Výrazný prepad ruskej meny rubeľ, nájazdy ľudí na ruské banky s cieľom ochrániť svoje peniaze a rastúce obavy pred nastupujúcou infláciou. Rusko už na vlastnej koži pociťuje tvrdosť ekonomických sankcií, na ktorých sa Západ jednotne zhodol v reakcii na vojnu na Ukrajine.
Ešte minulý týždeň to vyzeralo tak, že sa členské štáty Európskej únie nebudú schopné dohodnúť na skutočne tvrdých sankciách proti ruskej agresii na Ukrajine. Potom stačilo vidieť v priamom prenose húževnatosť ukrajinskej armády, jej silnú podporu zo strany verejnosti či vyhrážky Putina jadrovými zbraňami a na stole sa hneď objavili sankcie, ktoré dokážu dostať Rusko do nepríjemných ekonomických problémov.
Čítajte viac Západ zvažuje stlačiť finančné jadrové tlačidlo. Z Ruska sa tak zo dňa na deň stane Severná Kórea
Medzi sankciami je napríklad opatrenie proti ruským oligarchom a ich rodinám, vylúčenie 70 percent ruských bánk z platobného systému SWIFT či zrejme najtvrdšie opatrenie, ktoré zmrazí devízové rezervy ruskej centrálnej banky. Na sklade by jej tak ostali zrejme len zlaté rezervy a čínske jüany.
Paralyzovať centrálnu banku svetovej veľmoci je bezprecedentné. Sledujeme tak situáciu, ktorá vo svetových finančných dejinách pravdepodobne nemá obdobu. Opatrenia namierené proti režimu v Rusku môžu priniesť silné turbulencie. „Pre ekonomiku to bude mať za následok slabý kurz rubľa, vysokú infláciu i výrazné zvýšenie úrokových sadzieb, čo môže viesť ku kolapsu úverovania,“ tvrdí pre Pravdu makroanalytik VÚB banky Michal Lehuta.
Odstrihnutie od devízových rezerv
Západ prišiel so zásadným opatrením. Zmrazením prichádza ruská centrálna banka o dve tretiny rezerv, ktorými mohla ovplyvňovať hodnotu meny. Už dlhodobo si Rusko buduje rozsiahle rezervy, ktoré by použilo v prípade núdze, keby sa rubeľ oslabil.
Na konci januára mala ruská centrálna banka devízové rezervy a aktíva v objeme 630 miliárd amerických dolárov. Tieto aktíva boli vo forme dolárov, eur, britskej libry či čínskeho jüanu. Súčasťou týchto rezerv sú aj zásoby zlata, ktoré sú v objeme vyše 2 300 ton a sú piate najväčšie na svete. Ich hodnota predstavuje 140 miliárd dolárov. Všetky zásoby zlata si držia Rusi v krajine. V praxi však Západ môže zmraziť maximálne len zhruba dve tretiny všetkých rezerv.
Podľa ekonóma Lukáša Kovandu z Trinity bank je to práve tá časť rezerv, ktorú ruská centrálna banka drží v dolároch, eurách a potenciálne ďalších menách spojencov Západu, ako je japonský jen. Sankciám tak podľa neho unikne tá časť rezerv, ktorú má ruská centrálna banka v čínskej mene, a tiež podstatná časť rezerv, ktoré drží v zlate.
Toľko nazhromaždených peňazí a aktív malo Rusko pre prípad núdze, keby sa oslabil rubeľ. Centrálna banka za tieto zahraničné meny mohla kupovať práve ruskú menu, čím by posilnila jeho hodnotu. Tá by sa ďalej neprepadávala a ruská mena by si ju udržala.
Zmrazením časti týchto rezerv by ruskej centrálnej banke spôsobili obrovské problémy, pretože by nemohla do veľkej miery zastabilizovať prepad rubľa. Čím väčší prepad rubľa, tým väčšia strata hodnoty ruskej meny, tým viac by to pocítili bežní ľudia stratou jeho kúpnej hodnoty. Bežní ľudia už reagujú na tento vývoj masívnym výberom úspor v cudzej mene, aby predišli ich znehodnoteniu pádom rubľa. Rovnako vyberajú domácu menu pred obavami z kolapsu bezhotovostného platobného styku.
Ekonóm Martin Hudcovský z Ekonomickej univerzity v Bratislave upozorňuje, že bankový sektor dokáže efektívne fungovať len vtedy, ak ľudia veria, že sa bez problémov môžu dostať k svojim úsporám. „A to aktuálne nie je prípad Ruska, tá dôvera je veľmi naštrbená,“ tvrdí pre Pravdu. Ako ďalej približuje, pravdepodobne sa v Rusku obmedzí výber peňazí z bánk a bankomatov. Dochádza totiž k takzvaným nájazdom na banku, keď sa ľudia snažia z bankomatov vybrať hotovosť. V takejto situácii banky bez intervencie položia bankový sektor na kolená. Padajúci rubeľ tiež spôsobí, že všetok dovezený tovar zo zahraničia sa násobne predraží.
V pondelok doobeda sa hodnota rubľa oproti doláru prepadla takmer o 30 percent. Kým pred víkendom jeden dolár stál približne 84 rubľov, v pondelok ráno klesol na 118 rubľov. Neskôr popoludní sa jeho prepad trochu zvrátil a stál 103 rubľov. Ruská centrálna banka v reakcii na pád rubľa zdvihla úrokovú kľúčovú sadzbu z 9,5 percenta na 20 percent. Chce tým zabrániť ďalšiemu oslabovaniu rubľa a vysokej inflácii.
Západ môže ešte pritvrdiť
Európa si nechala pootvorené zadné vrátka. Odstrihnutie ruských bánk od platobného systému SWIFT totiž nezahŕňa tretiu najväčšiu ruskú banku Gazprombank, ktorá sa primárne špecializuje na obchod s ropou, so zemným plynom, takže za dodávky týchto komodít je stále možné platiť. Európa dováža z Ruska tretinu dodávok zemného plynu.
„Ďalším dielikom k masívnemu rozvratu ruského finančného a bankového systému by tak bolo kompletné vyradenie všetkých bánk, keď by za dodávky plynu a ropy nebolo možné cez SWIFT zaplatiť,“ tvrdí Martin Hudcovský. Alternatívy síce existujú, ale sú neporovnateľne menšie.