Sociálnymi systémami prepadajú samoživiteľky aj živnostníci. Dôjde k zmene?

Pandemická OČR-ka a PN-ka, kurzarbeit či zopár stoviek eur pre živnostníkov. Až 24 z 27 členských štátov Európskej únie muselo z dôvodu koronapandémie zmeniť či rozšíriť svoj systém sociálnej pomoci. Vo väčšine prípadov ním však aj napriek hrdinským výkrikom vlád stále prepadáva vysoké percento ľudí. A to vrátane žien samoživiteliek, mladých, ale aj samostatne zárobkovo činných.

, 15.04.2021 06:00
5

Kde sa teda stala chyba? Ešte v novembri 2019 prišla Rada Európskej únie s Odporúčaním o prístupe k sociálnej ochrane – kľúčovým elementom Európskeho piliera sociálnych práv. Ten mal zabezpečiť novelizáciu systémov v jednotlivých krajinách. A to tak, aby mali všetci – zamestnanci, ale aj živnostníci – rovnaký prístup k sociálnej podpore v prípade potreby. Štáty dostali 18 mesiacov na zavedenie odporúčaní Bruselu do svojej legislatívy. Čas tak majú ešte do konca mája.

Podľa európskych odborárov sa však zatiaľ veľa nezmenilo a stav, do ktorého nás dohnala pandémia, je toho len dôkazom. „Systém sociálnej pomoci v Európe zaostáva za vývojom ekonomiky už niekoľko dekád a koronakríza len ukázala obrovské nedostatky, ktoré sa za ten čas vytvorili,“ hovorí Liina Carrová, tajomníčka Európskej odborovej konfederácie (ETUC). Komisia má pritom zhodnotiť progres jednotlivých členských štátov už v novembri 2022.

žena, dieťa Čítajte viac Bieda ohrozuje najmä ženy

Situácia nie je optimistická ani v prípade Slovenska. To sa svojím sociálnym systémom a dodatočným rozšírením schém pomoci zaradilo medzi zlatý stred. Ani to však často nestačí. U ľudí, čo sa prepadli cez sito štátnej schémy pomoci, možno očakávať negatívne sociálne dôsledky, upozorňuje hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Martina Némethová. „Strata príjmu bude mať aj po skončení koronakrízy negatívny vplyv na ich život, ako aj na systém sociálnej pomoci, na ktorý sa budú musieť obracať, keďže veľká skupina z nich sa môže prepadnúť do hmotnej núdze,“ hovorí.

Chystá Slovensko popandemické úpravy sociálnej pomoci? To, či nakoniec okrem očakávaných noviniek v dôchodkovom systéme či zavedenia elektronického potvrdzovania práceneschopnosti príde aj k väčším zmenám v sociálnej oblasti, ministerstvo práce zatiaľ špecifikovať nechce. "V tomto období sa vytvára nové Programové vyhlásenie vlády a ešte nie sú známe záväzky, ktoré budú z neho vyplývať,“ povedala hovorkyňa rezortu práce Eva Rovenská.

Na Slovensku je nateraz hranicou chudoby príjem 406 eur mesačne pre jednočlennú domácnosť. V prípade štvorčlennej domácnosti s dvoma dospelými a dvoma deťmi do 14 rokov je hranica stanovená na 853 eur mesačne. Podľa sociologičky Slovenskej akadémie vied Zuzany Kusej majú však ľudia problémy dávno pred dosiahnutím tejto hranice. "Príjem pod hranicou rizika chudoby spôsobuje nárast existenčných ťažkostí rôzneho druhu – od zhoršenia kvality stravovania, cez neschopnosť zvládať nečakané výdavky po zhoršenie schopnosti splácať pôžičky a uhrádzať poplatky súvisiace s bývaním. Štát si však takúto štvorčlennú domácnosť začne všímať až vtedy, ak jej príjem klesne pod 561 eur, teda pod hranicu životného minima,“ hovorí Kusá. To je často už príliš neskoro na to, aby sa odvrátila hrozba exekúcií a sociálnej katastrofy. Navyše, pomoc, ktorú takáto domácnosť môže dostať, nebude ani na úrovni životného minima. Pred chudobou a súvisiacimi hrozbami ju tak neochráni, dodáva Kusá.

Pribudnú desaťtisíce chudobných

Ľudí, ktorí trpia núdzou, je na Slovensku dosť už teraz. "Aktuálne je zhruba 12 percent rodín pod hranicou príjmovej chudoby, čo predstavuje 640-tisíc ľudí. V dôsledku pandémie sa v tejto kategórii môže ocitnúť ďalších 20 až 50-tisíc ľudí,“ hovorí ekonomická analytička spoločnosti FinGO.sk Lenka Buchláková. Opatrenia, ktoré sa zaviedli počas pandémie, riešia aktuálnu situáciu len čiastočne. Z chudoby tak mnohé domácnosti len tak nevytrhnú, dodáva Buchláková. Podľa analýzy Európskeho odborového inštitútu, ktorá sa venovala zmenám v sociálnych systémoch jednotlivých členských štátov počas prvej vlny pandémie, do najohrozenejšej skupiny patria aj ženy, konkrétne matky-samoživiteľky. Inak to nie je ani na Slovensku. Veď až tretina žien u nás obetuje kariéru rodine, čím sa do chudoby vo vyššom veku prepadajú oveľa častejšie ako muži. Navyše, v prípade, že museli pre pandémiu ostať doma so školopovinným dieťaťom, sa ich príjmová situácia značne skomplikovala už teraz.

stavba, robotník Čítajte viac Iba štvrtina podnikateľov na Slovensku platí štátu DPH

"Globálne sú na tom najhoršie mladé ženy s nižším príjmom, ktoré väčšinou nemajú úspory na preklenutie nečakaných finančných výdavkov,“ hovorí Buchláková. Okrem toho sú podporné mechanizmy pre matky-samoživiteľky u nás nedostatočné, dodáva. Nezanedbateľné je i to, že odhadovo sa príjem žien od začiatku pandémie okresal o približne 7,5 percenta.

Zvýšiť adresnosť a zjednodušiť

Podľa Kusej však možno práve pandémia bude dôvodom na zmeny. "Možno pandemická lekcia povedie k uľahčeniu prístupu k podpore v nezamestnanosti, napríklad tým, že sa bude žiadať menej odpracovaných rokov pre vznik nároku,“ hovorí sociologička.

K rovnakému názoru sa prikláňa viacero odborníkov. Preferujú väčšiu adresnosť jednotlivých dávok a zjednodušenie celého systému ako riešenie. "V nariadeniach sa bežní ľudia vôbec nevyznajú a často ani nevyužívajú tie možnosti, na ktoré majú nárok. Prípadne vôbec nie sú naučení plánovať do budúcnosti, chybne sa pripravia, a tak nesplnia limity štátnej podpory,“ hovorí analytik spoločnosti Finlord.cz Boris Tomčiak.

No často nie sú ľahké ani podmienky, ktoré na získanie finančnej injekcie treba splniť. "Máme tvrdé podmienky na získanie podpory v nezamestnanosti, výška dávky počas práceneschopnosti motivuje ľudí chodiť s chorobami do práce namiesto toho, aby sa liečili, a absurdne nízka sociálna dávka, ktorú si človek musí ešte odpracovať, to má byť pomoc v ťažkej životnej situácii?“ pýta sa Milan Kuruc z občianskeho združenia Pracujúca chudoba.

Prekopať by sa podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovana Ďuranu mala aj samotná neadresnosť. "V zásade je sociálny systém navrhnutý tak, aby dával nejakú podporu každému, ale plošná podpora je v súčte veľmi drahá. Preto je veľa poberateľov nespokojných,“ hovorí. Sociálny systém by mal podľa Ďuranu podporovať ľudí, ktorí sú skutočne v núdzi, skutočne odkázaní a skutočne sa nemohli zabezpečiť či poistiť. "Slovenský sociálny systém by mal viac hľadieť na príjmové a majetkové pomery občanov a reagovať na situácie odkázanosti. Bohužiaľ, dnes na príkladoch materskej či otcovskej vidíme opak – zvyšovanie dávok či uľahčovanie čerpania z titulu nároku, nie potreby,“ hovorí analytik.

Príde zmena aj k živnostníkom?

Zmenu by chceli aj živnostníci, ktorí nielen u nás, ale v celej Európskej únii patria medzi sociálne najzraniteľnejšie skupiny. V trinástich krajinách únie nemajú nárok na schémy štátnej pomoci, v šiestich sa do nich môžu zapojiť dobrovoľne. No a len v siedmich – vrátane Slovenska, je ich zapojenie sa povinné. Aj tu však existuje množstvo výnimiek, respektíve prípadov, keď živnostníci odvody platiť nemusia, pretože nemajú dostatočne vysoký príjem, respektíve nevykonávajú živnosť dostatočne dlho. Na začiatku pandémie tak mnohí nespadali do žiadnej z vytvorených schém štátnej pomoci. Príspevok v podobe 200 eur prišiel až o niečo neskôr. Podľa generálnej sekretárky Slovenského živnostenského zväzu Miriam Bellušovej však bude potrebná ucelená zmena systému. Povinné odvodové zaťaženie je totiž nevyvážené a neprináša požadované výsledky. "Percentuálne odvody sú vysoké, ale neprinášajú požadovaný efekt z hľadiska nároku na dôchodkové a nemocenské dávky. Súčasne živnostníci nemajú nárok na zapojenie do systému úrazového poistenia,“ hovorí Bellušová. Tieto systémové nedostatky je podľa nej potrebné riešiť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
5 debata chyba
Viac na túto tému: #pandemická OČR #pandemická PN #sociálny systém #živnostník