Ľudia by sa mali pripraviť na to, že ceny tovarov a služieb sa už zrejme nevrátia späť na úroveň spred krízy. „Aj keby citeľne začali klesať ceny energií, tak si nemyslím, že sa producenti budú hrnúť do znižovania cien. Budú mať za sebou ťažké roky,“ tvrdí v rozhovore pre denník Pravda.
Rast cien je najvyšší za posledných 20 rokov. Inflácia sa v auguste vyšplhala na 14 percent. Nahor ju ťahajú hlavne energie, ale nielen ony. Čo sa pod rast inflácie ešte podpisuje?
Okrem cien energií výrazne rastú aj ceny potravín. Ovplyvňuje to aj vývoj cien potravinárskych komodít na svetovom trhu. Dnes už na týchto trhoch vidíme postupný pokles. No neočakávame, že ceny potravín by mali klesať, len tempo nárastu sa bude spomaľovať.
Čítajte viac Koľko dostane každý dôchodca? Pozrite si, čo im schválila vláda (+ tabuľka)
Čo je ďalší faktor okrem potravín?
Potom tu máme jadrovú infláciu. Do nej sa schovávajú všetky zložky ovplyvnené domácim dopytom. Od cien v reštauráciách, hoteloch, za vzdelávanie či zdravotníctvo, ale aj napríklad ceny oblečenia, nábytku alebo iných tovarov a služieb. Tieto položky tiež rastú a vidíme to na agregátnych číslach. Ťažko by ste našli kategóriu, kde ceny nerastú za posledné roky nad priemer. Niektoré rastú rýchlejšie, niektoré pomalšie, ale všetky sú svojím rastom na nadpriemernej úrovni v porovnaní s predošlými rokmi. Je to dôsledkom toho, že všetky firmy majú nejakú časť vstupu vo forme energie, čiže pretavujú ten rast cien energií a dávajú si ho do svojich cenníkov.
Druhým faktorom je postcovidové oživenie. Veľa firiem malo obmedzenú produkciu a teraz si to možno potrebujú kompenzovať. Cítia tiež dopyt, aj ľudia si nahradzujú nedostatok spotreby a využívania služieb. Navyše v reštauračných službách covid spôsobil úbytok pracovných síl. Dostať ľudí naspäť stojí zvýšené náklady, čo sa prenáša do vyššej finálnej ceny služby.
Veľa sa v poslednom období hovorí o opatreniach proti drahým energiám. V budúcom roku určite uvidíme nejaký nárast na faktúrach pre domácnosti. Otázne ostáva, aký bude veľký. Do akej miery sa podpíše tento rast cien za energie do inflácie v budúcom roku? Môžeme očakávať ďalší nárast alebo sme už za vrcholom inflácie?
Očakávať, že ceny energií na trhoch sa nepremietnu vôbec do slovenskej inflácie, je nerealistické. Na to ako krajina nemáme zdroje. Potrebovali by sme ich niekde zobrať, respektíve niekomu, a dať ich domácnostiam a podnikom, aby sme kompenzovali nárast cien energií. Na to nemáme a nie je to podľa mňa ani správne riešenie. Cena je signál, zobrazuje to, že niečoho je nedostatok. Ak je elektriny nedostatok, tak nechcete, aby bola zadarmo či za nízku cenu, lebo každý by ju mohol bez uváženia spotrebúvať a len by sme prehĺbili problém. Nárast cien by mal v nejakej miere riešiť, že ľudia sa budú viac zamýšľať nad tým, ako spotrebovávajú energie, aby tak vznikla úspora.
Čo sa týka dosiahnutia vrcholu rastu cien, máme predpoklady, v akej miere ceny plynu, tepla či elektriny porastú v roku 2023. Vo výsledku by to spôsobilo priemernú ročnú infláciu 12 percent. V januári by sa celková inflácia dostala blízko k 20 percentám kvôli jednorazovému skoku v cenách energií. Január 2023 by preto mal byť vrchol inflácie a odvtedy očakávame postupné klesanie. Priemer však bude stále 12 percent, ako je dnes, a štruktúra inflácie bude viac vychýlená v prospech energií. Práve v roku 2023 budú zohrávať energie v štruktúre inflácie väčšiu úlohu. Ostatné zložky inflácie budú priemerný rast znižovať.
Čítajte viac Stačí 646 eur na dôstojný život? Veľká dohoda z Bruselu si posvieti na minimálne mzdy
Zrejme je zložité prognózovať v takejto zložitej a neistej situácii, keď môže Putin kedykoľvek zastaviť dodávky plynu a tým sa jeho ceny zvýšia. Dvojciferná inflácia tu zrejme bude aj v roku 2023, ale dokedy to môže trvať a aká je predpoveď na rok 2024?
Jednociferná, a to aj napriek tomu, že sa vysoké ceny energií prelejú do ekonomiky a ich sekundárne efekty budú pokračovať. Tie nám môžu celkovo infláciu udržať na zvýšených číslach, no dvojciferné číslo to už zrejme nebude. Pri budúcoročnej inflácii berieme vo veľkej miere do úvahy situáciu na trhu s energiami a nečakáme, že v priebehu roku 2023 sa fundamenty úplne zmenia a plyn bude za 10 alebo 15 eur. Plyn a elektrina budú stále vysoko, no už nie na vrcholoch, aké sme videli nedávno. Stále však budú ceny nad dlhodobými úrovňami. Preto nevidím zásadný priestor na pokles cien energií pre domácnosti ani v roku 2024. Miera inflácie nemusí byť hneď vysoká, no aj keď bude na úrovni troch či štyroch percent, tak to pre ľudí bude ďalšia záťaž navyše. Je však teória, že takýto ponukový šok v náraste cien energií by dlhodobo mal vytvárať deflačné prostredie.
Čo to znamená?
Keď dnes prežijeme roky s extrémne vysokými cenami energií a nebudeme len sedieť a čakať, ale budeme budovať aj ďalšie kapacity, napríklad vo forme alternatívnych zdrojov energií, tak to môže mať dlhodobo deflačný efekt. Ak sa bude robiť na tom, aby sa energetická sebestačnosť zvýšila a aby sme mali zabezpečené diverzifikované zdroje energií, môže to znamenať, že z vysokých úrovní cien pôjdeme smerom nadol na dlhé obdobie.
Budú ceny elektriny či plynu ešte niekedy na úrovni spred krízy?
Šanca tu je, aj keď dnes to vyzerá nereálne. Do horizontu štyroch či piatich rokov si to skôr nemyslíme. No ak tu vzniknú nadprodukčné kapacity, tak potom to možné bude. Je však otázkou, ako sa to premietne do spotrebiteľskej inflácie. Keď klesnú firmám náklady na energie a zvýšia sa náklady na mzdy pre zamestnancov, bude rozhodovať, do akej miery sa im ich marža bude zdať primeraná. Je teda otázne, či aj keď firmám klesnú objektívne náklady, uvidíme jedna k jednej aj pokles cien tovarov.
Poďme na konkrétny príklad. Keď teraz napríklad pekár z objektívnych dôvodov pre drahé energie zdvihne cenu bochníka chleba na dve eurá, tak potom, keď ceny energie klesnú, zlacnie aj cena chleba?
Taký skok nadol určite nemôžeme očakávať. Pokiaľ nebude ekonomická kríza v tom zmysle, že ľudia nebudú mať na chleba a pekári nebudú vnímať nižší dopyt, tak cena dole nepôjde, keď už si ľudia privykli na túto cenovú hladinu.
Majú sa teda spotrebitelia pripraviť na to, že rapídny pokles cien tovarov na úroveň spred krízy nebude?
Určite to netreba čakať. Skôr to reálna ekonomika postupne dobehne cez nárast miezd. Zároveň sa Európska centrálna banka snaží, aby nevznikla inflačná špirála. Aby sa horúci zemiak neprehadzoval stále od zamestnávateľov k zamestnancom alebo medzi spotrebiteľmi a producentmi na druhej strane. Teraz budú zamestnanci určite rok či dva v zlej pozícii. Akokoľvek rýchlo budú rásť mzdy, tak to nebude stačiť. Na druhej strane aj zamestnávatelia budú cítiť, že im rastú i náklady na mzdy a energie. Bude to ťažké vykryť. Aj keby citeľne začali klesať ceny energií v priebehu rokov 2023–2024, tak si nemyslím, že sa producenti budú hrnúť do znižovania cien, keďže budú mať za sebou ďalšie dva ťažké roky.