Ministerstvo tým chce dosiahnuť, aby sa dlžníci ľahšie zaradili na trh práce. Zároveň tak budú môcť splatiť svoje záväzky s tým, že im aj po exekúcii zostanú peniaze na dôstojný život a potreby rodiny.
Nová situácia ovplyvní tisíce ľudí. Ako napríklad 63-ročnú ženu, ktorá vymáhala 4 300 eur od manželského páru za nájom. Keďže manžel z páru umrel, dlh mala splácať len jeho manželka – spoludlžníčka. Keďže už mala finančné problémy, splácala iba malé sumy. Po nových zmenách sa môže stať, že majiteľka bytu neuvidí nič, keďže sa ochrana jej dlžníčky zvýši. Podobných prípadov je na Slovensku mnoho.
Čítajte viac Krajniakov tajomník o reforme dôchodkov: Vyššie odvody pre bohatých je zahraničný trend. Chcú to aj oni
Súčasný Kolíkovej návrh sa však nepozdáva exekútorom. Tvrdia, že to môže ohroziť schopnosť ľudí splácať svoje dlhy. Nižšie zrážky z výplaty tiež podľa nich znevýhodnia sociálne najslabšie skupiny ľudí, ktorí na vymáhané peniaze čakajú. „Ide napríklad o mamičky čakajúce na výživné, obete trestných činov domáhajúce sa náhrady škôd či dôchodcov, ktorí v dobrej viere požičali niekomu peniaze,” hovorí Stanislava Kolesárová zo Slovenskej komory exekútorov (SKE).
Ku kritike sa pridáva aj advokát Ján Bučko z advokátskej kancelárie Staněk Vetrák & Partneri. Podľa jeho slov avizované zmeny zhoršujú postavenie ľudí, ktorí si od dlžníkov peniaze vymáhajú. Na druhej stane však zlepšujú postavenie dlžníkov, a to najviac tých, ktorí majú vyživovacie povinnosti a nachádzajú sa v zlej životnej situácii. „Do popredia sa teda dostal najmä solidárny prístup k dlžníkom, no netreba zabúdať ani na práva veriteľov,” hovorí.
Šéf personálnej a mzdovej agentúry Elanor Ivan Zizič však návrh rezortu ministerstva spravodlivosti hodnotí pozitívne. „Vítam prístup k zvýšeniu limitu stabilného príjmu na úkor zníženia hodnoty zrážky zo mzdy. Je to jednoznačne proľudský krok, ktorý sa mal udiať už dávno,” hovorí Zizič. Pripomína, že obdobná situácia sa bude týkať nielen miezd, ale aj dôchodkov, čo je takisto pozitívne.
Kolíková chce zvýšiť limit
Podľa návrhu chce rezort spravodlivosti zvýšiť základnú sumu, ktorá musí dlžníkovi pri exekúcii zostať zo mzdy či z iných príjmov. Od septembra tohto roka by tak dlžníkovi mala na účte zostať suma na úrovni 140 percent životného minima. Keďže sa výška životného minima v júli menila, chránená suma bude vo výške 305,28 eura. V súčasnosti exekútori musia ľuďom na účte nechať len sumu životného minima 218,06 eura mesačne.
Podľa Kolíkovej ministerstva má táto zmena motivovať dlžníka pracovať a splatiť dlh svojim veriteľom. „Sekundárnym cieľom je aj dosiahnutie uspokojenia tých pohľadávok, ktoré by inak boli nedobytné z dôvodu, že povinný nemá majetok a nechce sa zamestnať aj napriek tomu, že môže, práve pre obavy z vysokých exekučných zrážok zo mzdy,” dôvodí ministerstvo spravodlivosti. Ľuďom zároveň zostane viac peňazí na domácnosť.
Dlžníkom sa v súčasnosti často ani neoplatí pracovať, pretože veľkú časť výplaty im zoberie exekútor. Treba však dodať, že zvýšením limitu zrážok zo mzdy sa nezníži samotná dlžná suma. Práve naopak, celkový čas splácania dlhu sa predĺži a konečná suma sa tak môže aj zvýšiť napríklad o ďalšie úroky z omeškania. Tie sú podľa Bučka pri včasnom alebo rýchlejšom splácaní dlhov eliminovateľné.
Ľuďom v problémoch zostane ešte viac peňazí v prípade, ak sa napríklad starajú o dieťa. Do základnej sumy, ktorá je pred exekúciou chránená, sa totiž ešte pripočíta 25 percent zo sumy 305,28 eura. V praxi tak musí dlžníkovi okrem základnej sumy zostať aj zhruba 76 eur na každú vyživovanú osobu. Okrem dieťaťa to môže byť napríklad aj manžel či manželka, ktorí v čistom zarábajú menej ako 80 percent priemernej mzdy.
Dlžníkovi zostane viac peňazí
Ako by to mohlo vyzerať v praxi? Ak ide napríklad o slobodného rodiča s dvomi deťmi, ktorý zarába 400 eur v čistom za mesiac, exekútor mu nebude môcť z výplaty zobrať ani jedno euro. Keby sa staral iba o jedno dieťa a mal rovnakú výplatu ako v prvom prípade, musí mu na účte zostať aspoň 393,87 eura. Exekútor tak môže strhnúť len niečo vyše šiestich eur mesačne. Menej tak dostane veriteľ, ktorému rodič dlhuje peniaze.
Kolesárová pripomína, že na peniaze od dlžníkov môže čakať matka vo forme výživného či obeť trestného činu, ktorá čaká na odškodnenie od násilníka. „Tieto skupiny ľudí sa vďaka ďalšiemu opatreniu vlády v prospech dlžníkov dostanú k svojim peniazom neskôr, prípadne ich za dlžníkov v niektorých prípadoch bude musieť uhradiť štát,” tvrdí exekútorka. Dodala, že to pocíti aj Sociálna poisťovňa či zdravotné poisťovne, ktoré si vymáhajú odvody.
Po novom sa tiež pri exekúcii nebude prihliadať na to, o aký druh dlhu vlastne ide. To v praxi znamená, že nikoho nebude zaujímať, či sa vymáha výživné, nesplatená herná konzola, alebo nebanková pôžička. „Týmto môže dôjsť k poškodeniu obzvlášť citlivých skupín veriteľov, akými sú napríklad aj mamičky dlhodobo čakajúce na nezaplatené výživné,” potvrdzuje tvrdenie exekútorov Bučko. Tieto prípady bude zrejme riešiť štát cez náhradné výživné.
Výhoda pre bohatého dlžníka?
Rezort spravodlivosti však hovorí, že cieľom je upraviť zrážky tak, aby suma, ktorá sa nesmie zraziť dlžníkovi, zohľadňovala aj výšku jeho mzdy. „Aby táto suma proporcionálne rástla s ohľadom na výšku mzdy povinného a tiež aby zohľadňovala vysoký rast životných nákladov alebo prípadné negatívne dosahy pandémie COVID-19 na finančnú stabilitu obyvateľstva,” zdôraznilo v návrhu ministerstvo.
Zizič sa s úmyslom rezortu stotožňuje. Podľa jeho slov sú aktuálne zrážky nastavené bez ohľadu na výšku príjmu, čo v niektorých okamihoch vyzerá „totálne devastačne s vysokou mierou potenciálu na obchádzanie pravidiel a podnecovanie využívania šedých zón”. Exekútori pripomínajú, že vďaka zmenám budú vo výhode lepšie zarábajúci ľudia s exekúciou. Vďaka nižším zrážkam im zostane viac peňazí pre vlastnú potrebu.
Návrh totiž počíta aj so zvýšením takzvanej zrážky bez obmedzenia. To je v podstate suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy dlžníka zrazí bez obmedzenia. Kým dnes je táto hranica nastavená na úrovni 150 percent životného minima, od septembra to bude až 80 percent priemernej mesačnej mzdy zamestnanca. Exekútori tak dnes môžu zobrať z výplaty všetko nad sumou 327,09 eura. Po novom sa hranica posunie až na 906,40 eura.
Exekútorská komora preto už rezortu navrhla kompromisné riešenie. To by malo zvýšiť ochranu dlžníkov a zároveň nezasiahne výrazne do ich schopnosti splácať dlh. Namiesto 150 percent navrhujú hranicu zvýšiť na 200 percent životného minima. V praxi by šlo o sumu niečo vyše 436 eur, zvyšok peňazí nad touto sumou by mohol strhnúť exekútor bez obmedzenia. Motiváciou pre občana v exekúcii by malo byť rýchlejšie, čiže aj lacnejšie splatenie svojich dlhov, dodala Kolesárová.
Dlh sa neodpúšťa, splácať sa bude dlhšie
Slovenská komora exekútorov vo svojom stanovisku tvrdí, že znížením zrážok zo mzdy vláda zároveň aj znižuje vymožiteľnosť práva na Slovensku. Advokát Ján Bučko z advokátskej kancelárie Staněk Vetrák & Partneri však oponuje, že novelou nariadenia neprichádza k zníženiu vymožiteľnosti dlhu. To v praxi znamená, že každý si môže nárokovať splatenie peňazí, ktoré mu niekto dlhuje, aj prostredníctvom exekúcie. Pravidlá sa v tomto smere vôbec nemenia. Ale keďže štát mení limit zrážok, predĺži sa doba, v ktorej bude dlh splatený. Vymožiteľnosť práva by tým však v pravom zmysle slova nemala byť dotknutá.
Čo sa bude meniť v exekúciách?
- Zvyšuje sa základná suma, ktorá sa nesmie pri exekúcii zrážkami zo mzdy alebo z iných príjmov zraziť dlžníkovi, a to z pôvodných 100 % na 140 % životného minima (305,28 eura).
- Do tejto základnej sumy patrí suma zodpovedajúca 25 % základnej sumy (76,32 eura) pre každú osobu vyživovanú dlžníkom.
- Za vyživovanú osobu sa považuje napríklad dieťa alebo manželka, resp. manžel, ktorí majú samostatný čistý príjem nižší ako 80 % priemernej mesačnej mzdy.
- V prípade, ak má dlžník manžela s príjmom vyšším, ako je 80 % priemernej mesačnej mzdy, do základnej sumy sa nezapočítava suma zodpovedajúca 25 % základnej sumy.
- Zároveň sa zvyšuje suma, nad ktorou sa zvyšok čistej mzdy zrazí bez obmedzenia. Limit stúpne z pôvodných 150 % životného minima (327,09 eura) na 80 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca (906,40 za rok 2020).
Príklad: Domácnosť s jedným dlžníkom a dvoma vyživovanými deťmi s čistým príjmom 400 eur mesačne, exekútor mu nechá celý čistý príjem. Domácnosť s jedným dlžníkom a jednou vyživovanou osobou s príjmom 400 eur po vykonaní zrážky zo mzdy bude mať príjem vo výške 393,87 eura.