Najnovšia makroekonomická prognóza Inštitútu finančnej politiky (IFP) predpovedá, že inflácia v tomto roku prudko vyskočí. V priemere za celý rok ceny podľa ich odhadov stúpnu o 6 %.
Hlavným dôvodom je podľa analytikov výrazné zvýšenie cien energií pre domácnosti regulačným úradom v januári, ktoré reagovalo na vysoké ceny energetických komodít v minulom roku. Nárast ceny energií a poľnohospodárskych komodít sa zároveň podľa IFP výrazne premietne do cien potravín. Vyššie ceny vstupov potiahnu v menšej miere aj ceny ostatných tovarov a služieb.
Čítajte viac Zlato, bitcoin, ETF fond alebo akcie? Osobne verím najviac akciám, hovorí expert na financie Vlček
Rast miezd
Ako ďalej na štvrtkovej tlačovej konferencii povedal štátny tajomník rezortu financií Marcel Klimek, rast miezd bude predbiehať rast inflácie. Reálny rast miezd bude v tomto roku podľa prognózy na úrovni 0,6 %, pričom nominálne mzdy porastú o 6,7 %, kým inflácia „iba“ o 6 %. „To znamená, že životná úroveň v priemere vzrastie o 0,6 %, neklesne,“ povedal Klimek.
Zároveň však dodal, že toto nie je pravdou pre každý jeden prípad. Špeciálne postavenie má napríklad centrálna banka, ktorá má ako svoju hlavnú úlohu aj cenovú stabilitu. No prijatím eura sme prijali aj spoločnú menovú politiku. „Z toho teda vyplýva, že riešiť infláciu ako takú nevieme, môžeme sa pozerať na jej dopady,“ pokračoval Klimek.
Ako riešiť dopady inflácie
Plošné riešenia majú podľa neho veľmi limitovaný dopad, pretože sa rozpúšťajú v dvoch skupinách, ako napríklad pri diskusii o znižovaní DPH. Dopad by sa čiastočne podľa Klimeka rozpustil v dodávateľských reťazcoch a čiastočne v tom, že ten efekt by bol rovnaký pre vysokopríjmových ako aj pre nízkopríjmových. „Z nášho pohľadu má zmysel cielená adresná politika, a preto napríklad k energiám už vláda rokovala a prijala koncept prvých adresných pomocí,“ skonštatoval Klimek.
Napríklad v prípade poklesu DPH na potraviny z 20 % na 10 % by to podľa riaditeľa IFP Juraja Valachyho znamenalo sumu zhruba 400 mil. eur ročne. „Ide o veľkú sumu s trvalým výpadkom,“ myslí si Valachy. Hneď by sa Slovensku zhoršil podľa neho štrukturálny deficit, ak by sme neprijali aj nejaké kompenzačné opatrenia. „Do budúcna by to nebolo dobré,“ povedal Valachy. Lepšie sú podľa neho cielené opatrenia pre ľudí, ktorí vysokými cenami trpia.