Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy by v budúcom roku mali byť na úrovni 50,58 mld. eur a výdavky by mali tvoriť 58,45 mld. eur. Deficit verejnej správy by tak mal byť v sume 7,87 mld. eur.
Minister fnancií Igor Matovič (OĽaNO) skonštatoval, že výška deficitu štátneho rozpočtu je takmer identická s celkovou sumou pomoci ľuďom.
- Na rodinný balíček má ísť suma 1,2 mld. eur.
- Na vyššie dôchodky 1,1 mld. eur.
- Na vyššie mzdy učiteľom a štátnym zamestnancom 1 mld. eur.
- Na zdravotnícke mzdy 400 mil. eur.
- Na pomoc v boji s energetickou krízou 3,5 mld. eur.
„Dokopy je to vyše 7 mld. eur, čo je blízko celému deficitu,“ dodal Matovič.
Avšak rozpočet verejnej správy zahŕňa štátny rozpočet jednotlivých kapitol a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy. Samotný štátny rozpočet počíta s príjmami vo výške 26,7 mld. eur a výdavkami za 35,04 mld. eur. Schodok štátneho rozpočtu má v ďalšom roku dosiahnuť 8,34 mld. eur.
Čítajte viac Matovič si nechal zadné vrátka za 3,5 miliardy. Ukázal rozpočet, hneď sa dostal do sporu s Lengvarským
V roku 2022 sa očakáva klesajúci trend vývoja dlhu, ktorý po dvoch rokoch rastu klesne podľa ministerstva financií na úroveň 59,4 % HDP. Hrubý dlh bude podľa odhadov v poklese aj v roku 2023 pod úroveň 58 % HDP, čomu výrazne pomôže vysoká očakávaná inflácia a aj využitie naakumulovaných likvidných zdrojov. Strednodobá prognóza za horizontom budúceho roku naznačuje kontinuálny no miernejší pokles dlhu verejnej správy. Dlh v pomere k HDP v rokoch 2024 a 2025 bude podľa rezortu financií naďalej klesať, avšak s odznením inflácie pozvoľnejšie.
Rezerva na drahé energie
V súvislosti s energetickou krízou sa na rok 2023 osobitne rozpočtuje rezerva na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií v objeme 3,4 mld. eur. Zároveň sa navrhuje do konca apríla 2023 nevyplácať odmeny zamestnancom v štátnozamestnaneckom pomere, v služobnom pomere alebo v pracovnom pomere okrem nárokovateľnej odmeny vyplývajúcej zo zákona alebo z kolektívnej zmluvy, čím sa v prípade potreby vytvorí ďalší disponibilný priestor vo výške približne 100 mil. eur. Tieto prostriedky spolu tvoria zdroje na kompenzačné opatrenia súvisiace s energetickou krízou v celkovom objeme 3,5 mld. eur.
K rastu výdavkov v roku 2023 významne prispievajú prostriedky z plánu obnovy v celkovom objeme 2,3 mld. eur. V roku 2023 plánuje Slovensko investovať viac ako 7 mld. eur vrátane EÚ zdrojov a plánu obnovy. Investičná obálka sa v nasledujúcom roku zväčší o vyše 3 mld. eur oproti priemeru rokov 2019 až 2022. Navýšenie je spôsobené najmä novými zdrojmi Plánu obnovy a odolnosti a dočerpávaním európskych fondov. Najväčšie investičné projekty sú plánované v oblasti dopravy a obrany.
Vlna kritiky
Sociálni partneri návrh prerokovali na mimoriadnej tripartite v stredu. Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) po nej informoval, že s ním nesúhlasí iba Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Zamestnávatelia aj odborári návrh rozpočtu vzali na vedomie, aj keď k nemu mali výhrady.
Jednota dôchodcov na Slovensku (JDS) kritizuje návrh štátneho rozpočtu na rok 2023, jeho východiská, ako aj argumentáciu predkladateľa ministerstva financií. Uviedol to Michal Kotian, predseda JDS.
Neobstojí podľa neho argumentácia, že schodok vo výške 8,3 miliardy eur je spôsobený najmä rastom platov učiteľov, zdravotníkov, štátnych zamestnancov, dôchodkov seniorov a podporou rodín.
Podľa JDS je táto argumentácia scestná. Vláda podľa Kotiana naplánovala zvýšenie výdavkov o viac ako jednu miliardu eur, napr. pre ministerstvo životného prostredia či ministerstvo investícií. Paradoxne minister práce dostane zvýšenú sumu iba o 700 miliónov eur a rovnako ministerstvo obrany, ktoré má za sebou tento rok už niekoľkomiliardové tendre.