Firmy dávajú väčší dôraz na výkon a odpracované hodiny idú viac do úzadia. Aj takýto trend je možné v súčasnosti zaznamenať na trhu práce. Vidieť to môžeme napríklad pri administratívnych, obchodných, marketingových či IT zamestnancoch.
Podľa Nikol Richterovej z Profesie mnoho štúdií poukazuje tiež na to, že veľké množstvo zamestnancov zažíva veľkú dávku stresu a má viac povinností ako v minulosti. „Aj z tohto dôvodu sa snažia firmy často ľuďom prispôsobovať a nastavovať pracovný režim podľa potrieb,“ vysvetľuje. V súčasnosti tak sledujeme čoraz väčší dôraz na flexibilitu a viac voľna.
Čítajte viac Island testoval 4-dňový pracovný týždeň. Zamestnanci boli rovnako produktívni, ale aj šťastnejšíSystém štyri dni práce, tri dni voľna už skúšajú aj slovenské firmy či dokonca celé krajiny. Na Slovensku sa do toho pustila napríklad spoločnosť NN, ktorá sa zaoberá poisťovníctvom a správou investícií. Zaviedli ho ako voliteľný benefit pre zamestnancov od 1. januára 2021 so skúškou na pol roka. Pilotnú fázu vo firme analyzovali a následne vyhodnocovali jej prínosy. Ako nastavili v slovenskej firme pravidlá a aké sú výsledky po polroku?
Zamestnanec má na výber
V prvom rade je potrebné povedať, že v prípade NN ide o dobrovoľný model práce ako alternatíve k 5-dňovému režimu. „Každý zamestnanec si môže vybrať na základe svojich preferencií, v akom režime chce pracovať, pretože nie každému musí vyhovovať 4-dňový režim práce. Mnohí zamestnanci ostali aj pri práci v štandardnom 5-dňovom pracovnom režime,“ vysvetľuje pre denník Pravda Daniela Tomášková z NN.
Fungovanie firmy rozdelili s ohľadom na to, aby bola každý deň a v každom tíme zabezpečená kompletná agenda. To znamená, že časť ľudí pracuje od pondelka do štvrtka a časť od utorka do piatka. Dôležité je pripomenúť, že zamestnancom sa pracovná doba prechodom na 4-dňový pracovný týždeň neskracuje. Čo to znamená? Zamestnanci, ktorí si vybrali pracovať v 4-dňovom pracovnom režime musia naplniť denný pracovný fond času, čo je 9,7 hodín oproti 8,0 hodín denne. Tomášková pripomína, že chod firmy, agenda, klienti či obchodní partneri nesmú navonok pocítiť túto zmenu.
Nový model považujú za úspešný
V spoločnosti sa rozhodli posudzovať úspešnosť nového modelu práce podľa niekoľkých hlavných ukazovateľov. Patrí medzi ne ukazovateľ work-life balans v rámci zamestnaneckého prieskumu angažovanosti, fluktuácia, počet sťažností a plnenie celofiremných KPI (Key Performance Indicators – kľúčové ukazovatele výkonnosti). Pri týchto faktoroch majú stanovenú minimálnu úroveň, ktorá musí byť dosiahnutá. „Po zhodnotení polročného pilotu môžeme skonštatovať, že všetky spomínané parametre dosiahli žiaducu úroveň, a tak hodnotíme nový model práce ako úspešný,“ konštatuje Tomášková.
Vďaka internému zamestnaneckému prieskumu, ktorého sa zúčastnilo 65 percent ľudí, zistili, že 70 percent z nich považuje 4-dňový pracovný týždeň za dobrý krok pre celkový rozvoj spoločnosti. Z prieskumu ďalej vyplýva, že zamestnanci najviac ocenili work-life balans, duševnú pohodu, flexibilitu či viac voľného času. Tomášková dodáva, že popri tom organizovali workshopy pre manažérov, ktorí konštatovali celkové zlepšenie prioritizácie pracovných úloh a efektívne prehodnocovanie svojej účasti na poradách.
Čítajte viac Pracovať iba 4 dni v týždni ako chce Fico? Vykopáva otvorené dvere, na Slovensku to už fungujeKeďže 4-dňový pracovný týždeň nemal negatívny vplyv ani na efektivitu, ani na produktivitu zamestnancov, ani na kvalita servisu, rozhodli sa v NN pokračovať v 4-dňovom režime práce minimálne do konca tohto kalendárneho roka. „Koncom roka 2021 situáciu opätovne vyhodnotíme a na základe výsledkov zvážime ďalšie pokračovanie. Nejde len o samotný 4-dňový pracovný týždeň, ale aj o zmenu myslenia a celkovú zmenu firemnej kultúry. To všetko so sebou prináša nový štýl práce a väčšia flexibilita,“ uzatvára Tomášková.
Čo môžeme očakávať v budúcnosti?
Otázkou ostáva, čo môžeme v krátkej budúcnosti na trhu práce vo všeobecnosti očakávať. Podľa Richterovej z Profesie nič nenasvedčuje tomu, že potom, čo sa svet vráti komplet do normálu sa ľudia vrátia späť do kancelárii, ktoré budú navštevovať každý deň. „Zamestnanci budú mať viac voľnosti,“ myslí si a dodáva, že v súvislosti s týmto sa dnes diskutuje čoraz viac o úplne flexibilnej práci. To podľa nej znamená, že zamestnanci by už nemali vyhradený čas, kedy by pracovali, ale nočné typy by si mohli robiť svoju prácu v noci, iný zase skoro ráno, iný by sa zase pripojili okolo obeda. „Samozrejme, aj takýto model by sa dal napasovať iba na určitý typ povolaní,“ upozorňuje na záver.
Na druhej strane Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti pre denník Pravda vysvetľuje, že čo sa týka samotného pracovného času, ten je (nielen na Slovensku) dlhodobo vysoký. „Posledné výraznejšie zníženie bolo pri zrušení pracovných sobôt, potom už iba mierne cez zvyšovanie dovoleniek či zväčšovaní štátnych sviatkov,“ tvrdí. „Zároveň zvyšovaním robotizácie sa znižuje množstvo potrebnej práce, takže znižovanie pracovného času nás, našťastie, čaká,“ myslí si Páleník.