). Navrhovaná zmena zavádza oproti súčasnému stavu približne 44 dní v roku, keď by zamestnanci nemuseli pracovať. Poslanci OĽaNO argumentujú tiež tým, že zákaz nedeľného predaja má pomôcť manželstvám, rodinám a deťom.
Ďalšie pozitívum v návrhu vnímajú aj z hľadiska šetrenia. „Medzi najaktuálnejšie benefity navrhovanej zmeny možno zaradiť možnosť šetrenia energií, ktorých ceny zaznamenali z pohľadu obchodníkov v poslednom období prudký rast a z pohľadu štátu existujú dôvody na obavu o ich dostatok,“ uvádza sa v správe. Potvrdil to aj poslanec Vašečka. „Pomôcť to môže dnešnej energetickej situácii. Úspora môže nastať vo vykurovaní, ale aj v doprave,“ dodal.
Čítajte viac Lidl, Tesco a ďalšie reťazce hovoria o nákupnom správaní: ľudia šetria, nakupujú menej a viac sledujú letáky
To však nemusí byť úplne pravda. Chladiace a mraziace zariadenia, centrálne sklady a podobne musia byť v prevádzke nepretržite, kontruje mu predseda Slovenskej asociácie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič. „To je pri súčasných cenách energií vysoká nákladová položka, ktorú tým pádom nebude mať čo v nedeľu vyvážiť,“ hovorí zástupca veľkých reťazcov.
Zákonodarcov tiež kritizuje, že podnikateľom sťažili situáciu aj zvýšením príplatkov za nedele a sviatky. V tomto prípade by im zákaz predávať v nedeľu pomohol, lebo vtedy sú nízke tržby, ktoré nevykompenzujú ani náklady na platy zamestnancov.
Zatvorené obchody v nedeľu Slováci mohli zažiť počas pandémie COVID-19. Poslanci argumentujú, že drvivá väčšina slovenských spotrebiteľov sa vtedy podľa prieskumu vyjadrila, že maloobchodné predajne potravín môžu ostať zatvorené v nedeľu aj do budúcnosti. Jednoznačne s tým súhlasilo 59 percent a skôr s tým súhlasilo 21 percent opýtaných. Spolu teda súhlasilo s uzavretím predajní potravín v nedeľu až 80 percent respondentov.
Obchodníci sú proti zatváraniu
Mnoho obchodov s potravinami už dnes v nedeľu obchody necháva zatvorené alebo s obmedzenou dobou prevádzky. „Dôležité však je, aby akákoľvek úprava platila pre všetkých rovnako, aby úprava nezasahovala do konkurencie na trhu,“ vysvetľuje Krajčovič.
Obchody by museli tejto zmene prispôsobiť zásobovanie najmä čerstvými potravinami, keďže by sa zmena dotkla aj nákupného správania spotrebiteľov.
Na zatvorenie obchodov reagovala aj Iniciatíva slovenských maloobchodníkov (ISKM) „Poslanci nie sú ochotní o tejto téme diskutovať, pretože ich presvedčenie je jednoznačné a nadradené odborným argumentom,“ hovorí predseda iniciatívy Daniel Krakovský.
„Dôvodová správa uvádza, že práca počas nedele neumožňuje tráviť voľný deň s rodinou. Faktom však je, že pracovníci v maloobchode nepracujú sedem dní v týždni a ani všetky nedele v mesiaci,“ kritizuje návrh Krakovský. Pre porovnanie, najviac ich v nedeľu zvyčajne pracuje v Holandsku (skoro 21 %), Írsku (20 %) či Španielsku (18,3 %). Najmenej je to v Portugalsku (4,8 %), Poľsku (5,6 %).či Maďarsku (6,1 %).
Majú rovnaký fond pracovného času ako ktorýkoľvek zamestnanec a identický nárok na odpočinok a dovolenku, dodáva. Pokračuje, že už iba 16 percent zamestnancov pracuje pravidelne v nedeľu. „Tento údaj je rovnaký ako napríklad vo Švajčiarsku, ktoré má obchody v nedeľu povinne zatvorené. Údaje o práci v nedeľu totiž nezohľadňujú fakt, že je slovenská ekonomika postavená primárne na priemysle a výrobe, ktorého sa obmedzenie práce v nedeľu nijako nedotkne. Zatvorenie maloobchodu tak minimálne ovplyvní túto štatistiku,“ dodáva Krakovský.
O prácu by prišli stovky ľudí
Poslanecký návrh prepočítalo aj ministerstvo financií. Zavretím obchodov v nedeľu by stúpli ceny tovarov, mzdy by klesli a prepustili by sa zamestnanci. „Nákupy by sa úplne nepresunuli na iné dni a zamestnanosť by sa znížila o 1 740 osôb,“ uviedol v stanovisku Alexander Cirák, generálny riaditeľ sekcie financií.
S ekonómami súhlasia aj obchodníci. „Táto strata by sa ďalej prehĺbila existujúcou nákupnou turistikou, a to jednak chýbajúcou tržbou, ktorú tvoria zahraniční návštevníci z Rakúska alebo Poľska, kde je v nedeľu zatvorené, a tiež ušlou tržbou našich obyvateľov, ktorí za nákupmi v nedeľu vyrazia do Maďarska alebo Čiech,“ vysvetľuje Krakovský z ISKM.
Upozorňuje tiež, že podobnú snahu mali v Maďarsku a dopadlo to zle. „Zatvorenie obchodov v nedeľu ovplyvnilo aj Maďarsko, ktoré od experimentu odstúpilo po roku – počet zamestnancov v maloobchode sa znížil o 4 000 ľudí a priemerná mzda v sektore narástla o 18 eur, pričom v ostatnej súkromnej sfére o 87 eur,“ uzavrel Krakovský.