Odborník na pivo: V čase socializmu vládol u mužov kult piva. Radler? Také niečo nebolo

Časy sa zmenili a s nimi aj rola piva v živote slovenskej spoločnosti. Tridsať rokov z pohľadu piva a pivovarníka hodnotí Roman Šusták, bývalý dlhoročný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu, ktorý dnes pôsobí ako odborný poradca pre malé remeselné pivovary.

08.01.2023 05:00
Roman Šusták, bývalý dlhoročný riaditeľ... Foto:
Roman Šusták, bývalý dlhoročný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu, ktorý dnes pôsobí ako odborný poradca pre malé remeselné pivovary.
debata (116)

Ako sa za posledných tridsať rokov zmenil slovenský milovník piva?

Veľmi. V čase socializmu vládol spoločnosti, najmä jej mužskej časti, kult piva. Vtedy sa pilo väčšinou sudové pivo. Po šichte sa šlo rovno na pivo. Potom sa doma niečo porobilo a podvečer sa priatelia opäť vybrali na pivo, aby predebatovali šport, politiku alebo dohodli výpomoc pri stavbe domu. Všetko sa vtedy dalo vybaviť pri pive. Konzumácia piva bola pravidelná. Dnes, keď ľudia cestujú za prácou autom a neraz majú druhé zamestnanie, pivo vypadlo z denného režimu. Jednoducho, žije sa inak ako pred 30 rokmi.

Aké bolo pivo vašej mladosti?

Pilo sa prevažne čapované pivo, najobľúbenejšia bola dvanástka. Na Slovensku bolo 16 pivovarov, ktoré varili pivo pre priľahlé regióny. Pivo sa zbytočne neprevážalo hore-dole po republike. Z tohto hľadiska vládla rozumná distribučná politika. Na trhu bolo, samozrejme, aj české pivo, ale len ako doplnok v niektorých reštauráciách vo vybraných mestách. Najviac českých pív sa ponúkalo v Humennom. Juh Slovenska pil najmä Zlatého bažanta, Topvar bol silný od Topoľčian po Prievidzu a Handlovú, Bratislavu a okolie zásoboval Stein, východniari mali Šariš. Zväčša šlo, ak nerátam vyše storočný Stein, o nové moderné pivovary, ktoré si rýchlo získali svojich fanúšikov a v niektorých ohľadoch im patrili zaujímavé prvenstvá.

Pivo, pivári Čítajte viac Slovenské pivo po 30 rokoch: domáci privatizéri predali pivovary nadnárodným spoločnostiam

Aké?

Zlatý Bažant ako prvý v Československu plnili do hliníkových plechoviek, dostal sa dokonca do kozmu. Topvar bol veľmi originálny. Mal zdatných technológov, miestny kvalitný slad, vynikajúcu vodu a výborné chmelenie. Najdôležitejšie však bolo, že si trvale udržiaval vysokú kvalitu. Šariš sa orientoval okrem východu republiky na sovietsky trh. Reklamu si urobil tým, že bol súčasťou československo-sovietskej expedície skúmajúcej severný pól. Aj vtedy pivu pomáhala reklama upozorňujúca na jeho výnimočnosť.

Pivo za socializmu bolo lacné. Aká bola jeho kvalita?

V podstate boli len tri exportné pivovary – Plzenský Prazdroj, českobudějovický Budvar a hurbanovský Zlatý Bažant, občas sa vyviezol Topvar a do Maďarska smeroval Stein. Kvalita pokrivkávala, čo súviselo s porušovaním technologických postupov. Prišla žatva a pivo sa muselo vyexpedovať také, aké v tej chvíli bolo. Stávalo sa, že dvanástka neležala dva mesiace a desiatka tri týždne. Desiatka odchádzala na polia aj ako 7– či 10-dňová a dvanástka išla von po troch týždňoch až mesiaci ležania. Tým sa porušovala kvalita, ale príkaz znel – je žatva. Potom prišli CK tanky a ďalšie technológie, ktoré zlepšili kvalitu piva.

Pil sa za socializmu radler?

Nie. Ľuďom tento nápoj nič nehovoril, okrem tých čo už pracovali či dovolenkovali v nemecky hovoriacich krajinách. Tento lahodný, z hľadiska chute veľmi príjemný, pitný nápoj sa ujal až po vstupe nadnárodných spoločností do slovenských pivovarov. Myslel som si, že sa neuchytí, lebo chlapi obľubovali pivo ako horkastý nápoj. Radler bol jemne sladký, s rôznymi ovocnými príchuťami, menej alkoholický, a to oslovilo aj ženy a novú mladú populáciu spotrebiteľov nepivárov.

Pivo - ilustračné foto. Čítajte viac Koľko pív vypijú Slováci po pandémii? Ako ktorí, ako kde

Na trhu je množstvo nových druhov piva, ktoré vyrábajú najmä remeselné pivovary. Ujali sa?

Naozaj je dnes v ponuke veľa pív, ako sú IPY, ALE, APY. Považujem to stále za módny trend, na Slovensku nebola tradícia vrchne kvasených pív ako v USA či v západnej Európe. Sme krajinou spodne kvasených pív. Len menšina ľudí pije pivo typu IPA. Ide o pivo s vysokou horkosťou (50 až 60 jednotiek horkosti), kým klasická dvanástka má okolo 30 jednotiek horkosti. Vkus sa vyvíja, no zároveň chuti vládne stále istá dávka konzervativizmu.

V posledných rokoch sa v obchodoch predáva čoraz viac českých pív, niektoré sa varia v známych pivovaroch. Čo je za fenoménom českého piva?

Myslím si, že jednak tradícia, ktorú slovenskí spotrebitelia rešpektujú, jednak to, že české pivo malo istý historický a technologický náskok pred slovenským. Na druhej strane je fakt, že z trhu napríklad vypadli pivovary a značky, ktoré stavali na slovenskosti – napríklad Topvar. Veľkí nadnárodní hráči posudzujú trh z hľadiska výnosnosti značiek, pije sa to, čo sa predáva. Objavilo sa síce množstvo kvalitných remeselných pivovarov, ale tie, samozrejme, svojou produkciou nedelia ani nenásobia. Keď však niečo chýba, stáva sa to žiadaným, čo vidno na vzostupe piva Urpiner, ktoré sa varí zo slovenského sladu aj chmeľu.

potraviny Čítajte viac Syr drahší o tri eurá, saláma o viac než dve. Pozrite si, ktoré potraviny zdraželi najviac (+ tabuľka)

Pokiaľ ide o slad, Slovensko patrí medzi najväčších exportérov na svete. Ale výroba chmeľu takmer zanikla. Prečo?

Chmeľu sa na Slovensku darilo. Výmera chmeľníc v osemdesiatych rokoch dosiahla 1 200 hektárov, teraz klesla pod 50 hektárov. Príčinou úpadku boli chýbajúce spracovateľské kapacity. Chmeľ sa prestal používať ako naturálny, začal sa granulovať. Granulovacie linky boli drahé. Aj najväčší skalní pestovatelia chmeľu sa vzdali, keď nastal problém s pracovnou silou. Žiaľ, keď sa veci podcenia, zaniknú aj odvetvia, ktoré boli kedysi pýchou slovenského poľnohospodárstva.

© Autorské práva vyhradené

116 debata chyba
Viac na túto tému: #pivo
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy