Vláda pripravila pomoc pre najslabších. Česko, Maďarsko, Poľsko či Nemecko však robia oveľa viac

Po dlhých mesiacoch čakania minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) vo štvrtok predstavil prvé detaily finančnej pomoci pre ľudí v časoch enormne rastúcich cien. Pôjde o adresnú jednorazovú podporu pre najviac ohrozené skupiny obyvateľstva.

07.04.2022 13:43, aktualizované: 18:48
Milan Krajniak Foto: ,
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina)
debata (50)

Je rozčlenená na tri skupiny osôb. Prvá je pomoc rodinám v hmotnej núdzi vo výške 5,8 milióna eur. Ďalej pomoc pre rodiny s deťmi vo výške 101,7 milióna eur. A nakoniec pomoc pre nízkopríjmové skupiny bez detí vo výške 25,5 milióna eur. Celkový účet za pomoc predstavuje teda 133 miliónov eur. Peniaze sa budú vyplácať vo forme 100-eurového príspevku. Dostane ho napríklad vyše 121-tisíc ľudí v domácnostiach v hmotnej núdzi. Peniaze dostane aj vyše 610-tisíc rodičov s takmer miliónom detí, ktorí žijú v hmotnej núdzi.

Za Krajniakom však na tlačovke nestáli všetci koaliční partneri. Znamená to, že definitívna podoba pomoci nie je istá. „Toto je návrh, o ktorom rokujeme,“ vyhlásil Krajniak s tým, že vybrané skupiny obyvateľstva nikto z koaličných strán nespochybnil. Nikto nespochybnil ani to, že príspevky majú byť vyplatené do leta, teda do 30. júna.

Dlhé čakanie na pomoc v čase 9-percentnej inflácie sprevádza kritika. Vláda totiž v minulosti našla okamžite 17 miliónov eur na nákup ruskej vakcíny Sputnik V, takmer pol miliardy na niekoľko kôl plošného testovania a v neposlednom rade 21 miliónov na očkovaciu lotériu. 133 miliónov eur je asi 0,1 percenta celoročného výkonu slovenskej ekonomiky.

Milan Krajniak Čítajte viac Príde pomoc kvôli zdražovaniu? Nečakajte peniaze z helikoptéry, ozýva sa z koalície. Opatrenie má byť cielené a pre vybrané skupiny

Otázkou zostáva, kto pomoc zaplatí. Aj preto sa vo štvrtok viedli debaty, kde na ňu zobrať peniaze. Jednou z možností na dofinancovanie je vyšší výber dane z tabaku, alkoholu a z hazardných hier. Ekonomickí experti vládnych strán ani ministerstvo financií sa do uzávierky k návrhu nevyjadrili.

Ekonómovia už dlho vláde odporúčali, aby pomáhala adresne. Teda nie všetkým – bohatým aj chudobným – rovnako. Krajniakov návrh to spĺňa, no napriek tomu sú niektorí odborníci kritickí. Socioekonomický analytik a odborár z hnutia Pracujúca chudoba Ján Košč chváli výber skupín, no nie sú mu jasné detaily vyplácania. Nepoznáme podľa neho pravidlá nárokov ani nastavenie hraníc, ktorými bude určené, kto patrí do týchto skupín a kto už nie.

Môže tak nastať situácia, keď niekto na pomoc nebude mať nárok, aj keď bude v ťaživej životnej situácii. „Napríklad osamelý otec s priemernou mzdou a piatimi deťmi na tom môže byť horšie ako dvaja rodičia s minimálnou mzdou a jedným dieťaťom,“ tvrdí pre Pravdu. Problematické pri daňovom bonuse môže byť, čo s rodičmi, ktorí pracujú na skrátené úväzky a majú nízku mzdu, keďže oni žiadne dane neplatia, a teda im daňový bonus nepomôže.

Ďalšou vybranou skupinou sú nízkopríjmoví rodičia nezaopatrených detí, ktorí majú príjem do 804 eur. „V takom prípade navrhujeme aj zvýšenie daňového bonusu na 100 eur,“ priblížil šéf rezortu práce. Bude sa to týkať zhruba 258-tisíc rodičov.

Zvyšnými skupinami budú tie, ktoré na prvé formy pomoci nedosiahli. Teda nízkopríjmoví uchádzači o zamestnanie bez detí, poberatelia peňažného príspevku na opatrovanie, osoby vykonávajúce osobnú asistenciu osobe s ťažkým zdravotným postihnutím a osoby v dôchodkovom veku, ktorým nevnikol nárok na dôchodok. „Vo všetkých týchto prípadoch by išlo o jednorazový príspevok 100 eur,“ dodal.

Pomoc v hmotnej núzdi Foto: Inštitút sociálnej politiky
pomoc v hmotnej nudzi - pocet ziadosti vyvoj v case Pomoc v hmotnej núzdi
Riziko chudoby podľa typu domácností Foto: Eurostat, ŠÚSR
riziko chudoby Riziko chudoby podľa typu domácností

Pomoc áno, ale systémová

Výhradu má Košč aj k tomu, že pomoc má byť jednorazová, teda pomôže len dočasne. Podľa neho by pomoc mala byť radšej systémová, teda opakovaná. „Prvým krokom by malo byť zásadné zvýšenie životného minima, pretože jeho výška je zásadne nedostatočná,“ vysvetľuje. Od životného minima sa totiž odvíjajú aj ďalšie dávky. Jeho každoročné kozmetické dvíhanie podľa Košča neposkytuje ochranu najzraniteľnejších pred živorením.

Podľa mimoparlamentnej strany Hlas je navrhovaná pomoc absolútne nedostatočná. „Ak má podľa vlády suma 100 eur, vyplatená po šiestich mesiacoch brutálneho zdražovania, pokryť zvýšené náklady dôchodcov, rodín s deťmi či nezamestnaných, tak slovenská vláda žije na inej planéte,“ vyhlásil šéf Hlasu Peter Pellegrini. Podľa neho 100 eur oproti desiatkam opatrení prijatých našimi susedmi je jedna obrovská hanba.

Prezidentka Zuzana Čaputová ešte začiatkom týždňa upozornila, že s pomocou na zvládnutie zdražovania si nemôžeme dovoliť dlhšie čakať. Pripomenula, že vysoká inflácia tu bude s nami zrejme aj na budúci rok, a preto sa treba prikloniť k opakovanému a adresnému príspevku. „Jedno z opatrení, ktoré by mohlo byť systémovou pomocou a ktoré už dlhšie navrhujem, je príspevok na bývanie. Tento každomesačný príspevok zohľadňuje životné náklady domácnosti v pomere k nákladom na bývanie,“ upozornila.

O zavedení samostatného príspevku na bývanie sa píše aj v programovom vyhlásení vlády. Momentálne však vládna koalícia o príspevku nehovorí. O potrebe zavedenia tejto adresnej dávky existuje zhoda expertov už roky. Reformu tohto príspevku podporuje aj analytický tím na ministerstve financií. Útvar hodnoty za peniaze ešte na jar 2020 vo svojej správe odporúčal príspevok na bývanie osamostatniť od systému pomoci v hmotnej núdzi a rozšíriť jeho dostupnosť tak, aby zohľadňoval regionálne rozdiely v nájmoch, veľkosť a zloženie domácností i reálnych nákladov na bývanie.

Krajniak vo štvrtok ešte dodal, že by si vedel predstaviť, aby sa pomohlo s cenami palív. Detaily ale nepredstavil. Podľa informácií Pravdy má vláda pripraviť kompenzáciu aj pre domácnosti s účtami za plyn. Ekonómovia očakávajú od budúceho roka totiž extrémny nárast ceny plynu, od 50 do 60 percent.

Za hranicami pomoc dávno funguje

Zatiaľ čo koalícia hľadá peniaze, kde na inflačnú pomoc vziať, tak vlády západných krajín už smerujú miliardy eur pre ľudí, ktorí už vo svojich peňaženkách pociťujú zvýšené výdavky na energie či potraviny.

Napríklad v Česku zvýšili a rozšírili možnosť získať spomínaný príspevok na bývanie. Český model dorovnáva náklady na bývanie tým, ktorých výdavky na bývanie presahujú 30 percent z čistého príjmu. V Prahe to je napríklad 35 percent pre vyššie životné náklady. Vláda českého premiéra Petra Fialu okrem toho tento týždeň pristúpila k dočasnému zníženiu spotrebnej dane na naftu a benzín o 1,50 českej koruny na liter. Podľa českého premiéra toto opatrenie pomôže všetkým občanom, ktorí potrebujú jazdiť autom, aj všetkým dopravcom. „Pomôže to všetkým lepšie znášať nárasty cien, ktoré spôsobila ruská agresia na Ukrajine,“ uviedol.

Nemecko sa rozhodlo na zmiernenie inflačného šoku rozdať všetkým zamestnancom šek v hodnote 300 eur. Ďalších sto eur nemecká vláda nasmerovala pre tých, ktorí poberajú sociálnu pomoc. Vláda nemeckého kancelára Olafa Scholza tiež dočasne znížila daň na palivá, ktorá zlacní liter benzínu o 30 centov, a liter nafty o 14 centov.

Poľská vláda v snahe o spomalenie inflácie dočasne od 1. februára upravila daň z pridanej hodnoty na šesť mesiacov. Pri pohonných hmotách ju znížila z 23 na 8 percent, pri potravinách ju stlačila z piatich percent až na nulu. Maďarsko z rovnakého dôvodu ceny palív zastropovalo už vlani 15. novembra, a to na hranici 480 forintov (približne 1,27 eura) za liter pre benzín i naftu.

© Autorské práva vyhradené

50 debata chyba
Viac na túto tému: #ceny #zdražovanie #Milan Krajniak
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy