Zároveň navrhlo ministerstvo do konca apríla 2023 nevyplácať odmeny zamestnancom v štátnozamestnaneckom pomere, v služobnom pomere alebo v pracovnom pomere okrem nárokovateľnej odmeny vyplývajúcej zo zákona alebo z kolektívnej zmluvy. „Tým sa v prípade potreby vytvorí ďalší disponibilný priestor vo výške približne 100 miliónov eur. Tieto prostriedky spolu tvoria zdroje na kompenzačné opatrenia súvisiace s energetickou krízou v celkovom objeme 3,5 miliardy eur,“ konštatovalo ministerstvo financií.
Čítajte viac Krajniak: Som jastrab, manažmentu Slovenských elektrární neverím, v energetike treba postupovať tvrdšie
V roku 2022 sa očakáva začatie klesajúceho trendu vývoja dlhu, ktorý po dvoch rokoch rastu klesne na úroveň 59,4 % HDP. Hrubý dlh bude podľa ministerstva pokračovať v poklese aj v roku 2023 pod úroveň 58 % HDP, čomu výrazne pomôže vysoká očakávaná inflácia a aj využitie naakumulovaných likvidných zdrojov. Strednodobá prognóza za horizontom budúceho roku naznačuje kontinuálny no miernejší pokles dlhu verejnej správy. Dlh v pomere k HDP v rokoch 2024 a 2025 bude podľa rezortu financií naďalej klesať, avšak s odznením inflácie pozvoľnejšie.
Čítajte viac Krajniak ukázal, o koľko si dôchodcovia prilepšia: Budú to stovky eur za rok
V súvislosti s energetickou krízou sa na rok 2023 osobitne rozpočtuje rezerva na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií v objeme 3,4 mld. eur. Zároveň sa navrhuje do konca apríla 2023 nevyplácať odmeny zamestnancom v štátnozamestnaneckom pomere, v služobnom pomere alebo v pracovnom pomere okrem nárokovateľnej odmeny vyplývajúcej zo zákona alebo z kolektívnej zmluvy, čím sa v prípade potreby vytvorí ďalší disponibilný priestor vo výške približne 100 mil. eur. Tieto prostriedky spolu tvoria zdroje na kompenzačné opatrenia súvisiace s energetickou krízou v celkovom objeme 3,5 mld. eur.
K rastu výdavkov v roku 2023 významne prispievajú prostriedky z plánu obnovy v celkovom objeme 2,3 mld. eur. V roku 2023 plánuje Slovensko investovať viac ako 7 mld. eur vrátane EÚ zdrojov a plánu obnovy. Investičná obálka sa v nasledujúcom roku zväčší o vyše 3 mld. eur oproti priemeru rokov 2019 až 2022. Navýšenie je spôsobené najmä novými zdrojmi Plánu obnovy a odolnosti a dočerpávaním európskych fondov. Najväčšie investičné projekty sú plánované v oblasti dopravy a obrany.
Príjmy štátneho rozpočtu by mali v budúcom roku dosiahnuť 26,7 mld. eur a výdavky 35,04 mld. eur. Schodok štátneho rozpočtu na rok 2023 by tak mal dosiahnuť sumu 8,34 mld. eur. Tripartita bude o návrhu rozpočtu rokovať v utorok 11. októbra v popoludňajších hodinách.