„Mám v pláne si čo najrýchlejšie nájsť nových zákazníkov v zahraničí a odísť z Ruska s peniazmi, čo som si šetril na prvú splátku,“ dodáva 31-ročný dizajnér. „Mám strach. Polícia zatýka ľudí za to, že sa odvážili prehovoriť proti ‚straníckej línii‘. Hanbím sa, aj keď som tých, ktorí sú pri moci, nevolil,“ dodal.
Rovnako ako v prípade ďalších ľudí, s ktorými BBC hovorila, nie je jeho plné meno uvedené kvôli osobnej bezpečnosti. Tiež niektoré krstné mená boli z tohto dôvodu zmenené.
Sankcie, ktoré boli uvalené na Rusko, sú označované za ekonomickú vojnu. Ich cieľom je izolovať krajinu a vyvolať v nej hlbokú recesiu. Západní predstavitelia dúfajú, že tieto bezprecedentné opatrenia prinútia Kremeľ k zmene myslenia. Zatiaľ ale sankcie narušujú život predovšetkým obyčajným Rusom, ktorí sledujú, ako sa im ich úspory roztápajú pred očami.
Sankcie proti niektorým ruským bankám zahŕňajú ich odrezanie od platobných kariet Visa a Mastercard a následne aj od Apple Pay a Google Pay. Tridsaťpäťročná moskovská projektová manažérka Darja povedala, že kvôli tomu nemôže používať metro.
„Vždy platím telefónom, ale jednoducho to nefungovalo. Rovnaký problém malo aj niekoľko ďalších ľudí. Ukázalo sa, že turnikety prevádzkuje banka VTB, na ktorú sa vzťahujú sankcie, a nemôže prijímať Google Pay a Apple Pay. Musela som si namiesto toho kúpiť kartu do metra,“ dodala s tým, že z rovnakého dôvodu nemohla zaplatiť v obchode.
Čítajte viac Nájazdy ľudí na banky, pád rubľa a rastúca inflácia. Rusko už pociťuje tvrdosť ekonomických sankcií
Sankcie ustojíme, tvrdí Kremeľ
V pondelok Rusko v reakcii na sankcie viac ako zdvojnásobilo úrokovú sadzbu na 20 percent po tom, čo rubeľ klesol na novú rekordne nízku úroveň. Burza zostala zatvorená kvôli obavám z masívneho výpredaja akcií.
Kremeľ tvrdí, že má dostatok zdrojov, aby sankcie ustál, ale to je sporné. Cez víkend centrálna banka vyzvala obyvateľov, aby zostali pokojní v obavách z návalu ľudí snažiacich sa hromadne vybrať svoje peniaze.
„Nie sú žiadne doláre, žiadne ruble – nič! No, ruble vlastne sú, ale tie ma nezaujímajú,“ povedal dvadsaťročný Anton stojaci v rade pred moskovským bankomatom. „Neviem, čo mám robiť. Mám strach, že sa meníme v Severnú Kóreu alebo Irán,“ dodal.
Nákup zahraničnej meny stojí Rusov asi o polovicu viac ako pred týždňom – pokiaľ ju vôbec zoženú. Na začiatku roku 2022 sa jeden dolár predával zhruba za 75 rubľov a euro za 80 rubľov. Vojna však pomohla stanoviť nové rekordy – v pondelok sa dolár v jednej chvíli dostal na 113 rubľov a euro na 127.
Dolár je pre Rusov citlivou vecou
Pre Rusov je kurz rubľa voči doláru dlhodobo citlivou záležitosťou. V deväťdesiatych rokoch po rozpade Sovietskeho zväzu bol dolár jedinou tvrdou menou, v ktorej Rusi uchovávali svoje úspory – a najbezpečnejšie miesto, kam ich uložiť, bolo v matraci.
Keď vláda prezidenta Borisa Jeľcina v roku 1998 nedokázala splácať svoje dlžné záväzky, pocítili zadosťučinenie tí, ktorí spali na svojich peniazoch.
V nasledujúcom desaťročiach však rôzne opatrenia centrálnej banky pomohli v Rusoch znovu prebudiť vieru a dôveru v rubeľ. Vklady uložené v ruskej mene začali rásť a rovnako tak rástol objem peňazí, ktoré Rusi investovali do akcií ruských spoločností. Avšak stále platí, že pri najmenšom náznaku neistoty bežia Rusi k najbližšiemu bankomatu vybrať doláre.
Úspory pod vankúšom
Akonáhle minulý týždeň na Ukrajine prepukla vojna, Rusi sa nahrnuli k bankomatom a spomenuli si na skúsenosti z predchádzajúcich kríz. Tridsiatnik Ilja práve dokončil splácanie hypotéky v Moskve. Hovorí, že sa „v dohľadnej dobe“ nemôže presťahovať.
„Keď sa začala operácia v Donbase, šiel som k bankomatu a vybral si v dolároch úspory, ktoré som mal v Sberbank. Teraz ich mám doslova pod vankúšom. Zvyšok úspor mám stále v bankách: polovicu v dolároch a zvyšok v rubľoch. Ak sa situácia zhorší, vyberiem všetky. Mám strach, pretože čakám vlnu lúpeží. Ale je to tak, ako to je,“ dodal.
Fotografie zverejnené na sociálnych sieťach ukazujú, ako sa v posledných dňoch tvoria dlhé rady pri bankomatoch a zmenárňach po celej krajine. Ľudia majú strach, že ich bankové karty prestanú fungovať alebo že bude obmedzený objem hotovosti, ktorú si môžu vybrať. Doláre a eurá sa začali míňať v priebehu niekoľkých hodín po invázii a odvtedy sú tieto meny vo veľmi obmedzenom množstve.
Míňa sa aj bežný tovar
Problém s hotovosťou sa netýka len Moskvy. Ľudia jazdia do provinčných miest v nádeji, že tam budú doláre alebo eurá dostupnejšie. Anonymný IT-špecialista na sociálnej sieti Telegram vytvoril program, ktorý autmaticky zisťuje, či sú v jednotlivých bankomatoch súkromné banky Tinkoff eurá alebo doláre, a ak áno, zdieľa s ďalšími používateľmi ich polohu.
Banky popierajú, že by mali nedostatok likvidných prostriedkov a analytici sa zhodujú, že nedostatok hotovosti v bankomatoch je skôr prejavom snahy zabrániť hromadnému vyberaniu peňazí. Kremeľ uviedol, že Rusko tieto najnovšie sankcie očakávalo a je na ne pripravené. Nedodal však, či vláda poskytne ruským podnikom pomoc, ako tomu bolo počas pandémie.
Avšak bežní Rusi, z ktorých mnohí získavajú informácie len zo štátom kontrolovanej televízie papagájujúcej vyhlásenie Kremľa, už čoskoro začnú vo svojom každodennom živote zaznamenávať rozdiely. Obyvatelia Moskvy už hlásia rady v niektorých obchodoch s potravinami, pretože ľudia nakupujú tovar, o ktorom si myslia, že ho bude nedostatok kvôli zvýšeniu cien alebo obchodným reštrikciám.
Ruské podniky by mohli nakoniec kvôli vplyvu sankcií skrátiť pracovný čas alebo zastaviť výrobu. Predpokladá sa, že okrem poklesu hodnoty úspor príde mnoho Rusov o prácu, pretože ekonomika bude odrezaná od finančných trhov na Západe.
V Rusoch to všetko vyvoláva spomienky na dobu, kedy prezident Vladimir Putin v roku 2014 anektoval Krym a ľudia stáli hodiny v radoch na hotovosť. Zmenárne museli narýchlo nakupovať nové päťmiestne kurzové tabuľky, pretože na tých starých už nebol priestor. Vtedy stál dolár bežne 30–35 rubľov, čo je v dnešnej dobe nepredstaviteľne nízka čiastka.