„Dôsledky šetrenia na kvalitnom jedle sa môžu prejaviť vo forme dominového efektu, a to od zvýšenej chorobnosti a zníženej výkonnosti ľudí po zvýšené náklady zamestnávateľov aj štátu,“ uviedla riaditeľka pre Public Affairs v spoločnosti Lívia Bachratá.
Viac ako tretina opýtaných, 38 %, v prieskume hovorí, že sa radšej uskromní v iných oblastiach, aby sa to kvality stravy nedotklo. Pre zvyšných 7,1 % respondentov kvalita stravy podľa odpovedí nie je rozhodujúca.
Čítajte viac Poliaci sa bránia: Kurčatá neboli nasiaknuté chemikáliami, netreba alarmovať celú EÚ
Zároveň takmer tri štvrtiny opýtaných, 73 %, priznali, že ak im momentálna finančná situácia nedovoľuje dopriať si kvalitný obed v reštaurácii, je ich druhou voľbou domáca príprava jedla. Suchú stravu ako sendvič či šalát radšej uprednostní 12 % respondentov a 9 % si zabezpečí obed z bufetu či pumpy.
Veľká väčšina opýtaných je tiež presvedčená, že súčasný príspevok zamestnávateľa na stravu nestačí napriek tomu, že od septembra došlo k jeho ďalšiemu zvýšeniu. Minimálne stravné je aktuálne na úrovni 4,5 eura na deň a optimálna výška stravného je 6,4 eura. Ako nedostatočné to vníma 35,5 % opýtaných a len čiastočne dostatočné to je pre ďalších 36,8 %. Aktuálna výška stravného vyhovuje 27,7 % účastníkov prieskumu.
„Z našich skúseností vyplýva, že zamestnávatelia vedia výškou príspevku do veľkej miery ovplyvňovať kvalitu stravy, a teda aj kvalitu života svojich zamestnancov, ale sme presvedčení, že celá záťaž spojená s riešením rastu cien potravín by nemala spočívať iba na ich pleciach,“ uzatvára Bachratá.