Ruská ťažká ropa s názvom Ural, ktorú využíva aj slovenská dcéra MOL Slovnaft, sa totiž predáva v porovnaní so severomorskou ropnou zmesou Brent oveľa lacnejšie. Kým približne pred mesiacom inkasovala rafinéria 3,4 dolára za barel, dnes je to okolo 33,70 dolára.
Preto priemerná rafinérska marža spoločnosti MOL vyskočila v marci desaťnásobne v porovnaní s minuloročným priemerom.
Vysoké marže padli do oka aj súčasnému ministrovi práce Milanovi Krajniakovi (Sme rodina). Ten v koalícii hľadá zdroje na financovanie opatrení pre najviac ohrozené skupiny pre zdražovanie. Jednou z možností by mohlo byť zvýšenie daní. Vláda sa síce v programovom vyhlásení zaviazala nezvyšovať celkové daňové a odvodové zaťaženie, no monopoly by sa však podľa Krajniaka mohli viac zdaniť. „To ale neznamená, že nezdaníme viac nejaký monopol alebo nejaký Slovnaft, ktorý má zisk 30 eur na barel, a výmenou za to neznížime napríklad daňové zaťaženie rodín s deťmi,“ priblížil Krajniak.
Čítajte viac Vláda pripravila pomoc pre najslabších. Česko, Maďarsko, Poľsko či Nemecko však robia oveľa viac
Ekonóm Lukáš Kovanda z českej Trinity Bank hovorí, že by to rafinéria mala premietnuť aj do nižších cien na pumpách. „Rafinérske marže majú zvýšené kvôli tomu, že nakupujú lacnejšiu ruskú ropu a mali by to reflektovať v cenách pre konečných spotrebiteľov,“ tvrdí.
Slovnaft slová ministra Krajniaka nechce komentovať. Upozorňuje, že rafinérske marže sa za posledné tri roky pohybujú tesne nad nulou. V roku 2020 boli dokonca záporné a bratislavská rafinéria zaklincovala stratu na úrovni takmer 82 miliónov eur. Vyššia marža podľa hovorcu Slovnaftu Antona Molnára sama osebe nehovorí o tom, čo rafinéria zarobí. „Tento údaj napríklad neberie do úvahy, že rafinéria Slovnaft mala celý marec odstávky a prakticky išla na polovicu,“ povedal pre denník Pravda.
Lacno nakupuje, drahšie predáva
Molnár tiež upozorňuje, že rafinérska marža automaticky neznamená číslo, ktoré daná spoločnosť zarába. Nie sú v nej plno zohľadnené ďalšie náklady, napríklad za prepravu. Zároveň spochybňuje aj presnosť rafinérskej marže, ktorá sa podľa neho pohybuje v realite približne medzi 30 až 50 percentami.
Podľa hlavného ekonóma Trinity Bank Kovandu to je výsledok najmä toho, že MOL naďalej odoberá ruskú ropu Ural. Tá sa v porovnaní s ropnou zmesou Brent predáva s výraznou zľavou. „Napríklad indickým odberateľom obchodníci ponúkali koncom marca ropu Ural so zľavou zhruba 45 dolárov oproti svetovej cene ropy Brent, ktorá v tom čase stála okolo 110 dolárov za barel,“ pripomenul Kovanda. Maďarský ropný a plynárenský koncern MOL má štyri rafinérie a dva petrochemické závody v troch krajinách – Maďarsku, na Slovensku a v Chorvátsku.
Na rafinérskych maržiach zarábajú aj ďalšie rafinérie v strednej a vo východnej Európe, ale napríklad aj vo Fínsku. „Mimoriadne rafinérske marže poľskej PKN Orlen aj maďarského MOL signalizujú, že aspoň sčasti českí motoristi či dopravcovia v marci za pohonné hmoty platili úplne neštandardne viac, ako by zodpovedalo reálnym nákladom a bežným maržiam,“ myslí si Kovanda. Situácia je podľa neho rovnaká aj na Slovensku.
Ural sa aktuálne obchoduje takmer o 35 dolárov lacnejšie oproti severomorskej rope Brent. Slovnaft tvrdí, že zo súčasnej situácie už benefitujú aj všetci vodiči na Slovensku, keďže ceny palív a aj nafty sú bežne aj o 30 až 50 centov na liter nižšie ako v iných krajinách Európy. A to vrátane tých krajín, ktorých rafinérie spracovávajú vo výraznej miere rovnaké typy ropy ako rafinérie skupiny MOL.
Je to napríklad Fínsko, ktoré spracováva rovnakú ropu a ceny nafty sú tam na úrovni 2,253 eura. Údaje z Eurostatu zo začiatku apríla ukazujú, že krajiny, kde sa palivá vyrábajú prevažne z ropy Brent, majú ceny nafty vyššie. Hlbšie do vrecka si musia siahnuť aj vodiči v Nemecku, Holandsku či Taliansku, kde rafinérie tiež spracovávajú ruskú ropu.
Najlacnejšie v okolitých krajinách sa tankuje v Maďarsku, kde vláda Viktora Orbána zastropovala ceny už vlani 15. novembra na hranici 480 forintov (približne 1,422 eura) za liter pre benzín i naftu. Proti rastúcim cenám zakročila aj vláda v Poľsku, kde znížili daň z pridanej hodnoty pre pohonné hmoty z 23 na 8 percent, takže naftu tankujú v prepočte za 1,606 eura.
Nafta doháňa benzín
Ceny nafty na slovenských čerpacích staniciach prvýkrát oficiálne prekročili hranicu 1,70 eura za liter. Podľa údajov Štatistického úradu sa v trinástom tohtoročnom týždni ceny nafty vyšplhali až na 1,725 eura za liter. Pomaly sa tak cena nafty doťahuje na cenu 95-oktánového benzínu, ktorý sa predával za priemernú cenu 1,758 eura.
V medziročnom porovnaní si za benzín a naftu slovenskí vodiči výrazne priplácajú. Benzín 95 je drahší zhruba o 30 percent ako vlani a benzín 98 o štvrtinu. Najvýraznejší medziročný rast však zaznamenáva nafta, ktorá je až o 47 percent drahšia ako vlani.
V okolitých krajinách pritom už vidno, že cena nafty je vyššia ako cena benzínu. Aktuálne sa na slovenských pumpách pohybuje cena benzínu od 1,705 do 1,749 eura a liter nafty od 1,694 do 1,719 eura.
Podľa analytika Stanislava Pánisa z J&T banky možno očakávať čoskoro na Slovensku rovnaký scenár. „Predpokladáme, že ceny palív by mali už vzhľadom na ostatný vývoj cien ropy na trhoch klesať, no nafta bude padať zrejme pomalšie ako benzín a takto by sa mohla dostať nad jeho úroveň,“ domnieva sa. Ako ďalej vysvetľuje, tak ceny nafty rastú rýchlejšie ako benzín hneď z niekoľkých dôvodov. Je za tým silný dopyt po nafte, obmedzovanie výroby a predaja nafty a v neposlednom rade chabé zásoby nafty v Európe.
Dopyt po nafte vo svete dynamicky rastie. Dokonca rýchlejšie ako po benzíne a už v závere vlaňajška sa dostal na rekordné úrovne. Nafta sa masívne využíva v mnohých sférach ekonomiky. Od bežných naftových automobilov cez ťažké stavebné stroje až po veľké zaoceánske nákladné lode, ktoré prepravujú tovar medzi kontinentmi.
Druhým dôvodom je obmedzovanie výroby nafty, za čo môžu vysoké ceny plynu. To spôsobilo, že zásoby nafty v Európe klesali a vojna na Ukrajine tento stav ešte zhoršila. Podľa Pánisa situáciu zhoršoval aj fakt, že Európa z Ruska okrem ropy a nafty dováža aj mnohé ďalšie polospracované deriváty na výrobu nafty.
Ich akútny nedostatok znamenal obmedzovanie výroby a predaja nafty. „Veľkí ropní obchodníci dokonca už špekulujú, že ak sa situácia nezlepší, mnohé krajiny by mohli pristúpiť už budúci mesiac k obmedzeniu predaja nafty, čo jej ceny vytlačí do ešte väčších výšin na historické rekordy,“ dodal Pánis.