Stačí 646 eur na dôstojný život? Veľká dohoda z Bruselu si posvieti na minimálne mzdy

Drahé energie a nízke platy. Zamestnancom s najnižším príjmom často nestačí na ročný účet za energie ani jeden celý mesačný plat. To je realita až v 16 členských krajinách, vrátane Slovenska.

22.09.2022 16:07
dôchodca, práca, predavač Foto:
Ilustračné foto.
debata (47)

Minimálna mzda na Slovensku je tento rok na úrovni 646 eur v hrubom. Ak od toho odpočítame zdravotné a sociálne poistenie či daň, tak zamestnancovi s najnižším príjmom ostane na účte len 525 eur. Dá sa z toho viesť v časoch enormného rastu cien dôstojný život?

Túto otázku si položili úradníci z Bruselu, ktorí sa snažia upraviť podmienky pre stanovenie a valorizáciu minimálnych miezd v Európskej únii. Cieľom je zabezpečiť zamestnancom dôstojné platové podmienky a ochrániť ich pred silnejúcou energetickou krízou.

OFZ Čítajte viac Ďalšie fabriky prestávajú vyrábať. Vláda čaká s pomocou na úniu, Nemecko a Česko sa už rozbehli

Brusel nebude členským krajinám diktovať výšku minimálnej mzdy. Jej stanovenie zostáva v právomoci členských štátov. Inak povedané, pravidlá budú rovnaké pre všetkých, ale výška minimálnej mzdy sa bude líšiť. Krajiny budú musieť zaručiť, aby ich minimálne mzdy umožňovali pracujúcim viesť dôstojný život, a to aj vzhľadom na životné náklady a všeobecnú mzdovú úroveň.

Nová smernica, ktorú Európsky parlament schválil, bude pre Slovensko znamenať dve veci. „Už žiadny politik a ani strana SaS už nebude môcť volať po zrušení minimálnej mzdy. Po druhé, že náš štát bude musieť vypracovať akčný plán na podporu odborov a kolektívneho vyjednávania,“ tvrdí pre denník Pravda Milan Kuruc zo združenia Pracujúca chudoba, ktorý je zároveň aj podpredsedom Energeticko – chemického odborového zväzu.

Veľká dohoda z Bruselu

Ceny za potraviny a účty za energie a bývanie rastú. Ľudia s nízkymi príjmami a sociálne najslabšie skupiny skutočne zápasia s tým, aby vyžili. Dokazuje to aj analýza Európskej konfederácie odborových zväzov. Podľa nej priemerný ročný účet za energie predstavuje pre zamestnancov s najnižšou mzdou sumu vyššiu, ako je jedna celá mesačná mzda. V EÚ malo už pred vypuknutím krízy problém s platením účtov za energie vyše 9,5 milióna pracujúcich ľudí.

„Nemáme čas na plytvanie, práca sa musí oplatiť. V tejto smernici sa stanovujú normy toho, ako by mala primeraná minimálna mzda vyzerať. Zároveň podporujeme kolektívne vyjednávanie, takže viac pracujúcich bude lepšie chránených,“ povedala poslankyňa europarlamentu a spravodajkyňa Agnes Jongerius.

V praxi to teda môže vyzerať tak, že minimálne mzdy sa budú určovať troma spôsobmi. Prvým je vytvorenie spotrebného koša tovarov a služieb v reálnych cenách. Druhou možnosťou je stanoviť minimálnu mzdu na úroveň 50 percent priemernej hrubej mzdy. Poslednou možnosťou je stanoviť ju na 60 percent mediánu hrubej mzdy.

Hirman Čítajte viac Minister Hirman odhalil prvé kontúry pomoci: Nemajú obdobu, od svetovej vojny sme tu nič podobné nemali

Smernica podľa riaditeľky kancelárie Konfederácie odborových zväzov Martiny Némethovej určuje minimálny rámec pre stanovenie a aktualizáciu minimálnych miezd, pod ktorého úroveň sa nemôže svojou právnou úpravou dostať žiadna z členských krajín, pričom krajina môže mať zavedenú aj priaznivejšiu právnu úpravu. „Zároveň prijatie smernice zabezpečuje, že minimálne mzdy nemôžu byť ľubovoľne rušené či neprimerane znižované,“ tvrdí pre Pravdu.

Pripomeňme, že tento rok je minimálna mzda na Slovensku na úrovni 646 eur. Vďaka historickej dohode zamestnancov a zamestnávateľov stúpne od budúceho roka na 700 eur.

Priemerná nominálna mzda na Slovensku dosiahla v druhom štvrťroku podľa Štatistického úradu úroveň 1291 eur. To by podľa európskych pravidiel znamenalo minimálnu mzdu na tento rok vo výške 645,5 eura. Na Slovensku by smernica v tomto momente s výškou minimálnej mzdy neurobila nič.

„Naša minimálna mzda je zatiaľ kúsok nad úrovňou, ktorú ako minimum požaduje Európska únia, aj vďaka tomu, že bol u nás schválený automat, že minimálna mzda má byť vo výške 60 percent z priemernej mzdy, ktorý táto vláda znížila na 57 percent,“ vysvetľuje pre Pravdu Milan Kuruc s tým, že stále je to však nad úrovňou, ktorú požaduje EÚ. Ako ďalej upozorňuje, tak smernica pomôže zdvihnúť minimálnu mzdu napríklad v Čechách, pretože tam so zvyšovaním v období rokov 2007 až 2012 zastali a 6 rokov minimálnu mzdu nezvyšovali. Nové pravidlá by ju dvihli o štyritisíc korún, čo je v prepočte 163 eur. Priemerná mzda v Česku bola v druhom štvrťroku 40 086 korún (1633 eur), teda minimálna mzda by podľa európskych pravidiel bola 20 043 korún (816 eur).

Druhý spôsob výpočtu je podľa mediánu. Slovenský platový medián predstavoval v roku 2021 presne 1288 eur v hrubom. Ukazuje to analýza portálu Platy.sk, ktorý patrí do portfólia spoločnosti Profesia. To znamená, že presná polovica z obyvateľov Slovenska mala základnú mzdu nižšiu ako toto číslo. Ak by sa minimálka počítala podľa európskych pravidiel, znamenalo by to jej výšku na úrovni skoro 773 eur. V porovnaní s jej výškou v tomto roku to je o 127 eur viac.

Analytik INESS Robert Chovanculiak v súvislosti s rýchlo rastúcou minimálnou mzdou pripomína empirickú štúdiu Inštitútu finančnej politiky, ktorá ukázala, že každé zvýšenie minimálnej mzdy o päť percent znamenalo stratu práce pre 14-tisíc ľudí. „Na Slovensku to politici výrazne preháňali so zvyšovaním minimálnej mzdy. Počas dlhých rokov rástla dvakrát rýchlejšie ako priemerná mzda a štyrikrát rýchlejšie ako produktivita práce,“ tvrdí analytik pre Pravdu. Preto akékoľvek ďalšie tlaky na pokračujúci rýchly rast minimálnej mzdy považuje za veľmi negatívne. „Je jedno, z akého zdroja prichádzajú – či od ľavicových populistov, technokratov z ministerstva práce, alebo od poslancov Európskeho parlamentu,“ dodáva.

Posilnenie kolektívneho vyjednávania

Smernica o európskej minimálnej mzde si tiež dáva za cieľ posilniť koncept kolektívneho vyjednávania medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. V krajinách ako Nemecko je kolektívne vyjednávanie základným prvkom debaty o mzdách. Štáty, kde je pokrytie kolektívnymi zmluvami nižšie ako 80 percent, musia takýto plán vypracovať, vyhodnocovať a prípadne upravovať.

Preto bude smernica inštruovať členské krajiny, kde menej ako 80 percent zamestnancov nepodlieha kolektívnemu vyjednávaniu, aby vytvorili akčný plán na navýšenie týchto počtov. Krajiny, ktorých zamestnanci sú z 80 percent chránení kolektívnym vyjednávaním, nemusia zapracovávať smernicu do svojej legislatívy. Na Slovensku podľa Kuruca kolektívne zmluvy pokrývajú približne 25 percent zamestnancov. Slovensko preto podľa neho takýto plán potrebuje ako soľ.

Historická dohoda firiem a odborárov

Odborárom a firmám sa tento rok podaril dôležitý míľnik. Prvýkrát v histórii našli zhodu na výške minimálnej mzdy na budúci rok. Jej výška bude na úrovni 700 eur. Vlani rokovania stroskotali a minimálna mzda na tento rok tak bola výsledkom automatu, ktorý ju určuje ako 57 percent priemernej mzdy, teda 646 eur.

Ak by rokovania medzi odborármi a firmami stroskotali, tak minimálna mzda sa počíta podľa automatického výpočtu v zákone. Ten hovorí, že sa bude počítať ako 57 percent z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Ilustračný príklad ukazuje, ako stúpla minimálna mzda na rok 2022. Z pôvodných 623 eur stúpla na 646 eur. Keďže bola v roku 2020 priemerná mzda v hospodárstve na úrovni 1133 eur, tak 57 percent z toho je 646. Celkovo sa tak zvýšila minimálna mzda z roku 2021 o 23 eur v roku 2022.

© Autorské práva vyhradené

47 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #práca #minimálna mzda #Brusel