Potraviny sú tak ťahúňom inflácie, ktorá medziročne dosiahla 14,9 percenta. „Potraviny aktuálne prispievajú tretinou k enormne vysokej inflácii. Dynamika cien potravín v októbri dosiahla takmer 27 percent,“ tvrdí Branislav Karmažin z Národnej banky Slovenska. Ak teda pred rokom za priemerný nákupný košík zaplatil kupujúci 100 eur, dnes by za tie isté tovary zaplatil 127 eur.
Tak napríklad pred rokom stál kilogram tmavého chleba 1,56 eura, dnes už prekročil 2 eurá. Rožok stál 7 centov, dnes stojí 10 centov, kilogram cestovín 1,34 eura, dnes 1,75 eura. Kilogram bravčového stehna bez kosti stál pred rokom 4,54 eura, dnes stojí viac ako 5,5 eura. Kilo šunkovej salámy stálo 6,3 eura, dnes stojí 7,9 eura.
Čítajte viac ÚRSO už má cenové ponuky. Niektorým domácnostiam môže zdražieť teplo aj o 600 percent
150-gramový jogurt stál 38 centov, dnes zaň ľudia zaplatia v priemere 48 centov. 125-gramové maslo stálo 1,3 eura, dnes stojí 1,83 eura. Za 10 vajec zaplatili ľudia pred rokom 1,57 eura, dnes stoja 2,2 eura. Kilo zemiakov stálo 73 centov, dnes stojí vyše eura. Najvýraznejšie rastú najmä ceny mäsových výrobkov, ktoré sú vyššie o takmer 28 percent, mliečne výrobky o 30 percent a cereálne výrobky o 28 percent.
Samozrejme, veľké reťazce vedia nalákať zákazníkov aj na mimoriadne zľavy, ktoré stlačia cenu ešte nižšie, ako uvádzajú slovenskí štatistici. Ekonómov tento rýchly rast inflácie prekvapil. „Inflácia aj v októbri prekvapovala smerom nahor. V októbri sme totiž opäť mohli pozorovať pomerne významný tlak na zdražovanie,“ komentuje nové čísla analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Drahota najviac dopadá na chudobnejších a dôchodcov. Priemerný penzista vydáva zhruba každé štvrté euro na potraviny a nealko nápoje. Oproti tomu priemerný občan za túto položku platí každé šieste euro.
„Keďže jednou z najvýznamnejších zložiek rekordnej inflácie sú ceny potravín, inflácia sa ešte citeľnejšie prejavuje v domácnostiach dôchodcov či nízkopríjmových domácnostiach, kde práve krytie základných potrieb vrátane potravín tvorí dominantnú časť spotrebných výdavkov,“ konštatuje Koršňák. Prečo sú potraviny také drahé? Je za tým viacero faktorov. „Ovplyvňujú to rastúce ceny agrokomodít a potravín vo svete, zdražovanie energií a zvyšovanie nákladov na prepravu,“ vysvetľuje analytička 365.bank Jana Glasová.
Kedy sa rast skončí
V súčasnosti ťažko predpokladať, kde sa ich rast zastaví. „Potraviny na Slovensku tak zatiaľ ignorujú globálny pokles cien potravín a agrokomodít. Index FAO (potravinový index – pozn. red.) klesá už od apríla. V minulosti sa pritom vývoj globálnych cien potravín do slovenskej inflácie dostával s oneskorením približne 3 až 4 mesiacov,“ pokračuje Koršňák.
Čítajte viac Keď si penzisti z II. piliera vyberú úspory naraz, môže im zostať almužna. Dôchodcovia prišli presunom o 100 eur mesačne
Koršňák tvrdí, že proti poklesu hrá viacero faktorov. Napríklad rast platov predajcov potravín či vysoké ceny energií. Pozitívnou správou v tejto záplave zdražovania je, že podľa neho už vidíme vrchol rastu cien. Má prísť v najbližšom období, zrejme na začiatku budúceho roka. „Zostup z rekordných úrovni budúci rok bude pritom len veľmi pozvoľný,“ dodáva Koršňák.
Glasová očakáva, že ceny potravín ešte poskočia vyššie. „Ceny potravín budú v nasledujúcich mesiacoch rásť, a to z dôvodu rastúcich cien energií aj z dôvodu horšej úrody vo viacerých európskych krajinách, ktoré trápili suchá,“ hovorí Glasová.
Po jesennom útlme sa dvihla aj cena palív a prispela tak k takmer 15-percentnej inflácii. Nafta stála pred rokom 1,36 eura, dnes stojí 1,9 eura. Benzín stál 1,48, dnes stojí viac ako 1,7 eura. Pre zaujímavosť, LCD televízor stál pred rokom 588 eur, dnes stojí necelých 580 eur. „Po troch mesiacoch poklesu opäť rástli aj ceny pohonných hmôt, keďže na svetovom trhu vládne neistota a otázky vyvoláva aj dostatok nafty, ktorá svojou cenou presahuje ceny benzínu,“ komentuje nárast palív analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
O účtoch rozhodnú ceny energií
Druhou položkou, ktorá po potravinách ťahá ceny nahor, sú, neprekvapujúco, energie. Spolu s potravinami na ne míňame až zhruba polovicu našich celkových výdavkov. Blíži sa koniec roka, keď ohlási Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nové cenníky za elektrinu, plyn či teplo na rok 2023. Na tento krok netrpezlivo čakajú slovenské domácnosti. Vláda v súčasnosti pracuje na riešení, aby sa ceny zastropovali, lebo inak hrozia násobné nárasty, ktoré by najslabšie domácnosti nemuseli utiahnuť.
„Úroveň budúcoročnej inflácie bude závisieť hlavne od opatrení, ktoré budú prijaté na európskej aj na našej národnej úrovni s cieľom zmierniť dopady drahých energií na domácnosti aj na firmy,“ tvrdí Glasová.
Ak by boli ceny energií zastropované, v 365.bank predpokladajú, že za celý budúci rok bude hladina inflácie na úrovni 16 percent. „Pri výraznejšom náraste regulovaných cien energií by inflácia mohla prekročiť až hranicu 20 percent,“ predpovedá Glasová.
Koršňák prepočítal, že ak by nedošlo k zmierneniu cien energií, celková inflácia by sa vyhupla a zdvojnásobila až na 30 percent. „Tento scenár však nepovažujeme za pravdepodobný, vládne opatrenia by mali tlmiť nárast regulovaných cien energií aspoň čiastočne,“ pokračuje Koršňák. Ekonóm však pozitívne správy na najbližšie obdobie nemá. „Ako najpravdepodobnejší scenár sa stále javí ďalšie skokové zrýchlenie inflácie v úvode roka, niekde k hranici 20 percent. Následne by už inflácia mohla predsa len veľmi pozvoľna začať spomaľovať,“ dodal Koršňák.
Štvrtine ľudí stačia peniaze len na najlacnejšie potraviny
Podiel slovenských domácností, ktorým mesačný rozpočet vystačí len na najlacnejšie potraviny a oblečenie, sa v medziročnom porovnaní zvýšil z vlaňajších 22 % na tohtoročných 27 %. Viac ako polovica slovenských domácností hospodári s relatívnym dostatkom peňazí na pokrytie základných potrieb i závažnejších výdavkov a ešte dokáže ušetriť. Pred rokom sa však v rovnakej finančnej situácii podľa vlastného hodnotenia nachádzali až dve tretiny slovenských rodín. Vyplynulo to z prieskumu, ktorý si dala vypracovať spoločnosti Kruk.
Výrazne klesol aj podiel Slovákov, ktorí uvádzajú, že hospodária s vyrovnaným rozpočtom a zároveň majú dosť peňazí na všetko, čo potrebujú. V roku 2021 išlo o 21 % slovenských domácností, zatiaľ čo aktuálne takto hodnotí svoju finančnú situáciu len 13 % respondentov prieskumu. Ďalší výrazný pokles nastal v najpočetnejšej skupine respondentov, ktorí majú dostatok peňazí na pokrytie základných potrieb a na väčšie výdavky si sporia: z vlaňajších 43 % na súčasných 37 %.
„Ukazuje sa, že nepriaznivá ekonomická situácia sprevádzaná vysokou infláciou a výrazným nárastom cien energií sa dotýka nielen najchudobnejších slovenských rodín, ale aj domácností, ktoré svoju finančnú situáciu hodnotia ako dobrú, či dokonca veľmi dobrú. Žiaľ, najviac sa zvýšil podiel slovenských domácností, ktoré hospodária s peniazmi na hrane a rozhodne si ich nemôžu odkladať na neplánované výdavky,“ upozorňuje generálna riaditeľka spoločnosti Kruk Jaroslava Palendalová. (SITA)