Predstavitelia koalície sa len zhodujú na tom, že pomoc je potrebná a smerovať by mala na tých, ktorí to najviac potrebujú. Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) naznačil, že by mohlo ísť o jednorazový peňažný príspevok pre najohrozenejšie skupiny ľudí. Pôjde napríklad o ľudí v hmotnej núdzi, rodiny s nezaopatrenými deťmi, samostatne žijúcich uchádzačov o zamestnanie, nízkopríjmových ľudí v dôchodkovom veku a opatrovateľov a asistentov. Príspevok by im mal postačiť na vykrytie zvýšených nákladov minimálne do jesene.
Na tento účel by mala vláda vyčleniť viac ako 50 miliónov eur, upresnil minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) pred rokovaním vlády. Minister nechcel konkretizovať, v akom rozsahu by jednotlivci mohli peniaze dostať. „Keď nie je dohodnuté definitívne, odkiaľ na pomoc zoberieme peniaze, tak to nemohlo ísť ešte na vládu,“ vyhlásil šéf rezortu práce.
Krajniak: Pomôžeme jednorazovým príspevkom, bude pre najchudobnejších
Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) po rokovaní vlády povedal, že vždy je to otázka peňazí a toho, kde na to zobrať. „Preto sa prikláňam k postoju ministra financií, ktorý povedal, že v poriadku, poďme to urobiť, ale povedzte mi, kde na to zoberieme,“ vyhlásil šéf SaS. V stredu poobede sa politici kvôli tejto téme stretli aj na koaličnej rade. Práve na nej sa ma rozhodnúť, kde na opatrenia získať peniaze.
Detaily sa dolaďujú
Podľa slov predsedníčky strany Za ľudí Veroniky Remišovej je na stole niekoľko riešení. Napríklad zvýšenie rodinných prídavkov či spomínaná cielená adresná pomoc pre vyšpecifikované rodiny ohrozené rizikom chudoby. „Presadzujeme aj riešenia týkajúce sa zvýšenia daňového bonusu, ktoré by pomohli nižšej a strednej triede," doplnila šéfka strany Za ľudí.
„Nečakajte peniaze z helikoptéry. Dáme ich len ohrozeným ľuďom, a jednorazovo,“ povedal v Ide o pravdu poslanec Michal Šipoš (OľaNO). Helikoptérové peniaze sa dostali do popredia v Spojených štátoch, kedy počas pandémia vláda rozdávala plošne peniaze. „Chceme sa zamerať na slabých, chorých a tých, ktorí si sami nevedia pomôcť,“ upresnil Šipoš. Podľa neho treba hlavne zadefinovať okruhy ľudí, aká výška bude príspevky a v neposlednom rade hľadať zdroje, kde na to vziať peniaze. „Tie peniaze sa netlačia na ministerstve financií a nie je bankomat, z ktorého si vyberieme peniaze koľko chceme,“ povedal Šipoš na margo financovania opatrenia proti zdražovaniu.
Mimoparlamentná strana Hlas vyzvala vládu prijať balík zákonov pod názvom Lex Slovensko na zmiernenie zdražovania, aby občania nepadali pod hranicu chudoby. Mal by obsahovať účinnú pomoc ľuďom ako mimoriadna valorizácia dôchodkov, zvýšenie dávok pre rodiny s deťmi, pomoc pre telesne postihnutých, chorých alebo osamote žijúcich ľudí. „Musíme hovoriť aj o znížení spotrebnej dane na palivá, ako aj o znížení DPH v kriticky ohrozených sektoroch," spresnil predseda strany Peter Pellegrini.
Nie je opatrenie ako opatrenie
Vládu kritizuje aj sociálno-ekonomický analytik Ján Košč zo združenia Pracujúca chudoba, podľa ktorého chýba systémové riešenie. Problémom podľa neho je to, že tieto skupiny obyvateľov sú postihnuté dlhoročne zlým nastavením sociálneho systému. „Okrem takejto jednorazovej dávky by bolo potrebné tieto nedostatky riešiť systémovo,“ tvrdí pre Pravdu s tým, že v prvom rade by sa malo zásadným spôsobom zvýšiť životné minimum z ktorého sa vypočítavajú rôzne ďalšie dávky. Životné minimum je podľa Košča nereálne nízke a k jeho zvyšovaniu dochádza len sporadicky bez naviazania na nejaké reálne veličiny, ako napríklad na kúpyschopnosť.
Oslovení ekonómovia sa zhodujú na tom, že pomoc má byť adresná. Hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides vysvetľuje, že lokálne opatrenia plošného charakteru nebudú najefektívnejšími nástrojmi z pohľadu hodnoty za verejné peniaze. Medzi takéto opatrenia patrí napríklad mrazenie cien, znižovanie DPH či paušálne kompenzácie všetkým obyvateľom. Znižovanie DPH sme videli napríklad v Poľsku pri pohonných hmotách či potravinách. Maďarsko na druhej strane zmrazilo ceny niektorých základných potravín.
Plošné opatrenia stoja podľa Štefanidesa príliš veľa, ich efekt by bol len krátkodobý, a pomáhal by aj tým, ktorí na takúto pomoc odkázaní nie sú. Zrejme lepšou cestou je podľa neho adresná finančná pomoc nízkopríjmovým domácnostiam, pre ktoré vysoké ceny energií a potravín sú priam existenčnou hrozbou.
Za priamu pomoc ľuďom ohrozených chudobou sa prihovára aj analytik FinGO.sk František Burda. Ako ďalej upozorňuje, tak treba treba identifikovať konkrétne skupiny obyvateľstva, ktoré vysoká inflácia najviac zasiahla a týmto ľuďom následne pomôcť prekonať toto zložité obdobie, ktoré aktuálne nastalo.
Aj ekonomický analytik Tatra banky Tibor Lörincz považuje z krátkodobého hľadiska za najefektívnejšie riešenie dať peniaze domácnostiam najviac zasiahnutým rastom cien. Zo strednodobého hľadiska je potom podľa neho potrebné výrazne investovať do energetiky, najmä zelenej. „Obnoviteľné zdroje sú dnes najlacnejším zdrojom energie, ich problémom je prerušovanie dodávky spôsobené počasím. Zároveň sú obnoviteľné zdroje úplne nezávislé od geopolitiky,“ vysvetľuje pre Pravdu.