Trend smerom nadol pokračuje a ľudia si tak nové pôžičky vo finančných domoch vybavia zase o niečo výhodnejšie. Pokračujúci pokles nezastavila ani pandémia.
Natíska sa otázka, či cena hypoték môže ísť ešte nižšie. „Môže. Už dlho počúvame, že nižšie sa už ísť nedá, a napriek tomu nás banky prekvapujú čoraz nižšími sadzbami,“ hovorí pre Pravdu Pavel Škriniar z Ekonomickej univerzity.
Hranicu pod jedným percentom prelomili úvery ešte vlani v novembri a odvtedy stále klesajú. Kam až môžu klesnúť? „Pri pohľade na aktuálne ponuky niektorých, či už menších, alebo väčších, bánk vidieť, že je tu priestor na pokles priemerných úrokových sadzieb,“ hovorí odborník na financie Ivan Kahanec zo spoločnosti Brokeria. Stlačiť ešte viac dole by ich mohol súboj finančných domov o nových klientov.
Čítajte viac Masívne zdražovanie energií. Ceny elektriny stúpajú do výšin, štát „naplno pracuje“ na náprave, čo môže urobiť?
Klesajúce sadzby umožňujú ľuďom získať pri rovnakej výplate vyšší úver. Napríklad kým pri 1,29 percenta je splátka 100-tisícovej hypotéky 350 eur, rovnakou sumou pri sadzbe 0,89 percenta je možné splácať o 11-tisíc vyššiu pôžičku, ilustruje na príklade Škriniar.
Slovensko si v súčasnosti užíva tretie najlacnejšie hypotéky v eurozóne. Nižšie ich majú už iba Fíni a Portugalci. Aj keď je požičiavanie extrémne lacné, na druhej strane zase rastú ceny bývania veľmi rýchlym tempom. Tak sa z drvivej časti stiera pozitívny efekt lacných hypoték.
Môžu ísť ešte nižšie?
Analytik Matej Bašták zo Slovenskej sporiteľne si, naopak, myslí, že úroky už zrejme nižšie nepôjdu. „Na výraznejší pokles sadzieb v prípade nových hypoték už priestor nie je. Aj nedávno zverejnené finančné výsledky bánk dokazujú, že pokles úrokových výnosov z úverov pokračuje razantným tempom aj napriek solídnemu rastu úverov,“ tvrdí pre denník Pravda. Podľa neho sú zisky finančných domov pod tlakom. Navyše očakáva, že kľúčové sadzby začne v horizonte niekoľkých rokov dvíhať Európska centrálna banka (ECB). Od nej sa do veľkej miery odvíjajú aj úroky v členských štátoch krajín platiacich eurom.
Analytik FinGo.sk František Burda na druhej strane zase tvrdí, že nedôjde ani k zvyšovaniu úrokov. „Úrokové sadzby sú stále rekordne nízko a ECB zatiaľ nevydala žiadny komentár, ktorým by naznačila zmenu svojej politiky. Úrokové sadzby ECB sú stále záporné a zotavenie ekonomiky najnovšie ohrozuje mutácia delty. Aj naďalej preto môžeme očakávať život s nízkymi úrokovými sadzbami v ekonomike,“ tvrdí. Ani Kahanec si nemyslí, že by úroky mali ísť hore. „Skôr môžeme očakávať jemné korekcie v ponukách smerom hore alebo dole,“ tvrdí.
Vedia si odborníci predstaviť, že ceny úrokov na hypotékach pôjdu ešte nižšie? „Hranica 0,7 percenta je dosiahnuteľná,“ tvrdí Burda. Vie si to predstaviť aj Kahanec. „Napríklad ak by dvojica najväčších hypotekárnych bánk znížila úrokové sadzby o ďalšie dve alebo aj tri desatiny, na úroveň okolo 0,60 percenta ročne,“ myslí si.
Nízke úroky sú výhodné pre klienta, ale znižujú zisky bankám. „Preto hľadajú priestor na optimalizáciu napríklad znižovaním počtu pobočiek či zvyšovaním iných poplatkov. Jedným zo spôsobov, ako dohnať výnosy, je aj krížový predaj iných produktov. K hypotéke tak zákazníkovi pribalia aj kreditnú kartu alebo poistenie či investovanie. V mnohých prípadoch však nejde o najvýhodnejšie riešenia pre klientov,“ upozorňuje Kahanec.
Pandémia? Ako keby nebola
Rovnako silné je aj požičiavanie si Slovákov na bývanie. V júni to bolo vyše 1,35 miliardy eur. Veľký objem z toho tvoria refinancované hypotéky, keď si ľudia zväčša znížia úrok na splátke a často aj zvýšia požičanú sumu.
Nové úvery na bývanie v prvom polroku 2021 dosiahli historické maximum aj napriek tomu, že je pandémia. Je to aj pre veľký záujem o nehnuteľnosti, ktorých je na trhu stále málo. „Pri poklese ponuky novopostavených bytov a pri historicky najnižších sadzbách je rast objemov úverov na bývanie prirodzeným výsledkom,“ hodnotí Bašták.
Za vysokým objemom úverov vidí Kahanec hlavne neustály rast cien bývania – až o desať percent každý rok. Zaujímavé, že v tomto smere mohla zohrať pandémia nečakanú úlohu. Lockdown nemusel mať až taký vplyv na sektor ekonomiky, kde ľudia pracujú za nadpriemerné platy. „Dokonca možno povedať, že pre mnohých bola pandémia dôvodom na kúpu prvého bývania alebo väčšieho bývania. Zamestnanci, ktorí pracujú z domu, totiž potrebujú viac priestoru doma, ako keď sa idú domov len vyspať. Ak boli v prenájme traja-štyria, tak zrazu nemali dostatok priestoru na toľko pracovní. A ľudia, ktorí mali napríklad dvojizbový byt, nemali vôbec podmienky na to, aby rodičia pracovali z home office a dieťa bolo na on-line vyučovaní,“ zamýšľa sa odborník z Brokerie s tým, že časť rastu ťahali tí, ktorí si zlepšovali bývanie a peniaze si požičali navýšením hypotéky.
„Okrem toho je bežné, že ak sused predal byt, tak ja zapýtam viac. Ak má predávajúci čas, respektíve nepotrebuje peniaze súrne, môže hoc aj s prehnanou cenou vyčkávať. Rastúce ceny nehnuteľností tak spôsobujú potrebu objemnejších hypoték,“ opisuje situáciu odborník na financie Škriniar.
Pravdou je aj to, že pandémia podľa ekonómov nezasiahla Slovensko tak zle, ako sa čakalo. Nezamestnanosť nevyskočila hore a mnohé firmy naďalej fungovali a vyrábali. Osobitnou kategóriou je realitný trh. Tu ako keby pandémia ani nebola. „Realitný trh akoby na pandémiu nereagoval. Ceny nehnuteľností aj napriek koronakríze rástli a keďže je ich nedostatok, ľudia ďalej očakávajú ich rast a sú ochotní ich kupovať aj za vyššie ceny. Zvlášť v dobe rekordne nízkych úrokov na hypotékach. Záujem o hypotéky teda aj naďalej trvá,“ hovorí Burda. Slovenský hypotekárny trh je tiež špecifický veľkým bojom o klienta. Banky sa predbiehajú v získaní nových zákazníkov a dlžníkov. To tiež tlačí úrokové sadzby dole. „Pri extrémne uvoľnenej menovej politike Európskej centrálnej banky sú tak úvery na bývanie pre Slovákov ľahko dostupné,“ uzaviera Bašták.