Veľa stresu, vyhorenie, zdravotné problémy a ťažká cesta nájsť rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. To je len hŕstka problémov, s ktorými sa stretáva množstvo zamestnancov. Tieto problémy sa stávajú čoraz naliehavejšími, pretože správy o vyhorení medzi zamestnancami na celom svete sa zvýšili po viac ako roku stresu spôsobeného pandémiou a zhoršením duševného zdravia. Firmy hľadajú nové možnosti, ako udržať svojich ľudí produktívnych a pritom šťastných a zdravých.
Čítajte viac Banka predbehla Kollára. Ukázala prvý projekt, v ktorom ide stavať stovky lacných nájomných bytov
To, ako z toho von, nám môže priblížiť najnovší experiment z Islandu. Niekoľko rozsiahlych skúšok štvordňového pracovného týždňa na Islande priniesli v záverečnej štúdii dve dôležité zistenia. Prvým je, že aj napriek tomu, že sa ich pracovný týždeň skrátil zo 40 hodín týždenne na 35 alebo 36 hodín týždenne bez zníženia platov, tak ich produktivita zostala rovnaká, dokonca sa v niektorých prípadov mierne zvýšila. Kvalita poskytovaných služieb zostala taktiež nezmenená. Tieto zistenia vedci nazvali „priekopnícke dôkazy o účinnosti skrátenia pracovného času.“
Druhým zistením je podľa štúdie to, že kratší pracovný týždeň sa prejavil na zvýšení blahobytu zamestnancov medzi rôznymi ukazovateľmi, od stresu a vyhorenia až po rovnováhu medzi osobným a pracovným životom.
Ako experiment prebiehal?
Experimenty so skrátením práce sa uskutočnili v rokoch 2014 až 2021a boli iniciované mestskou radou v Reykjavíku a islandskou vládou v reakcii na požiadavky odborových zväzov a organizácií občianskej spoločnosti týkajúce sa kratších pracovných týždňov.
Prvý pokus sa uskutočnil v hlavnom meste Reykjavík od roku 2014 do roku 2019. V tomto období bolo zamestnancom v odvetví starostlivosti o deti a stredísk služieb znížený pracovný čas zo 40 hodín na 35 hodín týždenne. Potom sa zoznam rozšíril o zamestnancov v kancelárii starostu a domovoch starostlivosti.
V druhom prípade, ktorý sa uskutočnil v rokoch 2017 až 2021, došlo k zníženiu pracovného času pre 440 štátnych zamestnancov z niekoľkých vládnych inštitúcií.
Výsledky experimentu pochádzali zo širokej škále pracovísk. Od úradov, predškolských zariadení, poskytovateľov sociálnych služieb a nemocníc.
Zistenia z experimentu priniesli v nedeľu Asociácia pre udržateľnú demokraciu (ALDA) na Islande spolu s Autonomy, organizáciou so sídlom vo Veľkej Británii, ktorá sa venuje výskumu budúcnosti práce a ekonomickému plánovaniu a je dlhoročným zástancom štvordňových týždňov
Čo na to odborníci?
Poprední vedci dospeli k záveru, že pozitívne účinky kratšieho pracovného týždňa na Islande boli zaznamenané na strane zamestnancov ako aj zamestnávateľov. Výskumný pracovník z Alda Gudmundur Haraldsson pre BBC uviedol, že „cesta Islandu po kratšom pracovnom týždni nám hovorí, že v modernej dobe je možné nielen pracovať menej, ale je možné vykonať aj progresívne zmeny.“
Čítajte viac Mizivé mzdy, 24-hodín na nohách a zavalené prácou. Správa odhaľuje pozadie opatrovateliek v Rakúsku
Podľa emeritného profesora na Stanforskej univerzite Johna Pancevala, ktorý skúma vzťah medzi dĺžkou pracovnej doby a produktivitou, sú otázky rovnováhy medzi pracovným a osobným životom pre ľudí veľmi blízke. Aj keď výsledky z islandského experimentu zatiaľ nepozná, tak štúdie podľa neho ukazujú, že zamestnanci dosahujú horších výsledkov, keď nemajú dostatok odpočinku, povedal pre The Washington Post.
Nikola Richterová z Profesie pre denník Pravda vysvetľuje, že čo sa týka 4-dňového pracovného času, po krátkej prestávke v roku 2020, kedy svet šokovala korona, sa opäť o tomto štýle práce hovorí čoraz častejšie. Podľa nej je dobré, že máme možnosť sledovať skúšanie noviniek. „Ide o dôkaz, že firmy reagujú na nové trendy a snažia sa dosiahnuť vyššiu spokojnosť ľudí, čo je veľmi dôležité,“ vysvetľuje. „Dnes musíme priznať, že 4-dňový pracovný týždeň nepríde zo dňa na deň, môžeme však sledovať, že aj v dôsledku koronakrízy a stále viac komunikovanému duševnému zdraviu ľudí, sa trh práce začal viac venovať spokojnosti ľudí,“ dodáva.
Pridajú sa ďalšie vlády?
„Tento svetovo najväčší experiment so skrátením pracovného času vo verejnom sektore priniesol drvivý úspech,“ hodnotí pre americký denník riaditeľ výskumu v inštitúcii s názvom Autonomy Will Stronge a dodáva, že poslúži ako medzník pre ostatné verejné orgány. „Ukazuje to, že verejný sektor je zrelý na to, aby bol priekopníkom kratších pracovných týždňov. Možno to bude poučenie aj pre iné vlády,“ dodal.
Island nie je jedinou vládou na svete, ktorá testovala koncepciu štvordňového týždňa.
V máji 2021 španielska vláda schválila plány na trojročný pilotný program a podľa denníka The Guardian sa zaviazala poskytnúť 50 miliónov eur na podporu podnikom pri realizácii týchto plánov.