„Pozrime sa na stav rodinných politík na Slovensku. Nedostupné jasle a škôlky, nízke zárobky a nízka finančná podpora pre ľudí, ktorí sa starajú o deti,“ hovorí pre denník Pravda analytička z neziskovej organizácie Aspekt Alexandra Ostertágová. Ženy sa tak len ťažko vracajú do práce a na pleciach majú množstvo neplatenej práce. Ak ide o osamelé matky, môžu mať problém uživiť svoje dieťa.
„Takáto sociálna politika vylučuje ľudí z trhu práce. A ešte viac prehlbuje chudobu chudobných,“ povedala pre denník Pravda politologička a feministická aktivistka z organizácie Možnosť voľby Adriana Mesochoritisová. Štát by preto podľa nej mal prehodnotiť, ako sa bude stavať k neplatenej práci. A tiež ako matkám uľahčí starostlivosť o už narodené dieťa.
Situácia sa totiž v najbližších mesiacoch a rokoch môže pod vplyvom koronakrízy ešte o niečo zhoršiť. Zákony, ktoré by to predvídali a riešili, však v parlamente zatiaľ chýbajú.
Osamelé matky nad priepasťou
Do problémov sa ženy dostávajú často po narodení dieťaťa. Materskú dávku dostanú vo výške 75 percent svojho predchádzajúceho príjmu. Ženy však priemerne zarábajú o pätinu menej ako muži na rovnakých pozíciách. Pričom platová nerovnosť stúpa aj vekom, aj kvôli starostlivosti o deti. Priemerne dostali matky na materskej vlani 660,64 eura mesačne. Ukazuje to štatistika Sociálnej poisťovne. "Je to žalostne málo a zákaz interrupcií by pravdepodobne viedol len k zvýšeniu počtu žien s deťmi, ktoré žijú v chudobe s nízkou kvalitou života,“ upozorňuje analytik a výskumník z Inštitútu pre výskum práce a rodiny Andrej Kuruc. Prišlo by tak podľa neho k ďalšiemu prehĺbeniu feminizácie chudoby.
Ak ide na materskú muž, dostáva priemerne o štvrtinu vyššie materské. Napriek tomu sú to práve ženy, ktoré v 97 percentách prípadov ostávajú doma s deťmi. Nízky je aj rodičovský príspevok. „Ide o ohromný prepad vo financiách, čo sa neskôr odzrkadľuje na rozdiele vo výške príjmov,“ hovorí Kuruc. Ženy strácajú aj pracovné zručnosti a ich kariérny rast je potom obmedzený, dodáva. Navyše ak žena ostane doma, nižší bude aj jej dôchodok. Štatisticky až takmer o 20 percent.
Ešte horšie sú na tom ženy, ktoré pred otehotnením zamestnané neboli. „Ak ste osamelá matka, ocitáte sa v nesmierne zložitej situácii. A úplne v prekérnej, ak ste pred pôrodom neboli zamestnaná alebo ste si neplatili nemocenské poistenie napríklad ako živnostníčka,“ hovorí Mesochoritisová. V tomto prípade je väčšina žien odkázaná len na pomoc blízkych a okolia.
Viac detí, viac problémov
Ohrozené chudobou sú aj viacdetné rodiny. V prípade rodín s dvomi deťmi bolo v roku 2018 podľa štatistikov rizikom chudoby ohrozených 14,5 percenta domácností. Pri troch a viacerých deťoch však toto číslo stúpa až na 35,8 percenta.
Práve zlá finančná situácia matiek a ich neschopnosť zabezpečiť ďalšiemu dieťaťu životný štandard môže byť aj jedným z dôvodov interrupcií. Téma sprísňovania interrupcií je opäť v parlamente. Návrhy však riešia len to, ako jednorazovo finančne pomôcť tehotným ženám, respektíve ako im prístup k prerušeniu tehotenstva sťažiť. Ani jeden sa nezaoberá ekonomickou situáciou dieťaťa a jeho matky po narodení.
Roztváranie nožníc
Sprísňovanie podmienok interrupcie prehlbuje rozdiely medzi rôznymi skupinami žien. Stačí sa pozrieť do Poľska. Tam je prerušenie tehotenstva zakázané už od deväťdesiatych rokov, možnosť voľby sa tak stala privilégiom bohatších žien. Tie totiž môžu totiž vycestovať do zahraničia a podstúpiť interrupciu v bezpečí.
„Ženy, ktoré nemajú stovky až tisíce eur, sú naproti tomu odkázané podstupovať nelegálne zákroky doma alebo si načierno kupovať tabletky. Neodborne vykonané interrupcie pritom vo svete pripravujú ženy o život každodenne,“ hovorí analytička Ostertágová.
Ministerstvo vidí odpoveď v rodinnej politike
Nové vedenie ministerstva práce problém chudoby osamelých matiek vníma. Riešenie vidí v prorodinne orientovaných politikách. Tie prezentoval rezort aj v Programovom vyhlásení vlády. Jednou z nich je i novela zákona o prídavku na dieťa. Ten by sa mal zvýšiť a odstupňovať podľa veku dieťaťa. Rezort práce chce „stovku pre prvákov“ dávať na všetky deti. A to bez ohľadu na vek. "Tým by sa odbremenili aspoň čiastočne tieto rodiny od každoročných nákladov spojených s nástupom detí do školy,“ hovorí odbor komunikácie rezortu práce.
Okrem prídavkov dostáva teraz osamelá matka či otec aj príspevok 37,30 eura – a to do 31 týždňov veku dieťaťa. Potom dostáva sumu 14,60 eura, do jedného roku dieťaťa.
Kritickú situáciu, v ktorej sa ocitajú tehotné ženy bez bývania chce ministerstvo práce riešiť novým príspevkom na bývanie. Ten by bol vyňatý z dávky v hmotnej núdzi. Ministerstvo tak chce rozšíriť okruh ľudí, ktorí dostanú peniaze na náklady spojené s bývaním.
Odpoveď má rezort práce aj na platovú nerovnosť žien a množstvo neplatenej práce, ktorú bezplatne vykonávajú. Má ňou byť národný projekt Zosúladenie rodinného a pracovného života. Ten má cez podporu zamestnávateľa zvýšiť flexibilitu pracovných miest a zlepšiť tak zamestnanosť matiek. Pre matky, ktoré nepracujú lebo im dieťa nevzali do škôlky, má ministerstvo jasnú odpoveď. Vyriešiť 15 tisíc nevybavených žiadostí o prijatie do materskej školy, majú rôzne formy hodinovej starostlivosti o dieťa. A namiesto financovania výstavby špecializovaných zariadení pre ťažko zdravotne postihnutých, chce ministerstvo prácu žien odmeniť finančným príspevkom.