Premiér Eduard Heger (OĽaNO) po stredajšom rokovaní vlády vyhlásil, že pomoc je už na ceste a vláda ju predstaví vo štvrtok. Podarilo sa tak zrejme vyriešiť dlho diskutované financovanie a aj formu, akým spôsobom distribuovať peniaze ľuďom, ktorým rapídne stúpli životné náklady.
„Dohodli sme sa. Podarilo sa vyriešiť aj financovanie, aj pomoc,“ povedal bez bližších podrobností poslanec za stranu Za ľudí Juraj Šeliga. Podľa neho pôjde o kombináciu jednorazovej i dlhodobej pomoci. Ako ďalej dodal, tak to nebude až 1 500 eur pre domácnosti, čo sľuboval v stredu čerstvo obvinený líder Smeru Robert Fico. Šeliga tiež dodal, že pomoc je dobre nastavená, aby to motivovalo ľudí aj pracovať. „Je to aj v tej línii, o čom hovorila prezidentka Zuzana Čaputová,“ uviedol.
Čítajte viac Vláda pripravila pomoc pre najslabších. Česko, Maďarsko, Poľsko či Nemecko však robia oveľa viac
Detaily pomoci zatiaľ nie sú jasné. V stredu sa ani na vládu nedostali. Milan Krajniak (Sme rodina) po rokovaní vládneho kabinetu vyhlásil, že vláda pomoc súvisiacu s vysokou infláciou ešte neprijala, lebo je to viacero opatrení, ktoré treba prijímať pre jednotlivé skupiny zvlášť. Tvrdí, že sa to nedá prijať jedným opatrením či nariadením na vláde.
Dobrou správou je, že vláda zrejme dá na pomoc oveľa viac, ako sa hovorilo. Minister financií Igor Matovič (OľaNO) totiž prezradil, že výška pomoci má byť „rádovo vyššia“ ako diskutovaných 133 miliónov eur, ktoré spomínal Krajniak. Ten navrhoval jednorazové príspevky vo výške 100 eur pre najviac ohrozené skupiny obyvateľstva. Matovič tiež pripomenul, že má ísť o systémové zvýšenie pomoci, nie jednorazové, a preto je potrebná podpora všetkých koaličných partnerov v parlamente.
VIDEO: Pozrite si nový diel relácie Ide o peniaze o inflácii:
Matovič s Krajniakom chceli peniaze na sociálne opatrenia vziať zdanením monopolov. V princípe to funguje tak, že zisky firiem vláda zdaní a získané peniaze rozdá ohrozeným skupinám. Strana SaS sa stavala proti takémuto zvýšeniu daní pre monopoly. „Dane nemajú vznikať v strede roka skráteným legislatívnym konaním,“ povedal ešte v utorok pred koaličnou radou predseda finančného výboru v parlamente Marián Viskupič (SaS). Jednou z možnosti je podľa neho napríklad určité zvýšenie štátneho deficitu.
Prezidentka: Pomoc má byť opakovaná
Do verejnej diskusie o tom, aká forma pomoci je v čase najvyššej inflácie za posledných 22 rokov najvhodnejšia, sa zapojila aj prezidentka Zuzana Čaputová. Podľa nej je už najvyšší čas, aby vláda predstavila riešenie rastu cien. Hlava štátu už dlhodobo upozorňuje na to, že treba adresne, opakovane a v dostatočnej výške pomáhať skupinám obyvateľstva, ktoré sú najviac ohrozené enormne rastúcimi cenami. Dobrým nástrojom by bol podľa nej príspevok na bývanie. Takáto pomoc by pomohla s rastom cien bývania práve pre najviac zraniteľné skupiny a súčasne by nespustila inflačnú špirálu. Tá hrozí pri neadresnom opatrení typu znižovanie dane z pridanej hodnoty alebo plošné vyplácanie jednorazových príspevkov.
V súčasnosti majú nárok na príspevok na bývanie len ľudia, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi. V prípade jednej osoby je príspevok vo výške 59,40 eura a v prípade viacčlennej domácnosti 94,80 eura. Pre prísne administratívne pravidlá má však nárok na túto pomoc len okolo 30-tisíc domácností. V hmotnej núdzi sa však nachádza až dvojnásobok domácností, v ktorých spolu žije 120-tisíc ľudí. „Z tejto pomoci je dnes tak vylúčená drvivá väčšina zo 600-tisíc ľudí nachádzajúcich sa pod hranicou príjmovej chudoby,“ upozornili ekonomickí poradcovia prezidentky Jarmila Lajčáková a Libor Melioris v komentári pre denník Sme.
Čo strana, to iný návrh
Mimoparlamentná strana Hlas vyzvala vládu prijať Lex Slovensko, aby sa ľudia neprepadli do chudoby. Líder strany Peter Pellegrini navrhuje napríklad mimoriadnu valorizáciu dôchodkov, zvýšenie dávok pre rodiny s deťmi, pomoc pre telesne postihnutých, chorých alebo osamote žijúcich ľudí. Podľa Hlasu treba tiež predstaviť plán garancií dostatočného množstva energií, plynu a ropy pre priemysel. Hovoriť treba aj o znížení spotrebnej dane na palivá, ako aj o znížení DPH pre najviac ohrozené sektory.
Vláda by podľa opozičnej strany Smer mala každej domácnosti poskytnúť 1 500 eur ako kompenzáciu za zdražovanie. Financie na takúto pomoc by strana hľadala v osobitnom zdanení monopolov a v obnovení bankového odvodu. Podľa šéfa Smeru Roberta Fica, ktorého v stredu obvinila polícia zo založenia zločineckej skupiny, by na vyplatenie takéhoto príspevku bolo treba skoro dve miliardy eur. Táto suma je však podľa Fica nižšia ako pomoc Slovenska Ukrajine. Premiér Heger v reakcii odkázal, že Fico využíva ruskú agresiu, aby štval občanov Slovenska proti Ukrajincom, ktorí utiekli na slovenské územie.
S vlastnými návrhmi, ako pomôcť ľuďom v časoch vysokej inflácie, prišli aj viaceré mimoparlamentné strany. Dobrá Voľba a Umiernení chcú kontrolu marží na 13 základných potravinách. Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan (nom. OĽaNO) sa totiž dohodol s obchodníkmi, aby nezvyšovali marže pre vybrané základné potraviny, čo malo zabrániť ich veľkému zdražovaniu. Podpredseda strany Alojz Hlina vyzval vládu, aby zaviedla kontrolu a povinné zverejňovanie marží obchodníkov. „Iba tak sa dozvieme, či obchodníci dodržali slovo,“ povedal. Odbor komunikácie agrorezortu v reakcii odkázal, že nedisponujú kompetenciou kontrolovať ceny či marže potravín.
KDH zase tvrdí, že peniaze na pomoc v rozpočte sú, vláda musí prestať vajatať a mala by sa rozhýbať. Štát by mal podľa kresťanských demokratov adresne pomôcť najzraniteľnejším obyvateľom sociálnymi dávkami, prijať zákon o energetickej chudobe, masívnejšie podporiť obnovu rodinných domov. V prípade zastavenia ruských dodávok energií vyrokovať solidaritu EÚ pri náhradných zdrojoch.
Zdražovanie, aké tu nebolo 22 rokov
Oproti minulému roku sú spotrebiteľské ceny vyššie o 10,4 percenta, ukázali to dáta Štatistického úradu za marec. Inflácia je tak najvyššia od roku 2000. Medziročný rast cien ťahali hlavne vyššie ceny potravín, energií, pohonných hmôt a bývania. Analytici z Inštitútu finančnej politiky upozorňujú, že hlavnými faktormi rastu cien sú vojna na Ukrajine a úzke hrdlá dodávateľských reťazcov.
Podľa viacerých analytikov bude rast cien pokračovať, pričom najviac ukrojí z rozpočtov nízkopríjmových domácností. Práve tieto domácnosti dávajú až 60 percent celkových výdavkov na bývanie či potraviny.